Prečo opozícia v prieskumoch prvýkrát predbieha koalíciu a už má šancu zostaviť vládu (analýza + grafy)

Trvalo to viac ako 18 mesiacov a opozícii sa v prieskumoch väčšiny relevantných agentúr podarilo predstihnúť koalíciu – a to nielen v zostave Smer, Hlas, SNS, ale aj v teoretickej zostave Smer, Hlas a Republika.

Súčet preferencií Smeru, Hlasu, SNS a Republiky sa podľa kĺzavého priemeru preferencií z prieskumov agentúr Ipsos, Focus a AKO zo svojho posledného vrcholu v júli 2024 dostal z vtedajších 49,6 na 44,2 percenta.

Problémom pre koaličné strany nie je len strata o vyše päť percentuálnych bodov, ale hlavne to, že sa beznádejne pod hranicu zvoliteľnosti dostala SNS. Tá vo voľbách získala 5,6 percenta, podľa priemeru z prieskumov ju chcú teraz voliť len zhruba tri percentá ľudí. Napríklad v poslednom prieskume Ipsosu to boli len dve percentá.

Zlým znamením pre vládu je aj to, že Hlas, ktorý pred letom minulého roka chcelo voliť takmer 17 percent obyvateľov Slovenska, má teraz preferencie na úrovni 11,9 percenta – Smer padol v rovnakom období z takmer 25 na 21,7 percenta.

Dobre sa darí jedine Republike, na ktorú sa dá už pozerať ako na potenciálneho koaličného partnera Smeru a Hlasu. Republika sa ešte v lete minulého roka potácala na hranici zvoliteľnosti, dnes jej chce dať hlas konštantne okolo siedmich percent voličov.

Detailne sme sa pozreli na to, ako sa vyvíjajú preferencie blokov strán, ktoré sme pre účely tohto textu rozdelili na koaličný tábor (aj s Republikou) a opozičný (aj s hnutím Igora Matoviča a s Demokratmi).

Ich zisky z prieskumov sme prepočítali aj na poslanecké mandáty a vidno, ako veľmi závisí budúca koaličná matematika od