Denník N

Bývalý šéf SIS na čele štátnych kontrolórov: Ponúkol som sa Dzurindovi, s Ficom sa nepoznám

Predseda NKÚ Karol Mitrík. Foto N – Tomáš Benedikovič
Predseda NKÚ Karol Mitrík. Foto N – Tomáš Benedikovič

Karol Mitrík hovorí, že so Smerom nemá nič spoločné a Robert Fico mu urobil medvediu službu, keď o ňom hovoril ako o vhodnom kandidátovi dávno predtým, ako ho navrhol Pavol Frešo.

Karol Mitrík hovorí aj o tom,

  • prečo nezbavil mlčanlivosti Holúbeka v kauze Gorila a že „Gorila je v archíve“,
  • že NKÚ musí byť tam, kde tečú veľké peniaze, a ako ich zastrašujú,
  • aké má vzťahy s Pavlom Frešom,
  • že pri e-Healthe nik sedem rokov nezistil, že nezverejňujú zmluvy,
  • ako chce pokračovať v nápadoch Martina Filka a chce v úrade žralokov.

Ako ste sa stali nominantom Pavla Freša na šéfa NKÚ?

Táto téma už je dávno za mnou. Nerád sa k nej vraciam. Paľo Frešo ma jednoducho oslovil, slovo dalo slovo, nastavil som hruď. Nebolo to jednoduché, veď sami poznáte tú procedúru, je málo príjemná. Ale v živote som nezvykol prehrávať. Hral som vabank. Ponúkol som seba ako osobu.

Neprišiel za vami s tým, že bude schopný zohnať podporu väčšiny parlamentu?

Absolútne nie. Aby som bol úprimný a pravdivý, keď som končil v roku 2012 ako riaditeľ SIS, vtedy sa už hovorilo o šéfovi NKÚ. Vtedy som Mikuláša Dzurindu aj Pavla Freša oslovil, ale povedali mi, že to nie je téma dnešného dňa, je to parketa SaS. Stiahol som sa a ani som s tým nekoketoval.

Ako máme uveriť, že ste kandidát opozície, keď o vás ako o vhodnom kandidátovi hovoril Robert Fico dva roky pred Frešom?

Považujem to za výkrik do tmy a možno aj medvediu službu pre moju osobu. Neviem to však nijako okomentovať. Nestretával som sa s ním, nikdy som nemal možnosť byť s ním spolu. Sedel som s ním v rokoch 2002 až 2006 v parlamente a to bolo jediné obdobie, keď som mal možnosť ho kontaktovať, to však sedel v opozícii. Nezaoberám sa tým, predo mnou sú výzvy. Každá voľba je politická.

Tento kredit ste si mohli u Fica vybudovať iba z čias, keď ste šéfovali SIS.

Poznal som ho len z výboru pre verejnú správu, kde vtedy ako opozičný poslanec so železnou pravidelnosťou robil tlačovky a ťal do koalície. Z toho som ho poznal, inak nie. A neviem si predstaviť, ako som mu mohol byť užitočný zo SIS. Tam som si plnil všetky zákonné povinnosti.

To z nás nikto nevie a ani sa nedozvie.

Keby som si ich neplnil, možno by som mal iné starosti.

Stretli ste sa s Ficom, keď ste boli riaditeľom SIS?

Jediný raz – keď sa išiel meniť šéf.

S inými ľuďmi zo Smeru ste sa nestretávali? Napríklad s Kaliňákom, Valkom?

S Valkom som sa nikdy predtým nestretol. S poslancami Smeru som sa stretával na výbore pre kontrolu služby. Viete si predstaviť, že by sa riaditeľ stretával s politikmi? Ja nie.

Sedí tu s nami šéf vašej kancelárie Ľubomír Andrassy. Je to bývalý šéf kancelárie primátora s podporou Smeru Milana Ftáčnika, exposlanec za SDĽ a exporadca Viery Tomanovej a Dušana Čaploviča. Opozícia tvrdila, že už to stačí ako dôkaz vašej previazanosti so Smerom.

Keď hovoríte o tu prítomnom mužovi, tá genéza je úplne iná, než ju konštruujete. Ľuba Andrassyho poznám už ako chlapca zo Spišskej Novej Vsi z našej ulice. Bol tam takmer úspešným kandidátom na primátora, keď kandidoval proti kandidátovi Smeru. Poznám ho aj z miestnej politiky. Vážim si ho a viem, že je to seriózny, čestný a cieľavedomý človek, a preto je tu – nie preto, že bol u Ftáčnika.

Vašimi dvoma podpredsedami sú bývalý tieňový minister financií za Smer Igor Šulaj a syn Mečiarovho ministra financií Júliusa Tótha Vladimír. Obaja sú nominanti Smeru. Cítite sa v takejto pozícii komfortne?

Vôbec s tým nemám problém. Ten by som mal, keby sa neprispôsobili systému, ktorý som tu naladil. Musím však povedať, že zapadli do systému a našli si pôsobisko. Samozrejme, že na tomto úrade nedopustím žiadne bočné politické vplyvy. Sú súčasťou vedenia, majú zadelené úlohy, vybrali si pole svojej pôsobnosti a veľmi seriózne fungujeme.

Karol Mitrík (vpravo) vystriedal na čele SIS Jozefa Magalu (Smer). Mitrík je dnes šéfom Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), Magala šéfom Národného bezpečnostného úradu (NBÚ). Foto - TASR
Karol Mitrík (vpravo) vystriedal na čele SIS Jozefa Magalu (Smer). Mitrík je dnes šéfom Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), Magala šéfom Národného bezpečnostného úradu (NBÚ). Foto – TASR

Roky to tu fungovalo ako základňa nominantov zo Smeru. Boli tu uhniezdení pod vedením Jána Jasovského, ktorého si po HZDS osvojil Smer. Aj podpredsedovia sú zo Smeru. Ako je to tu s ďalšími úradníkmi? Nie je tu tendencia chrániť iných nominantov Smeru v ďalších inštitúciách?

Nie. Takéto signály som tu nezachytil. Necítil som do tejto chvíle žiadne politické tlaky. Ideme rovnou cestou. Nech máme akékoľvek zistenia, musia vyjsť na svetlo sveta. Nedávalo zmysel, aby NKÚ fungoval, pokiaľ by sme takto nemali pokračovať.

Ľudia vnímajú NKÚ ako formálny úrad, ktorý nekoná a je len na okrasu. Prečo je to podľa vás tak?

Keď som nastupoval na NKÚ, mal som istú predstavu a to, čo som na začiatku poznal, sa mi zdalo celkom v poriadku a že sa na tom dá stavať. Po roku pôsobenia som nadobudol oveľa kritickejší pohľad na úrad. Ten rok som však, samozrejme, neprespal a urobili sme tu nápravné opatrenia, aby naša činnosť mala pre občanov zmysel. Osvojil som si to heslo z českého kontrolného úradu, že najlepšia investícia daňového poplatníka je práve do NKÚ. To, že tak v minulosti nefungoval, k tomu sa nebudem vyjadrovať. Je tu deliaca čiara. NKÚ musí mať väčší ťah na bránu, byť transparentnejší, adresnejší, musí byť na tých miestach, kde sa točí veľa peňazí, kde sú veľké projekty, kde cítime veľké riziká a kde je spoločenská objednávka. Preto som minulý rok hneď po svojom nástupe rozhodol, že ideme do zdravotníctva. Dnes je to nosná téma. Aj preto som išiel do NKÚ, lebo ma ako občana, poistenca a pacienta trápi, ako to funguje. Dnes sme tam zahryznutí a prídu aj výsledky. Pomôžeme ministerstvám aj tejto krajine.

Hovoríte, že ste sa rozbehli, napriek tomu vás málo vidieť. Koľko tlačoviek ste za ten rok urobili a koľkokrát ste takto svoje zistenia verejne prezentovali?

Myslím, že toho bolo dosť, možno, že vy menej vnímate, čo robíme. Tých aktivít sme zaviedli dosť. Vytvorili sme priestor pre novinárov, v pravidelných intervaloch informujeme. Robíme takzvané prezentácie dobrej praxe. V minulom roku ich bolo myslím šesť, boli na nich novinári aj odborná verejnosť. Svoje kontrolné zistenia prezentujeme verejnosti. Minulý rok sme pozvali 100 starostov a prišlo ich 60. Takouto formou chceme spopularizovať našu činnosť, aby nezostala pod kobercom.

Imidž sa buduje na veľkých rybách. Povedzte nám príklad zásadného zlyhania úradníkov, ktoré ste zachytili a ktoré sa vám podarilo aj patrične odprezentovať.

Odpoviem vám trochu inak. NKÚ by som prirovanal k zaoceánskej lodi. Je tu okolo 300 ľudí a zmeniť to nastavenie úradu nie je hneď jednoduché. Ľudí musíte dovzdelať, na kontroly sa musíte pripraviť. Nie je to tak, že sa dnes rozhodnem a zajtra idem na kontrolu. Kontrola je vlastne projekt. Ak máme byť efektívni a máme sledovať efektívnosť, účinnosť a hospodárnosť, nie je to už len o finančnej kontrole a kontrole súladu, ale my chceme ísť aj do výkonnostnej kontroly, teda či peniaze boli využité efektívne, hospodárne, ale hlavne účinne.

Chýba tu úrad, ktorý dokáže rýchlo povedať – sifóny sú predražené, obchvat je predražený. To vyťahujú poslanci, médiá, ale vy nie.

Spomínal som vám tú zaoceánsku loď. Prácu kontrolórov nemožno zmeniť spôsobom – mením všetko, ideme nanovo.

Už rok ste vo funkcii.

Fungujeme. Počas tohto obdobia sme sa pustili do všetkých významnejších tém, ktoré rezonovali aj cez médiá. Aj do e-Healthu, do Petržalky a viete, ako to dopadlo.

Šéf NKÚ Karol Mitrík. Foto N – Vladimír Šimíček
Šéf NKÚ Karol Mitrík. Foto N – Vladimír Šimíček

Stále ste reaktívni. Najprv sa dozviete z médií, potom reagujete.

Vypočul som si reláciu v TV Bratislava a to bol hlavný podnet, prečo som rozhodol o kontrole systému parkovania v Petržalke. Kontrolné akcie sú dané plánom. Nemáme zásahovú jednotku, aby predseda NKÚ zrazu sťahoval desať ľudí odtiaľ, desať odinadiaľ. Do závažných tém sme však išli. Rozhodol som o zdravotníctve, riešime tetu Anku. Dal som pokyn, aby sa išlo na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Kontrolujeme tam však aj ďalšie veci. Dobieha to, čoskoro sa dozviete výsledky. Pustili sme sa do maséra Kostku. Za chvíľu dokončíme obchvat D4 a R7. Nebudem prejudikovať, pretože ešte nie je hotový protokol, ale budú tam veci, ktoré budú určite zaujímavé pre verejnosť. Aj to sa dozviete v krátkom čase. Koordinujeme sa s prokuratúrou aj s NAKA (Národná kriminálna agentúra, pozn. red.). Ani to tu v minulosti nebolo.

Fico to často riešil tak, že sa odvolával na NKÚ pri kauzách svojich ministrov. Pri kauze emisie aj nástenka tvrdil, že bude odvolávať, keď NKÚ preukáže pochybenie. Také veci však trvajú mesiace. Ako rýchlo budete schopní reagovať na takéto veci?

Platí, čo som povedal pred chvíľou. NKÚ nie je zásahová jednotka. Je to sofistikovaná, cieľavedomá práca, vo väčšine je ťažká. Často sa stretneme s prieťahmi, zodpovední odídu na maródky. Čo však začneme, to dokončíme. A snažíme sa, aby naše zistenia mali svoju váhu a boli nespochybniteľné.

Hovoríte, že nemôžete byť zásahová jednotka. V štáte, kde sa kradne, však nejaká zásahová jednotka byť musí. Nechcete NKÚ aspoň čiastočne prebudovať na organizáciu, ktorá okrem vecí, čo má v ročnom pláne, vyčlení napríklad 30 percent svojich kapacít na tety Anky a sifóny?

Na podnety nechávame desať percent kapacít. Zo zhruba 250 kontrolórov je ich teda vyčlenených okolo 25. Využívame to a takých podnetov prichádza dosť. Vydal som aj pokyn odsunúť niektoré dlhodobo plánované kontroly, aby sme išli do kontrol, ktoré si žiada verejná mienka. Nemôžeme však podľahnúť tlaku len na tieto kontroly. To by sme rozbúrali celý NKÚ, nebola by to už cieľavedomá činnosť. Neboli by sme tam, kde tečú najväčšie peniaze. Nemôžeme ani suplovať iné orgány, ktoré majú niektoré veci v kompetencii, napríklad korupciu.

Máte však v kompetencii zistiť, čo je predražené a čo nie.

To vieme, môžu to však zisťovať aj iné inštitúcie. Prečo nie je tlak na ministerstvá, ktoré majú vnútorných audítorov a vnútorný kontrolný systém? Ako majú nastavené vnútorné mechanizmy, že veci neodhalia? Aj to budeme preverovať. Sú krajiny, kde majú na NKÚ prokurátorov aj tajné jednotky, my však máme iný zákon, podľa ktorého sme nastavení a musíme sa ním riadiť.

Koľko ste podali trestných oznámení?

Za minulý rok myslím sedem na prokuratúru a osem na políciu, podnetov však bolo oveľa viac. Riešili sme ich v spolupráci s NAKA a ďalšími orgánmi činnými v trestnom konaní. Meradlom úspešnosti našej práce však nemôžu byť len podnety a trestné oznámenia.

Poďme ku Gorile. Keď ste boli na čele Slovenskej informačnej služby, stretli ste sa s mnohými dokumentmi, boli ste tam skoro dva roky. Je ten materiál podľa vás pravdivý alebo nie je?

S Gorilou som sa nestretol, len s materiálom, ktorý vyplával zvonku. Lebo Gorila je v archíve. Archív riaditeľ služby nemôže otvárať, tak je to dané zákonom.

Čo to znamená, že Gorila je v archíve?

Nejaké dokumenty sú v archíve.

Nejaké a netušíte aké?

Netuším a nechcel som ich ani vidieť. Lebo kompletné materiály boli odovzdané tam, kde mali byť odovzdané už roky predo mnou. Ja som už s tým nič nemal.

Keď je niečo v archíve, znamená to, že sa za tým zľahne zem a už to v živote nikto nenájde?

Archív služby sa drží sto rokov. Môže sa otvoriť, ak je súdený príslušník informačnej služby a sudca si vyžiada doklady. Vtedy môže riaditeľ otvoriť archív.

Takže nikto v tejto krajine bez súhlasu súdu nemôže zistiť, čo v tom archíve reálne je?

Zrozumiteľne vám odpovedám, veď to už prebehlo médiami niekoľkokrát, že informačná služba všetky zistenia, ktoré mala z tejto aktivity, odovzdala tam, kde ich mala odovzdať. SIS nemá viac vecí. Nemôžem sa k tomu viac vyjadriť, niet k tomu čo dodať. Mňa najviac trápilo a bol som z toho smutný aj napálený, že sa na mňa pozeralo tak, že tento riaditeľ tam je, on je zodpovedný a zaveste ho na kríž. Takto to bolo v tom čase. Ale bol som v podstate bezmocný.

Mohli ste však zbaviť mlčanlivosti Petra Holúbeka, ktorý Gorilu nahral, čo ste neurobili.

Na to sú iné dôvody, lebo ten náš systém ohľadom dodržiavania mlčanlivosti je taký, aký je. Keby toto pán Holúbek urobil v Spojených štátoch, je niekde inde.

V base?

Nehovorím len o pánovi Holúbekovi, ale aj o iných. Na to existujú oficiálne procedúry, ako sa to malo riešiť. Neviem, či pán Holúbek dal oficiálny podnet. Ale pán Holúbek je kapitola sama osebe, je to bývalý príslušník a ďalej nebudem hovoriť, lebo sú to citlivé témy.

A nie je vám po tých rokoch ľúto, že ste ho nezbavili mlčanlivosti?

Odpoviem vám protiotázkou: Myslíte si, že by pán Holúbek vniesol niečo nové do tejto kauzy?

Minimálne by vedel potvrdiť autenticitu prípadu.

A myslíte si, že by to na výpovedi jednej osoby bolo potvrdené ako pravdivé? Ja sa len pýtam.

Tento človek môže na súde otvorene povedať – bol som tam, zapol som ten prístroj, odovzdal som to takto a podľa mojich vedomostí sa s tým manipulovalo alebo nie, boli na mňa tlaky. To je veľmi cenná informácia pre verejnosť aj pre súd. A to bola vaša kompetencia, zbaviť ho mlčanlivosti.

Bola to moja kompetencia, ale v danom čase, keď som bol riaditeľom služby, sme to vyhodnotili, že je to pre nás neprijateľné ako pre službu zo širších súvislostí.

A čo to znamená?

Nebudem to rozvíjať, viaže ma istá mlčanlivosť.

Je to vaša zodpovednosť, vy ste ho nezbavili mlčanlivosti a už sa to bude s vami ťahať.

To je váš tendenčný prístup k mojej osobe. Urobil som všetko, čo som mal urobiť, poskytol som podklady, ktoré som mohol a mal poskytnúť. Tvrdím však jedno, že služba poskytla všetky relevantné informácie – nebol som tam v tom čase, ale mám informácie – aj vrátane nosičov tam, kam mali ísť. Je otázka, kto ich v tom čase a ako vyhodnotil, možno prečo nevyhodnotil, ale na to ja neviem odpovedať. Mám informácie, nemám to však exaktne overené, že všetko bolo odovzdané v tom čase, keď kauza vypukla, to znamená v rokoch 2005 a 2006 tam, kde to malo byť.

To znamená polícii a prokuratúre.

A komu asi inému?

Poďme späť k NKÚ. Viackrát ste sa vyjadrili, že musí byť tam, kde tečú veľké peniaze, a povedali ste, že ste k fungovaniu úradu kritický. Čo to znamená? Že váš predchodca Jasovský nekonal alebo tam boli politické tlaky, aby NKÚ nebol tam, kde tečú veľké peniaze?

Nepovedal by som to takto. Pán Jasovský mal istý spôsob riadenia.

V čom ho máte iný vy?

Povedal som, že ideme tam, kde je spoločenská objednávka, kde cítime riziká v konaní inštitúcií, kde sa točí veľa peňazí, pri ktorých treba preveriť, či idú správnym smerom. Doteraz bolo gro činnosti NKÚ vo finančnej a súladovej kontrole. Len dve percentá sa týkali výkonnostnej kontroly – teda hodnoty za peniaze. My preklápame tento úrad smerom k výkonnostným kontrolám, preto potrebujeme analytický útvar.

V akej fáze vzniku je?

Už v júli som sa stretol s nebohým pánom Filkom. Keď som čítal, aké analýzy tam robia, zavolal som si ho sem a tento mladý muž mi padol do oka, a možno trochu aj ja jemu. Je mi ľúto, že ho niet. Veľa vecí sme rozbehli spolu.

Aký veľký analytický tím máte dnes a aký má byť po novom?

Upozorňoval som, že budujeme tento útvar, úradníci ministerstva financií nás však akosi nevypočuli. Takže aby som to vôbec mohol naštartovať, pozbieral som voľné tabuľkové miesta z jednotlivých expozitúr, aby sme vôbec mohli prijímať ľudí. Máme tu ten základ, ktorý tu fungoval, a teraz cez Inštitút finančnej politiky (IFP) ideme robiť trojstupňové výberové konania. Dva stupne nám bude robiť IFP – analytici, žraloci – a tretie my tu na úrade. Takto budeme dopĺňať náš analytický útvar. Dvaja analytici už boli na polročnom školení u pána Filka.

Je tu na takéto miesta problém nájsť dobrých ľudí?

V počiatočnej fáze ten problém vieme preklenúť. Je tu však otázka dlhodobej udržateľnosti.

Aký veľký ten tím teda bude?

Máme nábehovú krivku na tri roky. Prvý rok by sme ich chceli mať desať, v súčasnosti ich máme štyroch. Pokiaľ budeme mať financie a tabuľkové miesta, odhadujem konečný stav na 15 ľudí.

Špekuluje sa, či tomu nebude šéfovať pán Andrassy.

Nie. Pán Andrassy tu má svoju stabilnú pozíciu. Analytik musí byť žralok. Musí mať iné videnie, než tu máme my. Analytik musí byť tá koncovka. Môžeme tu nazbierať hromadu exaktných zistení, ale kto ich spracuje? Kontrolór nie je schopný dať ich do podoby, aby boli prierezové a aby sme ako úrad vedeli odporúčať systémové opatrenia.

Čo sa zmení, keď budete mať vybudovanú analytiku? Čo iné sa dozvieme my, daňoví poplatníci?

Budeme vedieť adresnejšie pomenovať problém, a nielen jeden, prierezovo budeme vedieť, kde nás tá topánka tlačí.

Ukážme si to na príkladoch. Čo sa vďaka vám zmení pri čerpaní eurofondov? Bude sa menej kradnúť, bude menej predražených zákaziek? Menej ich prepadne?

Určite áno. Teraz sme v procese kontroly nastavenia programového obdobia 2014 – 2020. Už sme na kontrole. Už sme upozorňovali, že výzvy idú neskoro.

Čo môžete pri eurofondoch reálne ovplyvniť?

Chodíme kontrolovať ex post. Nekontrolujeme dopredu – až to rozbehnú, pozeráme na projekty.

Kde sa pri rozdeľovaní eurofondov urobili najväčšie chyby?

V procesoch. V transparentnosti a v postupnosti krokov. Riadiace orgány manažérsky zlyhávajú.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Takže nezlyhávajú tí, ktorí sa snažia čerpať eurofondy, ale zlyhávajú ministerstvá.

Keď som ešte nebol na NKÚ, mal som možnosť otestovať, čo všetko musí podstúpiť malá firmička, keď sa chce uchádzať o eurofondy. Myslel som si, že máme zdatný tím, boli sme tam ekonómovia, právnik. Ale asi v polovici procedúry sme pochopili, že si musíme nájsť agentúru, ktorá nám to spracuje. Je tam príliš veľa byrokracie.

Časť zodpovednosti pri eurofondoch preberá na seba vicepremiér Peter Pellegrini. Komunikujete s ním a rozumie vašim výhradám?

Zatiaľ sme ešte nekomunikovali. Poverenie dostal len pred dvoma týždňami. Veľmi opatrne sa však pozeráme na jeho agendu, ako to bude fungovať. Predsa len, ministerstvo je priamo zodpovedné, a aj keď sa vytvorí nový samostatný úrad, nezahrnie všetky eurofondové projekty. Ale nech sa pán Pellegrini trochu usadí a potom zoberiem šéfa našej sekcie európskych fondov a pôjdeme sa s ním porozprávať, ako mu môžeme pomôcť. Sme tu nato, aby sme isté procesy zanalyzovali, posúdili a nechali odporúčania.

Čo napríklad?

Najväčší problém pri eurofondoch je časová tieseň, rozhodovanie pod stresom, bez dôkladných analýz a bez alternatívnych riešení. Problémom je aj fluktuácia ľudí, nie je žiadna kontinuita. Závažná vec je riadenie, manažérske zlyhávanie. To sme riešili pre e-Healthe aj pri iných veľkých národných projektoch. Ako keby absentovala zodpovednosť ľudí, ktorí manažérsky na najvyššej úrovni riadia projekty. Pri e-Healthe sme zistili, že si sedem rokov nikto nevšimol, že dodatky k zmluvám boli podpísané v rozpore so zákonom a neboli zverejnené na webe. Pri kontrole Obchodnej akadémie v Košiciach naši ľudia zistili, že nevedeli preukázať proces verejného obstarávania, prečo do toho išli, ako to robili. Škola nás dala na súd, že jej poškodzujeme dobré meno. Keď sme zistili, že zastupiteľstvo v Petržalke malo schváliť zmluvu na parkovanie, dali nás na prokuratúru. To je nepriame zastrašovanie kontrolórov.

To je ďalšia vec. Kontrolór okrem kompetencií potrebuje osobnú odvahu. Tú získa tým, že mu budete kryť chrbát a štát bude robiť, čo mu odporučíte.

Od začiatku hovorím – ľudia, máte našu plnú podporu, úrad a váš šéf za vami stoja. Kontrolórovi dávame právnu ochranu, právnici ho pripravia a sprevádzajú na súde. Vždy, keď cítim tieseň, zavoláme si. To, čo sme zistili a je napísané, za tým si stojíme.

Koľko kontrolór zarobí v priemere?

Priemerná mzda na NKÚ je 1300 eur.

A vy chcete od človeka, ktorý zarobí 1300 eur, aby bol osobne statočný a svedčil na súdoch?

Toto nie je otázka na mňa. To je otázka na systém.

Koľko chcete ponúknuť analytikom?

Samozrejme, tí, ktorí urobia dobrú robotu, a platí to aj v prípade kontrolórov, dostanú mimoriadne odmeny. Odmenil som aj posledné kontrolné akcie, o ktorých sme hovorili. Urobili dobrú prácu a nastavili svoju hruď, veď oni išli v podstate do konfliktu. Minister zdravotníctva sa k tomu korektne postavil, jeho prvá cesta viedla na NKÚ. Prišiel sa opýtať, čo s e-Healthom, vysvetlili sme mu svoj pohľad a dali sme mu právnu analýzu, ktorú sme si nechali urobiť. Poskytli sme ju aj prokuratúre.

Zo zákona ste nezávislý úrad. Vidíte v tejto vláde nejakého spojenca, aspoň neformálneho, ktorý by vám pomáhal presadiť zvýšenie rozpočtu pre úrad a viac vám rozviazať ruky?

Už v pondelok idem na finančný parlamentný výbor prezentovať správu o kontrolnej činnosti za rok 2015. A poviem im, v akej situácii sa nachádzame, pretože NKÚ nie je v tejto fáze celkom nezávislý úrad. Vtedy bude nezávislý, ak bude nezávislý aj od financií. Napríklad vlani sme nemali ani euro na externých spolupracovníkov a na právne analýzy. Je pravda, že pri právnej analýze e-Healthu nám minister financií pomohol rozpočtovým opatrením, nemôžeme sa však doprosovať o každú korunu.

Ako vychádzate s ministrom financií Petrom Kažimírom?

Máme podobný názor, že verejné financie treba viac strážiť, a my chceme byť toho súčasťou. Jemu sa náš postoj pozdáva aj vo vzťahu k analytickému centru, aj nášmu kontrolnému zameraniu, ktoré pripravujeme. Aj kontrolóri majú pred tým rešpekt, lebo treba pripraviť projekt, pozháňať porovnateľné ukazovatele a to dá viac zabrať. Treba viac rozmýšľať.

Vás navrhol Pavol Frešo. Kedy ste boli na kontrole v bratislavskej župe?

Naši kontrolóri tam boli minulý rok. Zamerali sme sa na dlhovú službu. Pravidlo je, že VÚC sa kontrolujú každé dva roky. Žiadne bariéry pre kontrolu bratislavskej župy tu nie sú. Skôr si myslím, že by mala byť viac pod dohľadom, aby som vyvrátil podozrenia, ktoré sú.

Všimli ste si, že sa písalo o tom, že pán Frešo posielal desaťtisíce eur do časopisu, ktorý vedú jeho podriadení? To ste kontrolovali či nie?

Musíte si uvedomiť, že aj bratislavská župa má vnútorný kontrolný systém, má poslancov, zastupiteľstvo. NKÚ je posledná kontrolná inštitúcia. Náš úrad môže kontrolovať 16-tisíc subjektov. Jedna kontrolná akcia trvá dva mesiace, každú jednu inštitúciu by sme vedeli skontrolovať raz za sedemnásť rokov. Naša kapacita však je dostatočná, sme porovnateľní s okolitými štátmi. S čím nie sme celkom porovnateľní, je úroveň kontroly.

Karol Mitrík a Pavol Frešo. Foto – TASR
Karol Mitrík a Pavol Frešo. Foto – TASR

Ste ešte členom SDKÚ?

Už tam nie som od roku 2010. Ako som nastupoval do služby, zasalutoval som a SDKÚ ma odvtedy nezaujíma.

Stretávate sa s pánom Frešom?

Nemám dôvod sa s ním stretávať, mám toľko práce a predpokladám, že aj on. Poviem na rovinu, ja som nikdy zvlášť k pánovi Frešovi nemal blízko. Prvýkrát som ho osobne spoznal, až keď sa mu robila kampaň za župana.

Čím si vysvetľujete, že vás oslovil?

Možno ma oslovil preto, a nikdy som sa tým netajil, že som mal takú ambíciu, ale v roku 2012. Odvtedy som sa k tejto téme nevracal. Skôr ma to prekvapilo. Nemyslite si, že som mu hneď povedal áno. Ale keď som to doma s manželkou zvažoval, povedala mi, že aj tak som sa nikdy nerozhodoval podľa jej odporúčania. Tak som sa rozhodol, že to skúsim.

 

Poďme ďalej. Už viete, kto bude šéfom analytickému tímu?

Áno a bude vymenovaný od 1. júna. Je to človek z úradu, ktorému sme umožnili štúdium, je to audítor. Ukázal drive, bol šesť mesiacov na IFP. Dávam mu dôveru, nezháňam človeka zvonku. Je dobré, ak človek pozná úrad aj zvnútra, nie je to ničí politický kôň, je to profesionál.

Nemal by byť šéf analytikov aj podpredsedom úradu?

Nie. Poviem to rovno – to musí byť žralok, profesionál. Musí byť zbavený akýchkoľvek možných bočných vecí. My máme zriadené iné inštitúcie, takzvané trojčlenné senáty, ktoré sú pod garanciou dvoch podpredsedov a predsedu. Každý máme svoj senát, podľa senátov sme si rozdelili kontrolné akcie. Po podpísaní a odobrení protokolu sa podpisuje záverečná správa, vedúci kontrolnej akcie príde pred senát a bude dokladovať celý postup, ako kontrolná akcia bežala.

Veríte, že pán Šulaj, tieňový minister financií Smeru, si bude schopný zastať kontrolnú funkciu v senátoch, ktoré budú kontrolovať ich nominantov?

Senáty nemôžu nič zmeniť, kontrolór má autonómiu. Keď príde záverečná správa s podpísaným protokolom, senát tam nič nezmení. Budeme ešte analyzovať, či postupy, ktoré kontrolóri zvolili, boli správne, či skontrolovali všetko, či nebude treba urobiť dodatočnú kontrolu alebo či neurobili nejaké pochybenia. Je to spôsob výstupnej kontroly, keď pustíme dokument von, aby sme si boli istí, že je všetko v súlade s naším poriadkom.

Minister dopravy Roman Brecely (Sieť) má v týchto dňoch podpísať bratislavský obchvat. Má to teda podpísať alebo nie? Vy ste už projekt kontrolovali.

Protokol z kontroly je v pripomienkovom konaní, preto nechcem prejudikovať dopredu. Je všeobecne známe, že k financovaniu dalo stanovisko IFP. Ja ho hodnotím mierne pozitívne. IFP povedalo, že najhoršie by bolo nestavať. O procedúre sa dozviete, keď zverejníme našu záverečnú správu.

To už bude podpísaná zmluva.

Predbežný protokol má ministerstvo dopravy na pripomienkovanie. Na základe tejto kontroly chceme povedať, že keď v budúcnosti bude štát rozhodovať o takýchto veľkých projektoch, musí mať nastavený proces tak, že nebude rozhodovať v časovej tiesni – a už musíme rozhodnúť, lebo nebude nič, ak nerozhodnem.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Začali ste kontrolovať nemocnice. Už ste si tam všimli niečo závažné?

Sme na kontrole v siedmich fakultných a v dvoch univerzitných nemocniciach. Kontroly by sme mali ukončiť do polovice júla a prvé výstupy by mohli byť koncom augusta. Už v tejto fáze pripravujeme kontrolu v nemocniciach, ktoré patria pod VÚC, a následne ideme do malých koncových nemocníc. Celkom ide o 43 nemocníc. Kontrolu robíme z pohľadu pacienta. Povedali sme si, čo prekáža pacientovi, teda že dlho čaká, neošetria ho, niečo nefunguje. Chceme sa pozrieť aj na obstarávanie, ale nie z pohľadu zákona o verejnom obstarávaní, ale na koncové ceny a porovnať ich s okolitými krajinami. Ukázalo sa, že tam je kameň úrazu. V utorok sme boli na stretnutí na Zastúpení Európskej komisie. Otvorene sa tam hovorilo, že elektronické trhovisko nie je dobre nastavené, umožňuje nekalým silám rozoberať tých, ktorí chcú ponúknuť férovú cenu. Máme dokonca pocit, že sú vytvorené kartely. Budeme skúmať, či to nemáme dať na Protimonopolný úrad.

Už ste si všimli nejaký rozdiel medzi nemocnicami, pokiaľ ide o kvalitu podkladov, ktoré vám dávajú?

To je parketa kontrolórov a my z vedenia im do tohto procesu nevstupujeme. Nemocnice kontroluje takmer 60 kontrolórov.

Pýtame sa preto, lebo keď chce bežný občan napríklad zistiť, koľko lôžok je v ktorej nemocnici, tak to nezistí, lebo taký údaj nie je.

A to je tá najväčšia pridaná hodnota NKÚ. Sme jediná inštitúcia v tomto štáte, ktorá má zo zákona možnosť získavať všetky dáta. Ak v horizonte 5 až 10 rokov vybudujeme kvalitný analytický tím, najväčšia pridaná hodnota bude databáza, z ktorej budete vedieť ťahať veľké množstvo informácií.

A čo doprava – zväčšíte počet kontrol aj tam?

Máme veľa podnetov na Triblavinu a pravdepodobne urobíme aj kontrolu projektu. Nechceme posudzovať stavebný zákon, či je dodržaný územný plán, to je kompetencia Bratislavského samosprávneho kraja. My sa môžeme pozrieť na proces, ako ho Národná diaľničná spoločnosť nastavila. Či to bol normálny proces, alebo prišiel niekto, buchol po stole a povedal – budú kolektory alebo nebudú kolektory? Môžeme sa pýtať, či to vyšlo na základe nejakých analýz, vecného posúdenia, alebo sa len tak niekto rozhodol.

Dozvie sa bežný človek, či naozaj len niekto buchol po stole a tak sa rozhodlo?

Keď som sem nastupoval a študoval som stránku NKÚ, uvedomil som si, že mi tam chýbajú zrozumiteľné a jasné informácie pre občana. Preto som rozhodol, že k protokolu sa spracujú aj záverečné správy, kde sa jednoduchou a zrozumiteľnou formou pomenujú zistenia na niekoľkých stranách. A čo mne najviac chýba, je, že aj NKÚ potrebuje partnera.

Pokiaľ vieme, uchádzate sa o zriadenie výboru v parlamente.

Do jednotlivých výborov sme síce poslali viac ako 30 správ, nikto sa však našimi zisteniami nezaoberá. Vo výboroch to zoberú na vedomie a bodka. Niekedy mám pocit, že NKÚ len preto, že niečo zistil, by sa mal teraz spovedať, prečo to zistil. A malo by to fungovať opačne. V okolitých krajinách to funguje tak, že je tam kontrolný výbor zriadený na paritnej úrovni v Národnej rade.

Zatiaľ vám to neumožnili.

Moja predstava je, aby sme svoje zistenia posunuli do parlamentu a parlament si prizýval ministrov, manažérov, šéfov inštitúcií a pýtal sa ich prečo. A nie nás, prečo sme to zistili. Za vlády pani Radičovej mohol byť šéf NKÚ na rokovaní vlády a mal možnosť bližšieho kontaktu s ministrami. A my máme mnoho kontrolných zistení a vedeli by sme povedať – pán minister, pozrite, je to inak, toto nesedí, nemáte analýzy. Alebo by sme vedeli priamo na vládu dať priebežnú informáciu o stave kontrol. Premiérovi som písal list, spätná informácia bola, že sa to bude riešiť po voľbách. Dnes čakáme na návrh riešenia. Predseda parlamentu prisľúbil, že sa mu to, čo navrhujeme, páči a bude nad tým uvažovať. To by nášmu úradu a hlavne tejto krajine veľmi pomohlo, keby sa niekto do detailov zaoberal našimi zisteniami a tí, ktorí spravujú túto krajinu, mali povinnosť sa ísť niekomu za to zodpovedať.

Budete robiť zásadné kontroly aj v IT obstarávaniach?

Áno, už ich robíme, ale na budúci rok sa na IT kontroly zameriame výraznejšie.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie