Na matematike by malo byť menej žiakov, navrhujú Česi. Pomohlo by to aj u nás?

Matematika patrí medzi neobľúbené predmety. U nás z nej maturovalo tento rok menej ako 14 percent stredoškolákov. A aj naše výsledky sú podľa testovania PISA tesne pod priemerom OECD. Podobne sú na tom v Česku. Deti u nich síce skončili v testovaní lepšie ako naše a aj ako priemer OECD, ale neboli s tým spokojní. Dobrovoľne u nich z matematiky maturovalo menej ako 30 percent študentov.

Pripravili tak zmeny vo výučbe matematiky – napríklad o päť rokov tam bude z nej povinne maturovať väčšina stredoškolákov. Výnimku budú mať umelecké, textilné, veterinárne či gastronomické stredné školy.

Prečítajte si

Žiadne pravidlá a vzorce, Hejného metóda učenia matematiky má deti baviť

Česi chcú deliť triedy ako pri jazykoch

A zmení sa aj to, ako sa vyučuje. Už od roku 2018 chcú, aby sa hodiny matematiky rozdelili, v triede by tak nemalo byť 30, ale 15 žiakov. U nás sa takto delia triedy napríklad pri výučbe jazykov. Sľubujú si od toho, že učiteľ bude mať na žiakov viac času. České ministerstvo to navrhuje v novele, o ktorej prijatí sa práve rozhoduje.

„Ak má učiteľ v prípade matematiky menší počet žiakov, dokáže lepšie rozvíjať aplikované a logické úlohy, mať väčší kontakt s deťmi a zaistiť väčšie porozumenie predmetu,“ tvrdí české ministerstvo školstva.

Už teraz sa riaditeľ môže rozhodnúť, že hodinu matematiky rozdelí, potrebuje na to však peniaze, lebo učiteľ tak odučí viac hodín, niekde by museli aj prijať nových učiteľov. Peniaze na to mu chce teraz zaručiť ministerstvo v novele.

Ale ak nebude mať dosť učiteľov, nebude musieť rozdeľovať hodiny matematiky ani po tejto reforme. Nebude to tak povinné, ale ministerstvo dáva túto možnosť a chce na to zabezpečiť aj peniaze. Aby tie neobmedzovali riaditeľov v rozhodovaní. Podľa čoho sa budú skupiny deliť, bude na riaditeľovi konkrétnej strednej školy.

Ministerstvo však nepredpokladá, že bude výrazný nárast dopytu po učiteľoch.

Pomohla by takáto zmena aj u nás? Ministerstvo školstva na túto otázku nepovedalo nič konkrétne. České plány odmietlo komentovať a o slovenských nepovedalo nič konkrétne. „V súčasnosti sa rozpracovávajú tézy programového vyhlásenia do konkrétnych úloh,“ napísalo len ministerstvo.

Koľko bodov mali 15-roční z matematiky v Európe

V matematike sa zhoršujeme

Maturita z matematiky u nás nie je povinná. Študenti si ju ani často nevyberajú. Tento rok maturitný test písalo menej ako 14 percent žiakov, takmer tri štvrtiny boli z gymnázií. Výsledky tohtoročnej písomnej maturity boli porovnateľné s inými predmetmi. Úspešnosť matematiky bola 54 percent. V slovenskom jazyku a literatúre to bolo 53 percent, priemerná úspešnosť anglického jazyka na nižšej úrovni bola 57,5 percenta a na vyššej takmer 64 percent.

Maturitu zo slovenského a anglického jazyka si však žiaci nemôžu vybrať, je povinná. Dá sa predpokladať, že maturitu z matematiky si vyberú študenti, ktorí k nej majú vzťah, alebo chcú ísť na vysoké školy, kde ju potrebujú. Študenti gymnázií mali výrazne vyššiu úspešnosť – priemer bol 60,4 percenta, na stredných odborných školách je to menej ako 37 percent.

V medzinárodnom porovnaní sa výsledky našich žiakov v matematike výrazne zhoršujú. Ešte v roku 209 pri testovaní PISA dosiahli 497 bodov, boli nad priemerom OECD a predbehli Poľsko, Česko, Maďarsko či USA. Pri poslednom hodnotení, ktoré je k dispozícii, z roku 2012 žiaci dosiahli 482 bodov. Môže sa zdať, že to nie je taký výrazný pokles, ale predbehlo nás Česko a výrazne aj Poľsko.

Koľko bodov dosiahli krajiny v matematike

Menšia trieda pomôže, dobrý učiteľ ešte viac

„Vo všeobecnosti platí, že čím je skupina žiakov menšia, tým sa s nimi dá viac individuálne pracovať. Skupina by však nemala byť menšia ako povedzme 8 až 10 žiakov, pretože potom už nie je možné realizovať niektoré skupinové aktivity a začnú sa strácať výhody rôznorodého kolektívu,“ hovorí riaditeľ spoločnosti EXAM testing a šéfredaktor časopisu Dobrá škola Vladimír Burjan.

Z tohto pohľadu je podľa neho české rozhodnutie deliť triedy na hodinách matematiky na menšie skupiny určite správne. „A bolo by dobré uvažovať o niečom podobnom aj u nás,“ dodal.

Na druhej strane sa podľa neho vplyv veľkosti skupiny na kvalitu vzdelávania občas preceňuje. „Napríklad v testovaní PISA dosahujú v matematike najlepšie výsledky ázijské krajiny, v ktorých sú zároveň najväčšie triedy, 40 až 50 žiakov,“ povedal.

Ukazuje to podľa neho, že veľkosť triedy nemusí byť taká podstatná. Vidieť to podľa neho aj na situácii na Slovensku: v roku 1989 bola na Slovensku priemerná veľkosť triedy na základnej škole 26,3 žiaka. V roku 2013 už to bolo iba 18,5 žiaka, čo je pokles o takmer tretinu. „Žiadne výrazné zlepšenie výsledkov sme však nezaznamenali, skôr naopak,“ hovorí Burjan.

Dôležitú rolu totiž hrá aj to, čo sa učí a ako. Ak učiteľ učí tak, že stojí pred tabuľou a niečo žiakom diktuje, vysvetľuje, či predvádza, potom je jedno, či ho sleduje naraz 30 žiakov, alebo len 10, hovorí Burjan. „Takýto učiteľ nebude dosahovať lepšie výsledky ani v menšej skupine. A naopak, dobrý učiteľ s kvalitnou metodikou (akou je v prípade matematiky napríklad Hejného metóda) môže dosiahnuť v triede s 25 žiakmi lepšie výsledky ako iný učiteľ tradičnými metódami v skupine 12 žiakov,“ vysvetľuje.

Delenie žiakov na hodine matematiky je teda podľa neho dobrý krok, ale mal by byť súčasne podporený zlepšovaním metodiky a voľbou správneho obsahu. Bez toho môžu byť jeho efekty menšie, ako by sme čakali, dodal.

Aj podľa OECD má na výsledky žiakov väčší vplyv kvalita učiteľa ako veľkosť triedy, hovorí riaditeľ INEKO Peter Goliaš. Preto by sa podľa neho malo zvážiť, či by nebolo lepšie, ak by sa peniaze na rozdelené triedy nemali skôr použiť na zvýšenie platov učiteľov. „Slovensko má navyše v medzinárodnom porovnaní skôr menšie triedy a nižšie platy učiteľov,“ dodal.

Prečítajte si

Autor inovatívnej výučby matematiky: Kto je syn syna vášho deda?

Najmä pre tých slabších

Menšie triedy pomáhajú najmä deťom s horšími výsledkami. „Práve zlé podmienky žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia u nás vo výrazne väčšej miere než v iných krajinách majú vplyv na výsledky týchto žiakov v testovaní PISA. Individualizovaná práca v menších skupinách, kde je vyhovujúcejšie tempo a viac času na upevňovanie poznatkov, by mohla prispieť k zlepšeniu,“ hovorí viceprezidentka Slovenskej komory učiteľov Soňa Puterková.

Ak by sa rozdelila trieda, mohli by sa vytvoriť rôzne skupiny – nielen v ročníkoch, aj medzi ročníkmi, podľa toho, aké vedomosti a schopnosti by žiaci mali, hovorí Peter Dráľ z kampane Chceme vedieť viac.

Aj vysoké školy podľa Saskie Repčíkovej z Asociácie súkromných škôl dnes hovoria, že úroveň matematiky je stále nižšia. „Privítala by som preto podobnú diskusiu aj u nás, najmä pri maturite z matematiky v stredných odborných školách, kde sa hodinová dotácia medzi študentmi gymnázií a stredných odborných škôl líši – napríklad študent strednej odbornej školy dizajnu dve hodiny matematiky týždenne. Študent elitného gymnázia až 7 hodín týždenne. Ale príklady v externej časti maturity sú rovnaké. Individuálny prístup a zvýšenie hodinovej dotácie by aj tu veľmi pomohli,“ dodala.

České školy pritom nezavádzajú len povinnú maturitu či rozdelené hodiny matematiky. Napríklad sa rozšírila aj Hejného metóda výučby matematiky. „Dnes sa ňou údajne učí až 40 percent populácie. Pokiaľ sa k tomu ešte pridá delenie žiakov na menšie skupiny, dá sa očakávať, že nás Česko onedlho v testovaniach PISA v matematike nechá ďaleko za sebou,“ predpovedá pedagóg Burjan.