Timothy Snyder
Autor je americký historik
Minulý týždeň sa prezident Donald Trump vzoprel rozhodnutiu najvyššieho súdu o vrátení muža, ktorého omylom poslali do gulagu v inej krajine, oslavoval utrpenie tohto nevinného človeka a hovoril o posielaní Američanov do zahraničných koncentračných táborov. Toto je začiatok americkej politiky štátneho teroru, ktorú treba identifikovať, aby sme ju mohli zastaviť.
Začnime jazykom, pretože ten je veľmi dôležitý. Keď štát vykonáva kriminálny teror proti svojim vlastným ľuďom, nazýva ich „zločincami“ alebo „teroristami“. V tridsiatych rokoch to bola bežná prax. Odkazujeme síce na Stalinov „Veľký teror“, ale v tom čase to boli stalinisti, kto ovládal jazyk. Dnes stojí v Berlíne dôležité múzeum s názvom „Topografia teroru“, ktoré dokumentuje, ako boli Židia a ďalší nepriatelia režimu označovaní za „teroristov“. Salvadorský prezident sa pred pár dňami v Bielom dome vydal rovnakým smerom, keď bez akéhokoľvek dôkazu označil za „teroristu“ Kilmara Abrega Garciu. Američania s ním zaobchádzali ako so zločincom, aj keď nebol obvinený zo žiadneho zločinu.
Prvou súčasťou kontroly jazyka je obrátenie významu: čokoľvek vláda robí, je dobré, pretože jej obeťami sú podľa definície „zločinci“ a „teroristi“. Druhou súčasť je odrádzanie tlače alebo kohokoľvek iného od spochybňovania zvrátenosti spájaním každého, kto proti tomu niečo namieta, so zločinom a terorom. Túto úlohu zohral poradca pre vnútornú bezpečnosť Stephen Miller, keď v Bielom dome povedal, že novinári „chcú v krajine zahraničných teroristov, ktorí unášajú ženy a deti“.
