Autor je výskumník American Enterprise Institute vo Washingtone.
Prvý príklad: V jednom z mnohých právnych sporov týkajúcich sa zahraničných študentov na amerických univerzitách, v tomto prípade na univerzite Case Western, nevedel federálny právny zástupca predsedajúcemu sudcovi na pojednávaní povedať, či bol dotyčný študent v Spojených štátoch legálne alebo nie. Iste, do krajiny dotyčný vstúpil zákonne, s platnými študentskými vízami. Cudzinecká a colná polícia (ICE) však odmietla prezradiť, či jeho súčasné oprávnenie na pobyt považuje za platné alebo nie. Výsledkom sú, ako dotyčný sudca poznamenal, Schrödingerove víza, ktoré môžu byť súčasne platné a súčasne nie.
Príklad druhý: V deň svojho nástupu do funkcie pohrozil prezident Trump clom na dovozy z Mexika a Kanady. Tie zaviedol 1. februára a o dva dni ich o mesiac odložil. Vo februári vstúpili do platnosti aj clá proti Číne a prezident oznámil zavedenie ciel na hliník a oceľ. Clá na mexické a kanadské tovary vstúpili v platnosť 4. marca, krátko nato však boli oznámené výnimky (napríklad pre automobilový sektor) a ďalší odklad pre iné kategórie tovarov. 2. apríla prišiel „Deň oslobodenia“, ktorý americké colné bariéry zvýšil na úroveň nevídanú od 19. storočia. Po páde akciových a dlhopisových trhov sa clá odložili a prezident sa uspokojil s 10-percentnou sadzbou na dovoz z väčšiny krajín sveta a so sadzbou vyše 100 percent na čínsky dovoz (odvtedy ešte zmenenou). Príbeh sa za ostatné dni ešte viac krát skomplikoval a posledné signály naznačujú ústup od prohibitívnych ciel na čínske tovary. Čo však zostáva konštantné, je schrödingerovská neistota, čo sa týka americkej obchodnej politiky.
Nuž a to je problém. To, čo odlišuje naozajstný právny štát od „socialistickej zákonnosti“, ktorú sme u nás poznali pred rokom 1989, alebo od legalizmu autoritárskych režimov, je nielen to, že zákony platia pre všetkých, ale najmä to, že právne
Dalibor Roháč































