Denník N

Prečo z Petržalky jazdia tisíce áut a žiadny vlak

Po technickej stránke nie je problém mať mestské vlaky a robiť im reklamu podľa hesla „autá stoja, vlaky idú“.

Navonok to môže vyzerať ako jednoduchý recept na bratislavské zápchy. Bratislava je skrz-naskrz prepletená železničnými traťami, ktoré by sa dali využiť ako osobitný druh MHD.

Jedna z nich zachádza aj cez Dunaj do Petržalky. Vedie cez Prístavný most, po ktorom každý deň prejde viac než 100-tisíc áut. Osobný vlak ani jeden.

Čisto po technickej stránke by pritom nebol problém takéto vlaky vypravovať a lákať do nich ľudí v duchu slávneho reklamného hesla Českých dráh „autá stoja, vlaky idú“.

Ešte pred piatimi rokmi boli vlaky do Petržalky realitou. Podľa vtedajšieho cestovného poriadku sem jazdili dva ranné osobné vlaky z Galanty, jeden rýchlik z Leopoldova a v nedeľu večerný rýchlik z Prievidze.

Naopak, v smere z Petržalky odchádzal v pracovné dni poobedný osobný vlak do Trnavy a v piatok rýchlik do Prievidze.

Štátna Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) však tieto spoje nakoniec zrušila. Dôvod? Nebol o ne dostatočný záujem.

„Napríklad osobné vlaky v smere do Petržalky využívalo v priemere len päť cestujúcich,“ približuje hovorkyňa Jana Morháčová.

Nevhodná trasa

Pravdou je, že tieto vlaky slúžili na privážanie ľudí z okolia do Bratislavy a pre vnútromestskú dopravu neboli použiteľné. Navyše do Petržalky zachádzali hlavne ráno, pričom veľká časť jej obyvateľov v tom čase potrebuje cestovať presne opačne.

Odvtedy sa však situácia zmenila. Bratislava má dnes integrovanú dopravu, ktorá ľuďom umožňuje na jednu električenku jazdiť vlakom i MHD. To je jedna z podmienok na zapojenie železnice do bratislavskej dopravy.

Takéto riešenie sľuboval aj bratislavský primátor Ivo Nesrovnal, podľa ktorého je nevyužívanie železničných tratí „trestuhodnou nedbalosťou“.

1024px-Sor_b95
V Petržalke stojí jedna z najmodernejších staníc na Slovensku, cestujúci ju však môžu využiť len na dopravu do Viedne. Foto – Wikipedia

Petržalská trať však má v prípade takéhoto scenára tri objektívne nedostatky, ktoré sú zrejmé už pri pohľade na mapu. Po prvé: trasa je vedená nepraktickým oblúkom, ktorý obchádza centrum mesta.

Po druhé: stanica Bratislava-Petržalka bola budovaná hlavne pre spojenie do Viedne a leží na okraji sídliska, mimo hlavných obytných zón.

S tým súvisí tretí nedostatok: na trase chýba dostatočný počet zastávok, ktoré by obsiahli hustejšie obývané oblasti. Najbližšou použiteľnou zastávkou v smere z Petržalky je až stanica Bratislava-Nové Mesto.

„Súčasné trasovanie má slabý potenciál na vytvorenie kvalitnej a atraktívnej mestskej železnice,“ konštatuje štátna ZSSK.

vlaky_BA_WEB
Najbližšou zastávkou je dnes v smere z Petržalky až stanica Bratislava-Nové Mesto. V dohľadnom čase železnice sľubujú. Grafika N – Soňa Ševčíková

Petržalská trať by sa za súčasnej situácie dala efektívne využiť len na dopravu do častí, ako je okraj Ružinova či Nové Mesto, ktoré neležia v blízkosti trasy novej električky do Petržalky.

Blízko železnice sa tu nachádzajú viaceré kancelárske budovy, obchodné centrá Polus či Avion, bratislavské letisko i nové klientske centrum ministerstva vnútra.

Po spojení týchto častí s najväčším bratislavským sídliskom by teda mohol existovať dopyt – za predpokladu, že by k vlaku zachádzalo dostatok autobusov MHD, ktoré by cestujúcich rozvážali po okolí.

Ako modelový príklad môže slúžiť úsek medzi stanicami Bratislava-Petržalka a Bratislava-Nové Mesto. Keď na tejto trase jazdili pred piatimi rokmi vlaky, celý úsek zvládli za 15 minút.

Bratislavskou MHD to dnes s jedným prestupom trvá takmer polhodinu, a aj to v prípade, že autobusy nestoja v dopravnej zápche.

120.pdf
Čas jazdy vlaku Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) medzi stanicami Bratislava-Petržalka a Nové Mesto podľa grafikonu z rokov 2010 – 2011…
Vyhľadávač spojenia Dopravný podnik Bratislava a.s.
… a ten istý úsek podľa cestovného poriadku Dopravného podniku Bratislava.

O tom, koľko ľudí by takéto spojenie mohlo využiť, sa však zatiaľ dá len špekulovať. Odpoveď by mohla dať veľká štúdia s názvom generel dopravy, ktorú si objednal bratislavský magistrát. Zatiaľ ju však nestihol celú vyhodnotiť.

Svoju vlastnú štúdiu dnes sľubujú aj Železnice Slovenskej republiky (ŽSR), ktoré majú na starosti železničné stanice i koľajnice.

Práve tento štátny podnik je v celom príbehu kľúčový. Na to, aby sa vlaky dali využiť v rámci bratislavskej dopravy, je totiž potrebné výrazne zahustiť počet zastávok, čo je záležitosťou práve ŽSR.

Šesť nových zastávok

Takýto plán dnes existuje, presadzuje ho bratislavský magistrát a ŽSR na ňom pracujú svojím tempom.

Na stole majú plán výstavby siedmich menších zastávok, označených ako Terminály integrovanej osobnej prepravy (TIOP), z ktorých má byť možný pohodlný prestup na električku, trolejbus či autobusy.

Konkrétne má ísť o zastávky Devínska Nová Ves, Lamač, Patrónka, Mladá garda, Trnávka, okraj Ružinova a Vrakuňa.

„V súčasnosti sa pripravuje verejné obstarávanie na zhotoviteľa projektovej dokumentácie a výstavbu šiestich zo siedmich terminálov v Bratislave,“ spresňuje hovorkyňa ŽSR Martina Pavlíková.

Pri optimistickom odhade to znamená, že za nejaké tri roky by nové zastávky mohli fungovať. Omešká sa len výstavba zastávky Mladá garda, pri ktorej je treba najprv rozšíriť trať z jednej koľaje na dve.

Zastávka Vrakňa, ako si ju predstavujú ŽSR. Vybudovať ju však chcú až za pár rokov. Vizualizácia – Reming
Nová zastávka Vrakuňa podľa predstáv ŽSR, vzniknúť by mohla za tri roky. Vizualizácia – Reming

Dve z týchto nových zastávok (Ružinov a Trnávka) ležia i na trati z Petržalky. Pre spojenie so sídliskom to však znamená len málo. Problém totiž je, že na území samotnej Petržalky sa so žiadnou novou zastávkou nepočíta.

Priestor by pritom bol. „Svojho času sa hovorilo o tom, že by takáto zastávka mohla vzniknúť pri Einsteinovej ulici, kde sa v súčasnosti dokončuje električková trať do Petržalky,“ hovorí bývalá dopravná inžinierka magistrátu Tatiana Kratochvílová.

Takýto bod by cestujúcim umožnil prestúpiť na električku, ktorá má časom viesť až na koniec Petržalky a prípadne aj na autobusy – za predpokladu, že by v týchto miestach vznikla autobusová zastávka. ŽSR však výhľadovo o žiadnom takomto prestupe neuvažujú.

Mapy Google
Pozdĺž rušnej Einsteinovej ulice v Petržalke vedie železničná trať, križuje ju aj trať pre električky v smere zo Starého Mesta. V týchto miestach sa uvažovalo aj o menšej železničnej zastávke.

Za súčasnej situácie teda pripadá do úvahy len jedna možnosť, ako trať do Petržalky využiť. A aj tá je len teoretická.

ZSSK by mohla vypravovať mestský vlak medzi už existujúcou stanicou v Petržalke a stanicou Bratislava-Nové Mesto, ktorý by mohol pokračovať napríklad na dnes nevyužitú stanicu Bratislava-Predmestie, prípadne na Hlavnú stanicu.

Toto spojenie by však dávalo zmysel len vtedy, ak by vlaky jazdili niekoľkokrát za hodinu. Na to by však ZSSK zase potrebovala šikovnú dvojsmernú súpravu, ktorá by sa na stanici nepotrebovala zložito otáčať.

Teraz najčítanejšie