Denník N

Rakúsko si vyberie medzi svojou verziou Donalda Trumpa a potomkom utečencov

Rakúsko čaká v nedeľu napínavé prezidentské finále: Alexander Van der Bellen (vľavo) vs. Norbert Hofer. Foto – TASR/AP
Rakúsko čaká v nedeľu napínavé prezidentské finále: Alexander Van der Bellen (vľavo) vs. Norbert Hofer. Foto – TASR/AP

Ako je možné, že sa prezidentom Rakúska môže stať člen pravicovo populistickej strany, ktorú niekoľko rokov po vojne založili bývalí rakúski nacisti?

Norberta Hofera mnohí nazývajú rakúskym Donaldom Trumpom.

Hoci to tak na prvý pohľad nemusí vyzerať, s republikánskym kandidátom na amerického prezidenta ho spája veľa. Sú to predovšetkým silné antiimigračné postoje, ktoré verejne prezentujú na verejnosti. Zatiaľ čo Trump rozhadzuje rukami, zvyšuje hlas a pravidelne šokuje kontroverznými vyhláseniami, Hofer je iný – na predvolebných mítingoch hovorí pokojne a uhladene, občas zavtipkuje a takmer po celý čas má na tvári úsmev.

Obom kandidátom však ich taktika a predvolebný populizmus vychádza.

Napínavé voľby

Norbert Hofer zo Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) má v nedeľu šancu stať sa prezidentom Rakúska. Predvolebné prieskumy ukazujú jemný náskok (49,57 %) pred jeho súperom Alexandrom Van der Bellenom (42,51 %). V týchto prieskumoch sú však zahrnutí aj takí voliči, ktorí ešte stopercentne nevedia, či pôjdu voliť.

„Boj o prezidentské kreslo je stále otvorený. Zavážia najmä hlasy nerozhodnutých voličov. Niektorí z nich nevedia, či na voľby pôjdu, iní zas, či vôbec chcú dať hlas FPÖ. Zavážia aj hlasy dlhoročných nevoličov,“ hovorí pre Denník N známy rakúsky politológ Anton Pelinka.

Prieskumy, ktoré skúmali preferencie voličov rozhodnutých ísť voliť, ukazujú nerozhodný výsledok – obaja kandidáti by dostali približne 50 percent.

Ako je teda možné, že sa prezidentom Rakúska môže stať člen pravicovo populistickej strany, ktorú niekoľko rokov po vojne založili bývalí rakúski nacisti?

Robotnícka štvrť Simmering

Ako príklad nám môže poslúžiť viedenská robotnícka štvrť Simmering. Periférna štvrť v juhovýchodnej Viedni, v ktorej po desaťročia vládli sociálni demokrati, má už rok „starostu“ z FPÖ. Veľkú podporu tam má aj prezidentský kandidát Norbert Hofer, ktorý najmä vo veľkých mestách značne zaostáva za potomkom utečencov a členom Zelených Van der Bellenom.

„Celý život som volil sociálnych demokratov, ale to, čo sa z nich stalo teraz… to nie je sociálna demokracia,“ myslí si rakúsky dôchodca Karl Falk, ktorý teraz podporuje FPÖ. Tí podľa neho konečne ukazujú na problémy, ktoré sociálni demokrati tak dlho ignorovali.

Dlhé roky volil Karl Falk sociálnych demokratov, teraz však prebehol ku krajnej pravici. Foto N - Vladimír Šimíček
Dlhé roky volil Karl Falk sociálnych demokratov, teraz však prebehol ku krajnej pravici. Foto N – Vladimír Šimíček

„Kedysi ľudia dostali byt, štát sa im snažil pomôcť. Teraz sú ľudia nezamestnaní, nemôžu si dovoliť kúpiť si byt, lebo sú také drahé.“

Bývalý taxikár a majiteľ taxislužby, ktorý sa v Simmeringu narodil a prežil v ňom celý svoj život, je z politickej situácie v Rakúsku nahnevaný. Rozprávame sa s ním v malej zafajčenej krčme na hlavnej ulici v Simmeringu.

„41 rokov som pracoval, platil som dane a koncesie. Myslel som si, že keď pôjdem do dôchodku, všetko sa mi to vráti. No dostávam najmenší možný dôchodok, a toľko isto dostávajú aj utečenci,“ rozhorčuje sa. Konkrétne čísla, koľko dostávajú utečenci, však presne nevie.

Práve ľudí ako Karl Falk oslovuje populista Norbert Hofer najviac. Povolebné prieskumy ukázali, že Hofera volilo 43 až 51 percent ľudí s nižším vzdelaním (tých, čo majú základnú školskú dochádzku alebo výučný list), zatiaľ čo u vysokoškolsky vzdelaných ľudí a ľudí s maturitou boduje Van der Bellen.

Veľkú podporu má Hofer najmä u mužov (45 %) a robotníkov (72 %). Podľa Pelinku sa FPÖ môže pokojne nazývať robotníckou stranou.

„Konečne je tu niekto, kto ukazuje na skutočné problémy, ktoré vláda dlho ignorovala,“ prízvukuje Falk. Už teraz vie, že v parlamentných voľbách bude voliť FPÖ, lebo „oni sa ako jediní snažia vyriešiť situáciu s utečencami“.

„Nie som proti utečencom. Mali sme tu utečencov z Maďarska, Juhoslávie, Srbska, a všetko bolo v poriadku. Sme malá krajina, ale nemôžeme prijať všetkých. Loď nie je plná, ale úplne preplnená.“

Nemá nič proti moslimom, no zároveň si nemyslí, že by islam patril k Rakúsku. „Oni sa musia prispôsobiť nám, a nie my im. Nám sa musia prispôsobiť,“ zopakuje počas nášho rozhovoru niekoľkokrát. Hnevá ho tiež, že prichádzajú aj mladí muži, namiesto aby zostali doma a snažili sa zlepšiť situáciu vo svojej domovine.

Chorvátsky krčmár zo Simmeringu

Pochopiť názory a zmýšľanie miestnych nám pomáha Chorvát Stefan Kolenac, ktorý v Simmeringu žije už dlhé desaťročia a vlastní miestnu krčmu.

„Rakúšania sú nahnevaní. Majú pocit, že im po vojne nikto nepomáhal znova si vybudovať krajinu. Neprekážalo im, keď sem chodili prisťahovalci z Maďarska, Poľska či Juhoslávie. Boli to ľudia, ktorí tvrdo pracovali a dokázali sa integrovať, a takýchto majú Rakúšania radi. Aj Slovenky, ktoré tu pracujú ako opatrovateľky, sú tu veľmi obľúbené,“ myslí si Kolenac.

Vo svojom podniku zamestnáva dve čašníčky – jedna je Srbka, druhá Slovenka. Momentálne si hľadá tretiu, no tá nemusí ani vedieť po nemecky. Na chvíľu nás to prekvapí, no keď sa poobzeráme, nemčinu tu takmer nepočujeme. Muži v staršom veku sa rozprávajú po maďarsky, chorvátsky či srbsky.

Stefan Kolenac je sám imigrantom, ktorý sa usadil vo Viedni. Foto N - Vladimír Šimíček
Stefan Kolenac je sám imigrantom, ktorý sa usadil vo Viedni. Foto N – Vladimír Šimíček

„Teraz je toho na Rakúšanov už veľa. Hnevá ich, že sa niektorí prisťahovalci neprispôsobujú. Aj v médiách stále ukazujú iba zlé prípady, keď utečenec niekomu ublíži alebo spácha iný trestný čin.“

Rakúsky politológ Anton Pelinka zdôrazňuje, že FPÖ sa vo svojej protimigrantskej kampani sústreďuje najmä na moslimov, čo je aj jeden z dôvodov, prečo túto stranu podporujú ľudia s migračným pozadím či prisťahovalci, ktorí žijú dlhé roky v Rakúsku.

„Ak má niekto srbský, rumunský či chorvátsky pôvod, nemusí mať pocit, že kampaň FPÖ je namierená proti nemu,“ hovorí Pelinka.

Podobný názor má aj dlhoročná rakúska novinárka Barbara Coudenhove-Kalergi. „Prisťahovalci, ktorí sa už integrovali do spoločnosti, môžu mať pocit, že zrazu prichádzajú iní ľudia a získavajú benefity, za ktoré oni museli dlhé roky bojovať.“

Za úspechom populistov sa však neskrýva iba utečenecká kríza, ale aj zvyšujúca sa nezamestnanosť či rozpory vo vládnej koalícii medzi sociálnymi demokratmi a ľudovcami.

Strana bývalých nacistov

Pelinka upozorňuje, že FPÖ ako pravicovo populistická strana je plná protikladov a má v sebe ešte veľa ďalších extrémistických elementov.

„Nesmieme zabudnúť, že FPÖ sformovali v roku 1956 bývalí nacisti a že aj ich voliči boli vtedy takmer výhradne nacisti. Istým spôsobom pokračovala v šľapajách rakúskej nacistickej strany. Teraz máme inú generáciu, väčšina nacistov už nežije a FPÖ zmenila svoj postoj voči nacistom. Najmä Hofer často zdôrazňuje, aké má dobré vzťahy s Izraelom. Odsudzuje národný socializmus. Strana má však naďalej tvrdé jadro a FPÖ sa ho snaží udržať, no zároveň si získavať aj nových voličov tým, že budú prezentovať umiernený imidž, v čom im Hofer pomáha získavať hlasy,“ vysvetľuje politológ Pelinka.

Za čias Haidera

FPÖ si veľkú popularitu medzi Rakúšanmi získala v časoch, keď bol jej predsedom Jörg Haider. V parlamentných voľbách v roku 2000 sa FPÖ stala druhou najsilnejšou stranou a sformovala vládnu koalíciu s ľudovcami, čo vyústilo do mohutných demonštrácií.

Kritika prišla aj od EÚ, ktorá na Rakúsko uvalila sankcie. Nezhody v koalícii a odstúpenie niekoľkých ministrov malo za následok nové voľby.

Teraz je FPÖ podľa prieskumov najsilnejšou stranou v Rakúsku, ktorá by vyhrala parlamentné voľby so ziskom okolo 32 percent. Rakúsky politológ Pelinka predpovedá, že FPÖ po ďalších parlamentných voľbách vytvorí vládnu koalíciu minimálne s jednou, prípadne s dvoma politickými stranami, ak si dokáže získať umiernený imidž.

„Nebezpečenstvo FPÖ spočíva najmä v otázke európskej integrácie. Nebudú požadovať vystúpenie z EÚ, ale je vysoko pravdepodobné že budú blokovať akúkoľvek ďalšiu integráciu,“ myslí si Pelinka.

Nemyslí si, že Hofer bude dobrý prezident, pretože „vsadil na antieurópsku kartu, ktorá je silne prítomná počas celej kampane“.

„Nie je náhoda, že FPÖ sa o Viktorovi Orbánovi vyjadrovala vždy pozitívne, tak ako aj o Vladimirovi Putinovi. Nepovedal by som, že FPÖ ohrozí demokraciu, no nemám dôvod byť príliš optimistický ani príliš pesimistický, čo sa týka budúcnosti Rakúska.“

Za ľudské práva, za Van der Bellena

Van der Bellena, nezávislého kandidáta, ktorého podporujú Zelení, bude voliť 23-ročná študentka Stefanie Dachsová.

„FPÖ nevolím zo zásady preto, lebo vo svojom programe porušujú základné ľudské práva. Vyčleňovanie a štvanie ľudí proti istým skupinám v spoločnosti nám už v minulosti veľa neprinieslo a nebude to tak ani v budúcnosti. Mali by sme pomáhať ľuďom v núdzi a nepovažovať ich za ľudí druhej triedy len preto, že nemali to privilégium narodiť sa v bezpečnej a bohatej krajine, akou je napríklad Rakúsko. FPÖ sa zahráva so strachom ľudí pred neznámym a využíva to, aby mohla ľudí rozoštvávať.“

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Svet

Teraz najčítanejšie