Braňo Bezák
Komentátor a lektor kritického myslenia Ján Markoš s Braňom Bezákom debatovali o tom:
- či máme sýtiť túžbu internetových agresorov po pozornosti tým, že o nich píšeme a hovoríme;
- v čom môže byť Robert Fico inšpiratívny;
- či veta „rešpektujem iný názor“ nie je nezmysel;
- čo je to sadopopulizmus;
- čo sú naše názory a čo len tvrdenia, ktorými potvrdzujeme svoju skupinovú identitu;
- že si treba všímať slepé škvrny aj v pohľade „nášho“ kmeňa.
Tohtoročná Veľká noc, teda okrem tej veľkej smutnej udalosti, ktorou bolo úmrtie pápeža Františka, sa dotkla aj slovenskej politiky. Sledovali sme ďalší diel seriálu, ktorého hlavnou postavou je aktívny šíriteľ teórie, ktorá bola inšpiráciou pre mnohých teroristov. Hovorím o Danielovi Bombicovi, ktorého cez túto Veľkú noc nevzal súd do väzby. Veľmi som zvažoval, či o tom hovoriť, pretože som hlboko presvedčený, že Bombicovi ide predovšetkým o pozornosť. Vlastne mu ju dávame aj teraz. Je chybou, keď zlým ľuďom venujeme pozornosť? Dá sa vôbec poukazovať na nejakú hrozbu bez toho, aby sme kŕmili trolov?
Nie je úplne šťastné, že sa to celé dialo okolo Veľkej noci. Aby Daniel Bombic bol v pozícii možno nejakého mučeníka, niekoho, kto je prenasledovaný. Na pozadí Veľkej noci je to jednoducho nešťastné. A to je, mimochodom, aj dôvod, prečo si myslím, že minister obrany Robert Kaliňák ukazoval zakrvavené oblečenie Roberta Fica. Ukazoval ich na verejnosti práve pred Veľkou nocou. Jednoducho, v Smere sa snažia o to, aby tieto dva príbehy nejakým spôsobom v mysliach ľudí splynuli, čo je odporné.
Prestrelené sako ako Turínske plátno Smeru…
No trošku možno aj áno. Hlavne v okamihu, keď ľudia vidia v jednu nedeľu zakrvavené sako a zakrvavenú košeľu a v druhú nedeľu idú do kostola a vidia tam Kristove rany na rukách a na boku a tŕňovú korunu, môže to nejakým spôsobom splynúť s
