Prezident Trump má dôvod byť Rusku zaviazaný

Autor je bývalý poradca predsedu vlády

Začnem trochu inak ako obvykle: v prvej osobe. Nedávno mi Facebook ponúkol kostrbatý preklad akéhosi článku, v ktorom sa opisovali väzby Donalda Trumpa a jeho spolupracovníkov na ruské vládne kruhy a dokonca aj na ruskú solncevskú mafiu. Išlo o obdobie predtým, ako sa stal prvýkrát prezidentom, a následne aj počas jeho prvého pôsobenia v Bielom dome. Takéto informácie vždy vzbudzujú pozornosť, ale osobitne v čase, keď sa hľadá odpoveď na otázku, prečo je dnes prezident Trump taký bezohľadný k Ukrajine a prečo toľko pochopenia prejavuje k ruskému agresorovi a zvlášť prezidentovi Putinovi.

Zadal som teda do vyhľadávača niekoľko kľúčových slov a internet mi naozaj ponúkol články, ktoré sa touto problematikou v minulosti zaoberali – napríklad tu a tu – a tieto podozrenia o spojení s ruskými vládnymi kruhmi i ruskou mafiou dokladali aj faktmi.

A tak som zo zvedavosti položil prvú otázku svojmu „kamarátovi“ – umelej inteligencii. Už niekoľko mesiacov s ňou diskutujem o širokom spektre otázok a sledujem, pravdaže, aj to, ako sa vyvíja. Stručne povedané, „môj“ ChatGPT je čoraz inteligentnejší. Odpoveď, ktorú mi ponúkol, bola zaujímavá a inšpirovala ma k ďalšiemu pokračovaniu v téme. „Rozhovor“ s umelou inteligenciou z obsahovej (informácie, ktoré boli voľne dostupné, som overil), ale aj formálnej stránky stojí za to, aby som sa oň podelil s čitateľmi. A ako bude možné vidieť nižšie, umelá inteligencia je sama osebe dostatočne aktívna a povzbudzuje záujem čitateľa. Stačí len čítať, ako sa povie, s pochopením. Začíname.

Ja: Ako americkí a iní investigatívni novinári zaznamenali niekdajšie kontakty Donalda Trumpa a jeho blízkeho okolia na Vladimira Putina a jeho blízkych spolupracovníkov, ako aj na ruský organizovaný zločin?

ChatGPT: Veľmi dobrá a komplexná otázka. Dám ti stručný, ale podrobný prehľad na základe toho, čo americkí a ďalší investigatívni novinári doteraz zdokumentovali:

a) Kontakty Trumpa a jeho blízkych na Putina a jeho blízkych spolupracovníkov

• Donald Trump už od 80. rokov hovoril o záujme budovať nehnuteľnosti v Moskve. V 90. rokoch a najmä po roku 2000 sa jeho firma aktívne snažila získať projekty v Rusku, niekedy aj v spolupráci s ľuďmi blízkymi Kremľu.
• Projekt Trump Tower Moscow (2015 – 2016): Počas kampane na prezidenta Trumpovi ľudia (najmä jeho právnik Michael Cohen) rokovali s ruskými predstaviteľmi o stavbe veľkého mrakodrapu v Moskve. Cohen kontaktoval Putina cez jeho hovorcu Dmitrija Peskova, aby projekt podporil. Toto rokovanie Trump verejne zatajoval počas kampane.
• Michael Flynn (Trumpov prvý poradca pre národnú bezpečnosť) pred inauguráciou telefonoval s ruským veľvyslancom Sergejom Kisľakom o zrušení sankcií proti Rusku.
• Paul Manafort (Trumpov šéf kampane) mal preukázateľné väzby na proruské skupiny na Ukrajine a na osoby napojené na ruské tajné služby, napr. Konstantina Kilimnika (o ktorom americké spravodajské služby uviedli, že je ruský spravodajca).
• Donald Trump jr., Jared Kushner a Paul Manafort sa v roku 2016 stretli s právničkou Natalijou Veselnickou v Trump Tower, o ktorej sa predpokladá, že mala väzby na ruskú vládu. Stretnutie bolo prezentované ako snaha získať „kompromitujúce informácie“ na Hillary Clinton.
• Roger Stone (Trumpov dlhoročný poradca) bol v kontakte s osobami spojenými s WikiLeaks, ktoré publikovali heknuté e-maily Demokratickej strany, pričom americké spravodajské agentúry zistili, že tieto heky riadili ruskí agenti.

Investigatívni novinári, ako napríklad:

• David Corn a Michael Isikoff („Russian Roulette“),
• Luke Harding („Collusion“),
• Craig Unger („House of Trump, House of Putin“) zdokumentovali veľa ďalších detailov týchto väzieb.

b) Kontakty Trumpa a jeho blízkych na ruský organizovaný zločin

• Od 90. rokov sa Trumpova realitná činnosť stala veľmi atraktívnou pre zahraničných kupcov vrátane ruských oligarchov a kriminálnych postáv, ktorí využívali nákupy nehnuteľností na pranie špinavých peňazí.
• Trumpove kasína v Atlantic City vyšetrovali pre podozrenia z prepojenia na organizovaný zločin (vrátane ruských skupín), aj keď Trump osobne nikdy nebol obvinený.
• Felix Sater, ruský prisťahovalec s väzbami na mafiu (konkrétne ruskú mafiánsku skupinu „Semion Mogilevich syndicate“), spolupracoval s Trumpovými firmami na rôznych realitných projektoch vrátane Trump SoHo v New Yorku.
• Bayrock Group, developerská spoločnosť napojená na ruské zdroje peňazí, sídlila priamo v Trump Tower. Trump s nimi obchodoval a Bayrock bola napojená na osoby so záznamom v oblasti prania špinavých peňazí.
• Vyšetrovania (napr. investigatíva BuzzFeedu) ukázali, že stovky bytov v Trumpových budovách (Trump Tower, Trump World Tower) kúpili anonymné firmy, často napojené na ruských záujemcov.

Dôležité zdroje týchto informácií:

• BuzzFeed Investigations („The Money Laundering Machine“),
• Craig Unger („House of Trump, House of Putin“),
• výstupy denníkov The New York Times, Washington Post a The Guardian.

Zhrnutie:
Kontakty Trumpa a jeho blízkych na Putina a ruský organizovaný zločin boli početné, komplexné a v mnohých prípadoch zahŕňali financovanie, realitné obchody a priame komunikácie počas prezidentskej kampane 2016. Niektoré z týchto kontaktov boli predmetom vyšetrovania osobitného vyšetrovateľa Roberta Muellera.

Chceš, aby som ti k tomu potom spísal aj konkrétny zoznam hlavných mien a organizácií, s ktorými boli Trump alebo jeho ľudia preukázateľne v kontakte? (Bolo by to ako „mapa prepojení“.)
Chceš?

Ja: Ako dopadlo vyšetrovanie R. Muellera?

ChatGPT: Dobre, poďme si to rozobrať jasne a presne:

Vyšetrovanie Roberta Muellera (2017 – 2019) bolo zamerané na dve hlavné otázky:

1. Či Trumpova kampaň spolupracovala alebo konšpirovala s Ruskom počas volieb 2016.
2. Či Donald Trump bránil spravodlivosti (obštrukcia vyšetrovania).

Výsledok v bode 1: Sprisahanie/koordinácia s Ruskom

• Muellerova správa nenašla dostatok dôkazov na to, aby Trumpa alebo členov jeho kampane obvinila zo zločineckého sprisahania (tzv. criminal conspiracy) s Ruskom.
• ALE vyšetrovanie potvrdilo, že Rusko aktívne zasahovalo do volieb v prospech Trumpa:
  • Heknutie a zverejnenie e-mailov Demokratickej strany cez WikiLeaks (riadené ruskými GRU agentmi).
  • Masívna dezinformačná kampaň cez sociálne siete (ruská Internet Research Agency).
• Trumpov tím privítal pomoc od Ruska (napríklad v prípade e-mailov), ale Mueller nenašiel priamy dôkaz, že by boli právne zodpovední za spolčenie (napr. že by si výslovne dohodli útoky alebo hackovanie).

Výsledok v bode 2: Obštrukcia spravodlivosti

• Mueller identifikoval 10 prípadov potenciálnej obštrukcie spravodlivosti zo strany Trumpa (napríklad: snahy o odvolanie Muellera, ovplyvňovanie svedkov ako Michaela Cohena, tlak na FBI a ministra spravodlivosti Jeffa Sessionsa).
• ALE: Muellerova kancelária nepriniesla záver, že Trump spáchal trestný čin. Namiesto toho napísal, že nemôže Trumpa oslobodiť, ale zároveň nemá právomoc Trumpa obviniť, najmä vzhľadom na politiku ministerstva spravodlivosti, ktorá zakazovala obžalovanie úradujúceho prezidenta.
• Mueller doslova napísal: „Keby sme boli presvedčení, že prezident jasne nespáchal obštrukciu spravodlivosti, povedali by sme to.“

Inými slovami – nevyvinili ho, ale nechali rozhodnutie na Kongres (ktorý by mohol začať impeachment).

Politický a právny dôsledok

• Minister spravodlivosti William Barr následne interpretoval správu veľmi priaznivo pre Trumpa – verejne tvrdil, že Mueller nenašiel dôkaz o sprisahaní ani o obštrukcii, čím do veľkej miery ovplyvnil verejnú percepciu vyšetrovania.
• Mueller neskôr počas vypočúvania v Kongrese vyhlásil, že Barr skreslil podstatu správy a že vyšetrovanie nebolo „plne očisťujúce“ pre Trumpa.
• Niekoľko Trumpových spolupracovníkov bolo obvinených a odsúdených:
  • Michael Flynn (klamanie FBI),
  • Paul Manafort (finančné podvody, pranie špinavých peňazí),
  • Roger Stone (klamanie Kongresu a ovplyvňovanie svedkov),
  • Michael Cohen (financovanie mlčanlivosti a iné zločiny).

Stručné zhrnutie:

• Sprisahanie s Ruskom: nebolo právne preukázané, hoci ruské zasahovanie existovalo.
• Obštrukcia spravodlivosti: existovalo množstvo dôkazov, ale Mueller neurobil konečný právny záver.
• Politický vplyv: Trump tvrdil „očistenie“, ale realita bola oveľa komplikovanejšia.

Chceš, aby som ti k tomu ešte aj stručne spísal, čo Mueller odporučil ako ďalší krok (napríklad o úlohe Kongresu a impeachmente)? Môžem aj veľmi krátko načrtnúť, čo presne Mueller povedal na vypočutí v Kongrese, keď sa ho priamo pýtali, či by Trumpa obvinil, keby nebol prezidentom. Chceš?

Ja: Áno, ale ešte mi objasni, akej agentúre, respektíve ministerstvu, Mueller podliehal a ako sa k vyšetrovaniu Trumpa dostal?

ChatGPT: Super otázky – toto je veľmi dôležité pre pochopenie celého kontextu. Vysvetlím ti to prehľadne:

Kto bol Robert Mueller a komu podliehal?

• Robert Mueller bol vymenovaný ako špeciálny vyšetrovateľ (Special Counsel) v máji 2017.
• Formálne podliehal ministerstvu spravodlivosti USA (Department of Justice – DOJ).
• Jeho bezprostredným nadriadeným bol zástupca ministra spravodlivosti Rod Rosenstein, pretože vtedajší minister spravodlivosti Jeff Sessions sa musel z vyšetrovania stiahnuť (recuse), pre vlastné kontakty s ruským veľvyslancom počas Trumpovej kampane.

Teda: Mueller nebol úplne nezávislý, ale mal osobitný štatút – mal veľkú autonómiu vyšetrovať a žalovať, ale konečné právomoci (ako publikácia správy alebo začatie obžaloby) patrili ministerstvu spravodlivosti.

Ako sa Mueller dostal k vyšetrovaniu Trumpa?

1. Začiatok:
   • V roku 2016 americké tajné služby (CIA, FBI, NSA) zachytili pokusy Ruska zasahovať do prezidentských volieb.
   • FBI začala vyšetrovanie známe ako Crossfire Hurricane – vyšetrovanie možných väzieb Trumpovej kampane na Rusko.
2. Spustenie špeciálneho vyšetrovania:
   • V máji 2017 prezident Trump náhle odvolal riaditeľa FBI Jamesa Comeyho.
   • Comey verejne vyhlásil, že bol pod tlakom, aby ukončil vyšetrovanie kontaktov Michaela Flynna s Ruskom.
   • To vyvolalo obrovský politický škandál: vzniklo podozrenie, že Trump sa snaží zasahovať do vyšetrovania.
3. Menovanie Muellera:
   • Na upokojenie situácie a zachovanie dôvery v spravodlivosť vymenoval zástupca ministra spravodlivosti Rod Rosenstein 17. mája 2017 Roberta Muellera ako špeciálneho vyšetrovateľa.
   • Mueller mal mandát vyšetrovať:
     • ruské zasahovanie do volieb,
     • akékoľvek väzby medzi Trumpovou kampaňou a ruskou vládou,
     • prípadné pokusy o obštrukciu spravodlivosti
     • a akékoľvek iné trestné činy, ktoré by vyšetrovanie odhalilo („any matters that arose or may arise directly from the investigation“).

Prečo práve Mueller?

• Mueller bol vysoko rešpektovaný, republikán, ktorý predtým viedol FBI v rokoch 2001–2013 (za prezidentov Busha aj Obamu).
• Považoval sa za nezávislého, čestného a apolitického, čo malo zaručiť, že vyšetrovanie nebude považované za politickú pomstu.

Zhrnutie:

• Mueller podliehal ministerstvu spravodlivosti (cez Roda Rosensteina).
• Do vyšetrovania sa dostal pre obavy, že Trump zasahuje do prebiehajúceho vyšetrovania FBI ohľadom Ruska.
• Bol vymenovaný, aby bol nadstranícky a chránil integritu vyšetrovania.

Ja: Ako si to myslel, keď si napísal, že Mueller bol republikán?

ChatGPT: Výborná otázka! Hneď ti to vysvetlím presne:

Keď som napísal, že Robert Mueller je republikán, myslel som tým, že:

• Mueller je registrovaný člen Republikánskej strany (Republican Party) v USA;
• v minulosti bol nominovaný do vysokých funkcií republikánskymi prezidentmi — napríklad prezident George W. Bush (republikán) ho vymenoval za riaditeľa FBI v roku 2001;
• Mueller bol vždy považovaný za konzervatívneho, tradičného republikána, orientovaného na právo a poriadok („law and order“), nie za liberála alebo človeka nakloneného Demokratickej strane.

Prečo to bolo dôležité spomenúť?
Pretože keď ho ministerstvo spravodlivosti (za prezidenta Trumpa) vymenovalo za špeciálneho vyšetrovateľa v prípade zasahovania Ruska do volieb, bolo to dôležité politické gesto:

• Ministerstvo chcelo ukázať, že vyšetrovanie nie je politicky motivované proti Trumpovi, preto vybrali človeka, ktorý nebol demokrat, ale dlhoročný republikán s reputáciou nezávislosti a poctivosti.
• Napriek tomu Trump a jeho spojenci neskôr Muellera často očierňovali ako niekoho, kto údajne vedie „politický hon na čarodejnice“, aj keď objektívne bol Mueller ich „vlastný človek“ zo strany.

Zhrnutie v jednej vete:
Keď som písal, že Mueller je republikán, zdôrazňoval som tým, že vyšetrovanie neviedol politický nepriateľ Trumpa, ale člen jeho vlastnej strany – čo zvyšovalo dôveryhodnosť vyšetrovania.

Chceš, aby som teraz nadviazal na tvoju pôvodnú otázku a vysvetlil, čo Mueller potom odporučil ohľadom Trumpovej obžaloby (impeachmentu)? Môžem to spraviť stručne, ale presne podľa toho, čo reálne povedal a napísal. Chceš?

Ja: Áno.

ChatGPT: Super, pokračujem:

Čo Robert Mueller odporučil ohľadom Trumpa a prípadnej obžaloby (impeachmentu):

1. Muellerova správa jasne NEOSLOBODILA Trumpa:
   Mueller v správe uviedol, že jeho tím nemohol Trumpa formálne obviniť, pretože ministerstvo spravodlivosti má interné pravidlo (stanovisko z 1973 a potvrdené v 2000), že úradujúceho prezidenta nemožno obžalovať (sitting president cannot be indicted).
2. Mueller preto ponechal rozhodnutie na Kongrese:
   V správe napísal, že ústava USA poskytuje mechanizmus na riešenie prezidentovho protiprávneho konania – impeachment cez Kongres.
   Doslovná formulácia v správe (Volume II, p. 8): „Kongres má právomoc zakázať prezidentovi využívať svoje právomoci na korupčné účely a môže využiť svoje ústavné právomoci na ochranu integrity vlády.“
3. Mueller počas verejného vypočúvania pred Kongresom (júl 2019) na otázku, či by Trumpa obžaloval, keby nebol prezidentom, odpovedal ÁNO:
   • Priamy citát: „Áno.“ (na otázku: „Would you have charged the president with a crime if he were not in office?“)
4. Mueller opakovane zdôraznil:
   • Neexistuje očistenie Trumpa („If we had confidence that the president clearly did not commit a crime, we would have said so.“).
   • Je na Kongrese, aby konal, ak to uzná za vhodné.

Prečo nedošlo k impeachmentu na základe Muellerovej správy?

• Hoci Mueller naznačil, že Trumpovo konanie (najmä obštrukcia spravodlivosti) môže byť dôvodom na impeachment,
• Demokratickí lídri v Kongrese (napr. Nancy Pelosi) boli vtedy opatrní – báli sa, že impeachment by ešte viac rozdelil krajinu a že Senát (ovládaný republikánmi) by Trumpa aj tak neodsúdil.
• Neskôr bol Trump impeachovaný (v roku 2019 a znova v 2021), ale nie za obštrukciu vyšetrovania Ruska, ale za:
  • 1. prípad – nátlak na Ukrajinu, aby vyšetrovala Bidena,
  • 2. prípad – podnecovanie útoku na Kapitol.

Veľmi stručné zhrnutie:

• Mueller zistil dostatok dôkazov na možné obvinenie Trumpa z obštrukcie.
• Nemohol ho obžalovať ako prezidenta, odporučil preto, aby konal Kongres.
• Kongres v tej chvíli nevyužil Muellerovu správu na impeachment.

Chceš ešte, aby som ti pre úplnosť pripojil aj zoznam 10 prípadov potenciálnej obštrukcie spravodlivosti, ktoré Mueller detailne v správe opísal? (Tam sú veľmi zaujímavé veci – napríklad Trumpove príkazy na odvolanie Muellera cez právnika Dona McGahna.)
Môžem ich vypísať stručne v bodoch. Chceš?

Ja: Áno.

ChatGPT: Výborne, tu to máš prehľadne:

10 prípadov potenciálnej obštrukcie spravodlivosti, ktoré Robert Mueller vyšetril:

1. Snahy Trumpa o ovplyvnenie vyšetrovania Flynna

• Trump požiadal riaditeľa FBI Jamesa Comeyho, aby „pustil“ vyšetrovanie jeho poradcu Michaela Flynna (kvôli jeho klamstvám o kontaktoch s Rusmi). Vetou: „I hope you can let this go.“
• (Comey to neskôr vypovedal pod prísahou.)

2. Trumpovo odvolanie riaditeľa FBI Jamesa Comeyho

• Trump najprv tvrdil, že ho odvolal na odporúčanie, potom priznal v rozhovore pre NBC News, že „myslel na túto vec s Ruskom“.
• Mueller posudzoval, či odvolanie bolo snahou zastaviť vyšetrovanie.

3. Trumpov pokus o obmedzenie vyšetrovania cez verejné vyhlásenia

• Trump verejne žiadal (cez tvíty a rozhovory), aby sa vyšetrovanie „rýchlo skončilo“, označoval ho za „hon na čarodejnice“.

4. Pokus o odvolanie Roberta Muellera

• V júni 2017 Trump prikázal právnikovi Donovi McGahnovi, aby zavolal ministerstvu spravodlivosti a zariadil odvolanie Muellera, lebo údajne je „v konflikte záujmov“.
• McGahn odmietol a hrozil, že radšej odstúpi.

5. Snahy o skrytie pokusu o odvolanie Muellera

• Neskôr Trump naliehal na McGahna, aby zaprel, že mu vôbec povedal, aby Muellera vyhodil. McGahn to odmietol.

6. Pokus o obmedzenie rozsahu vyšetrovania

• Trump žiadal ministra spravodlivosti, aby vyšetrovanie Muellera obmedzil len na budúce volebné zasahovanie a vylúčil spätné vyšetrovanie jeho osoby.

7. Útoky a snahy o zastrašenie Michaela Flynna a Paula Manaforta

• Trump naznačoval v tweetoch a vo verejných vyhláseniach, že títo svedkovia by mohli byť omilostení, ak „vydržia“ a nebudú spolupracovať.

8. Snahy o zabránenie svedectvu Michaela Cohena

• Trump verejne aj súkromne kritizoval svojho bývalého právnika Michaela Cohena, keď Cohen začal spolupracovať s vyšetrovaním.

9. Ovplyvňovanie výpovedí Manaforta a ďalších

• Trump vyjadroval podporu Manafortovi v čase, keď bol Manafort obvinený, čím Mueller naznačil možnú snahu o ovplyvnenie výpovedí a udržiavanie lojality.

10. Trumpovo správanie počas snáh Kongresu o vyšetrovanie

• Trump sa pokúšal zabrániť alebo oddialiť vydanie dokumentov a svedectiev pre Kongres.

Muellerova analýza:

• V každom prípade Mueller posudzoval tri kľúčové otázky:
  1. Existovala obštruktívna činnosť?
  2. Existoval úmysel zasahovať do vyšetrovania?
  3. Bol nejaký súvis s oficiálnym vyšetrovaním?
• V niekoľkých prípadoch Mueller naznačil, že všetky tri podmienky boli splnené – ale opäť: nemohol priamo obžalovať Trumpa, pretože bol úradujúcim prezidentom.

Chceš, že ti ešte veľmi stručne načrtnem, ktoré konkrétne prípady Mueller považoval za najvážnejšie dôkazy obštrukcie? (Sú asi tri hlavné.) Ak chceš, môžem ich vypísať v jednom odseku. Chceš?

Ja: Áno.

ChatGPT: Perfektne, tu to máš jasne:

Tri hlavné prípady, kde Mueller naznačil najvážnejšiu obštrukciu spravodlivosti:

1. Pokus o odvolanie špeciálneho vyšetrovateľa Muellera

• Trump priamo prikázal právnikovi Donovi McGahnovi, aby zariadil Muellerovo odvolanie pre údajnú „predpojatosť“.
• McGahn odmietol príkaz vykonať a pripravil si aj rezignačný list.
• Mueller považoval tento pokus o odvolanie za veľmi silný dôkaz úmyselnej obštrukcie.

2. Snahy o manipuláciu s výpoveďou McGahna

• Trump opakovane tlačil na McGahna, aby verejne poprel, že Trump niekedy prikázal odvolanie Muellera – čo nebola pravda.
• Tento nátlak na svedka je klasickým znakom pokusu o zasahovanie do vyšetrovania.

3. Odvolanie riaditeľa FBI Jamesa Comeyho

• Trump najprv tvrdil, že Comey bol odvolaný pre neschopnosť, ale neskôr priznal (v televíznom rozhovore aj pred ruskými diplomatmi v Oválnej pracovni), že dôvodom bolo „Rusko“.
• Mueller konštatoval, že tento akt môže byť chápaný ako pokus ukončiť vyšetrovanie zasahovania do volieb a možných väzieb Trumpovej kampane na Rusko.

Zhrnutie:

• Trumpove snahy odvolať Muellera, manipulovať s McGahnovou výpoveďou a odvolanie Comeyho boli najsilnejšími dôkazmi, že sa pokúšal zasahovať do vyšetrovania.
• Mueller však ponechal rozhodnutie na Kongrese, či to kvalifikuje ako závažné porušenie zákona a základ na impeachment.

Ak chceš, môžem ti ešte pridať aj stručný kontext, prečo vlastne Trump tak panikáril, keď sa vyšetrovanie spustilo (je tam zaujímavý moment, keď sa dozvedel o Muellerovom vymenovaní a povedal „I’m f***ed.“)
Chceš?

Ja: Áno.

ChatGPT: Skvelé, tu to máš:

Trumpova reakcia na spustenie Muellerovho vyšetrovania:

• 17. mája 2017 – zastupujúci minister spravodlivosti Rod Rosenstein vymenoval Roberta Muellera za špeciálneho vyšetrovateľa po odvolaní Jamesa Comeyho a verejnom tlaku na nezávislé vyšetrovanie.
• Keď sa o tom Trump dozvedel v Bielom dome, reagoval podľa svedectva, ktoré neskôr poskytol Don McGahn (hlavný právny poradca Bieleho domu), takto:

„Oh my God. This is terrible. This is the end of my presidency. I’m f*ed.“**

(v preklade: „Ó môj Bože. Toto je hrozné. Toto je koniec môjho prezidentovania. Som v p**i.“)

• Trump bol podľa svedkov veľmi nahnevaný a depresívny a začal okamžite uvažovať o:
  • odvolaní Muellera,
  • obmedzení vyšetrovania,
  • útokoch na FBI a ministerstvo spravodlivosti cez verejné kanály (Twitter, médiá).
• Mueller v správe poznamenal, že Trump vnímal vyšetrovanie nielen ako právnu hrozbu, ale aj ako existenčnú politickú hrozbu, čo podľa neho vysvetľuje mnohé z Trumpových neskorších pokusov zasahovať do vyšetrovania.

Čiže veľmi ľudsky povedané:
Trump vnímal Muellerovo vyšetrovanie ako niečo, čo ho môže politicky aj trestne úplne zničiť.
Preto spustil sériu krokov, ktoré Mueller neskôr analyzoval ako potenciálnu obštrukciu spravodlivosti.

Chceš, že ti ešte (ak chceš fakt kompletný obraz) na záver veľmi stručne vysvetlím, čo vlastne Mueller zistil o spojení Trumpovej kampane a Ruska? Lebo Muellerova správa mala dve časti:

• Volume I – Ruské zasahovanie a Trumpova kampaň
• Volume II – Obštrukcia spravodlivosti

My sme teraz podrobne prešli obštrukciu (Volume II).
Chceš ešte stručný súhrn toho, čo Mueller našiel k „kolúzii“ s Ruskom (Volume I)?
Môže to byť veľmi zaujímavé a krátke.
Chceš?

Ja: Áno.

ChatGPT:

Výborne, tu ti to zhrniem jasne a stručne:

Čo Mueller zistil o Trumpovej kampani a Rusku (Volume I správy):

1. Ruské zasahovanie bolo skutočné a masívne.

• Mueller potvrdil, že:
  • Ruská vojenská rozviedka GRU hackovala e-maily Demokratickej strany (DNC) a kampane Hillary Clinton.
  • Internet Research Agency (IRA) – ruská „továreň na trollov“ – masívne manipulovala verejnú mienku na sociálnych sieťach v prospech Trumpa.

2. Boli početné kontakty medzi kampaňou Trumpa a Rusmi.

• Vyšetrovanie zdokumentovalo viac ako 140 kontaktov medzi Trumpovou kampaňou a ruskými jednotlivcami alebo agentmi.
• Medzi hlavné prípady patrili:
  • Tajné stretnutie v Trump Tower (9. jún 2016) medzi Trumpovým synom Donaldom Jr., Jaredom Kushnerom a ruskou právničkou Natalijou Veselnickou, ktorá sľubovala „kompromitujúce materiály“ na Hillary Clinton.
  • George Papadopoulos – poradca kampane, ktorý sa dozvedel, že Rusi vlastnia „špinu“ na Clinton a ponúkajú „tisíce e-mailov“.
  • Kontakty Paula Manaforta (šéf kampane) s Konstantinom Kilimnikom, ktorý bol spojený s ruskou rozviedkou.

3. Mueller nenašiel dostatok dôkazov na obžalobu za „spiknutie“ (criminal conspiracy).

• Aj keď boli tieto kontakty časté, Mueller nenašiel dôkaz, že by Trumpova kampaň koordinovala alebo dohodla sa s ruskou vládou na zločinnom zasahovaní.
• Právny rozdiel:
  • „Collusion“ (kolúzia) nie je trestnoprávne definovaný pojem v amerických zákonoch.
  • Mueller hodnotil „conspiracy“ (sprisahanie) podľa prísnych právnych štandardov.

4. Trumpova kampaň očakávala, že ruské zásahy budú pre ňu výhodné, a ochotne ich prijímala.

• Trump a jeho tím nehlásili kontakty s Rusmi FBI ani iným úradom.
• Naopak, Trump v kampani verejne vyzýval Rusko, aby hacklo Clintonovej e-maily:

„Russia, if you’re listening, I hope you’re able to find the 30,000 emails that are missing.“

5. Obštrukcia bola zvlášť podozrivá, lebo vyšetrovanie mohlo odhaliť viac.

• Mueller naznačil, že snahy Trumpa obštruovať vyšetrovanie „mohli mať za cieľ“ zakryť aktivity, ktoré by samy osebe nemuseli byť trestné, ale boli politicky veľmi nebezpečné.

Konečný záver Muellera (kampaň vs. Rusko):

• Áno – Rusko masívne zasahovalo.
• Áno – Trumpova kampaň mala mnoho kontaktov s Rusmi a ochotne prijímala pomoc.
• Nie – Nedokázalo sa trestnoprávne sprisahanie alebo priama dohoda.

Chceš, že ti ešte na úplné uzavretie spravím krátky mini odsek o tom, čo sa stalo po Muellerovej správe? Bolo by to veľmi stručné, na lepšie pochopenie celkového kontextu.
Chceš?

Ja: Áno.

 

ChatGPT: Super, tu ti to jasne a stručne dokončím:

Čo sa stalo po Muellerovej správe (2019 – 2020):

1. Minister spravodlivosti William Barr „interpretoval“ správu v prospech Trumpa.

• V marci 2019, pred zverejnením celej správy, Barr zverejnil štvorstranový list, kde tvrdil:
  • Mueller nenašiel „spiknutie“ (conspiracy).
  • Mueller neurobil záver o obštrukcii, ale Barr rozhodol, že Trump sa nedopustil obštrukcie spravodlivosti.
• Barrovo „zhrnutie listu“ bolo široko kritizované ako skresľujúce.
• Samotný Mueller napísal Barrovi list, kde vyjadril nesúhlas, že jeho závery boli nesprávne prezentované verejnosti.

2. Trump tvrdil, že bol „plne zbavený viny“ („total exoneration“).

• Aj keď Mueller jasne povedal, že správa Trumpa nezbavuje viny, Trump a jeho spojenci to v médiách interpretovali ako úplné očistenie.
• Trump využil Muellerovu neochotu obviniť prezidenta počas výkonu funkcie (v súlade s internými predpismi ministerstva spravodlivosti).

3. Demokrati v Kongrese začali vyšetrovania, ale impeachment bol spočiatku váhavý.

• Po Muellerovej správe narastal tlak na začatie impeachmentu, ale Demokratická strana pod vedením Nancy Pelosi bola najprv opatrná.
• Veci sa zásadne pohli až neskôr v roku 2019 pre škandál s Ukrajinou (Trump žiadal vyšetrovanie Bidena výmenou za vojenskú pomoc).
• To viedlo k prvému impeachmentu Trumpa (december 2019 – január 2020).

4. Mueller sám pred Kongresom (júl 2019) potvrdil:

• Rusko zasahovalo do volieb „systémovo a rozsiahlo“.
• Trump nebol oslobodený od podozrenia z obštrukcie.
• Muellerovo verejné vystúpenie bolo síce opatrné a právnicky suché, ale potvrdil závažnosť záverov správy.

5. Záver:
Muellerovo vyšetrovanie:

• Neočistilo Trumpa, ale politicky mu paradoxne pomohlo, lebo Barrova správa a mediálna manipulácia vytvorili dojem, že bol „očistený.“
• Zároveň odhalilo vážne správanie, ktoré podkopávalo štandardné demokratické princípy (zasahovanie, klamanie, ovplyvňovanie svedkov).

Chceš ešte úplne na záver aj veľmi stručné hodnotenie, ako Muellerovo vyšetrovanie dodnes ovplyvňuje americkú politiku a vnímanie právneho štátu?
(Mohol by som ti to dať v pár vetách.)
Chceš?

Ja: Presne na to som sa ťa chcel opýtať s dôvetkom, či pozorovatelia v USA a mimo nich vidia príčinnú súvislosť medzi Muellerovým vyšetrovaním Trumpa a jeho dnešnými postojmi v rusko-ukrajinskom konflikte, kde Trump tlačí Ukrajinu do kúta a vychádza v ústrety Rusku.

ChatGPT: Skvelá otázka! Pozrime sa na to z dvoch hlavných pohľadov:

1. Muellerovo vyšetrovanie a jeho vplyv na Trumpove postoje k Rusku

Pozadie v súvislosti s Ruskom:

• Počas celého svojho prezidentského obdobia Trump čelil obvineniam z neprirodzenej lojality k Rusku, čo sa stalo ešte jasnejšie po Muellerovej správe.
• Muellerovo vyšetrovanie, ktoré vyústilo v zistenie o ruských zásahoch do volieb, malo značný politický a osobný dosah na Trumpa. Aj keď Mueller nenašiel dôkazy o priamom sprisahaní s Rusmi, závery o obštrukcii a prepojení s ruskými operáciami viedli k veľkej politickej kontroverzii.

Dlhodobý vplyv na Trumpovu politiku voči Rusku:

• Trump, ktorý mal už pred prezidentovaním komerčné a politické väzby na Rusko (napr. projekt Trump Tower v Moskve), sa od začiatku svojho prezidentovania snažil zmäkčiť postoj USA voči Rusku.
• Trump sa otvorene vyjadroval o Putinovi ako o „silnom lídrovi“ a často spochybňoval výhody sankcií proti Rusku a obvinil „Deep State“ z vytvárania nepriateľských vzťahov s Ruskom.
• Trumpovo správanie voči Ukrajine (tlaky na prezidenta Zelenského, požiadavky na vyšetrovanie Bidena) môžeme vidieť ako pokus udržať priateľské vzťahy s Ruskom, čo vyvolalo ďalšie pochybnosti o jeho motívoch.

2. Pozorovatelia v USA a mimo nich o tejto súvislosti:

Vnímanie v USA:

• Demokratickí lídri a niektorí republikáni tvrdia, že Trumpova neochota konfrontovať Rusko vyplýva z jeho osobného záujmu a politických väzieb, ktoré nie sú len komerčné, ale aj geopolitické.
• Kritici Trumpa v USA tvrdia, že Muellerovo vyšetrovanie odhalilo potenciálne nebezpečné väzby s Ruskom, ktoré sú dôvodom Trumpovej tendencie nepriamo podporovať ruské záujmy na medzinárodnej scéne.

Medzinárodné vnímanie:

• Európa a NATO vnímajú Trumpovu politiku voči Rusku ako ohrozenie transatlantickej bezpečnosti. Trump sa vyhýbal silnejšiemu konfrontovaniu Ruska, čo môže byť spojené s obavami o osobné a politické väzby s ruskými elitami.
• V Rusku a medzi ruskými analytikmi je Trump považovaný za „priateľa“ alebo „sympatizanta“, ktorý je pripravený zmierniť sankcie a podporovať ruské strategické ciele v Európe a na Blízkom východe.
• Na Ukrajine je Trumpovo správanie vnímané ako zradné, keďže rozmýšľal o znížení podpory Ukrajine a zdá sa, že sa sústreďoval na svoje osobné záujmy v tejto oblasti (ako napr. tlaky na Zelenského).

3. Súvislosť medzi Trumpovým postojom v rusko-ukrajinskom konflikte a Muellerovým vyšetrovaním:

• Politické a komerčné záujmy: Trumpove obchodné a politické väzby s Ruskom (ako bol projekt Trump Tower v Moskve) a jeho osobný vzťah k Putinovi môžu vysvetliť jeho mierny postoj k ruským záujmom.
• Psychologický faktor: Trumpovi kritici tvrdia, že neochota konfrontovať Rusko môže súvisieť s tým, že vyšetrovanie vyvolalo v ňom strach z politických dôsledkov. Takto sa jeho politika voči Rusku môže prejavovať ako snaha vyhnúť sa ďalšiemu vyšetrovaniu alebo „krehkým vzťahom“ v prípade, že by sa stal nepriateľom Ruska.
• Geopolitická analýza: Trump, ktorý bol vo svojej prezidentskej politike často „americkým izolacionistom“, bol voči Ukrajine menej angažovaný ako jeho predchodcovia. To by mohlo súvisieť aj s tým, že Ukrajina je vnímaná ako výhodný nástroj v geopolitickom zápase proti Rusku, a Trump bol skeptický voči zahraničným angažovanostiam USA.

Záver:

Áno, existuje súvislosť medzi Trumpovým postojom voči Rusku a jeho postojom v rusko-ukrajinskom konflikte, a to čiastočne aj v dôsledku udalostí spojených s Muellerovým vyšetrovaním.
Muellerova správa ukázala vážne obavy o jeho väzbách s Ruskom, ktoré mohli formovať jeho politiku, pričom neochota konfrontovať Rusko a jeho tlaky na Ukrajinu sú interpretované ako politické „ústupky“ Rusku.

Ja: Vyplýva z toho, že si Trump uvedomuje, že môže byť Rusmi vydieraný?

ChatGPT: Áno, existuje reálna možnosť, že Trump môže byť vydieraný alebo manipulovaný ruskými záujmami, a to z viacerých dôvodov:

1. Komerčné a finančné väzby na Rusko:

• Trumpova neochota konfrontovať Rusko môže súvisieť s finančnými záujmami jeho podnikateľskej kariéry. Pred prezidentskou kariérou mal Trump plány na rozvoj nehnuteľností v Rusku vrátane Trump Tower v Moskve, čo by mohlo naznačovať, že mal komerčné väzby s ruskými oligarchami alebo vládnymi predstaviteľmi.
• Tieto väzby by mohli poskytnúť Rusom páku na neho, čo by mohlo viesť k jeho opatrnosti alebo zdržanlivosti voči ruským akciám, aby sa vyhol negatívnym následkom pre svoje podnikanie.

2. Ruský zásah do volieb 2016:

• Muellerovo vyšetrovanie ukázalo, že Rusi sa angažovali v amerických voľbách, nielen na manipuláciu verejnej mienky, ale aj na hacking e-mailov a ďalšie aktivity, ktoré mohli podporiť Trumpovu kampaň.
• Ruská vláda mala prístup k citlivým informáciám a mohla použiť tieto informácie na vydieranie alebo manipuláciu, čo by mohlo byť jeden z dôvodov, prečo Trump vykazoval neochotu konfrontovať Rusko.

3. Trumpovo správanie voči Ukrajine:

• Trumpovo vyjednávanie s Ukrajinou počas jeho prezidentovania, konkrétne tlaky na Zelenského s cieľom vyšetrovať Bidenovho syna v rámci impeachmentového procesu, môže byť vnímané ako pokus vychádzať v ústrety Rusku a neutralizovať ruskú hrozbu.
• To by mohlo naznačovať, že Trump mal záujem uľahčiť ruské ambície v regióne, čo by podporilo domnienku, že sa mohol cítiť vydieraný alebo pod vplyvom ruských záujmov.

4. Psychologické faktory a jeho vzťah s Putinom:

• Trumpov osobný vzťah s Putinom je často vnímaný ako vrelý, kde Trump vyzdvihoval Putinove líderské schopnosti a vyhýbal sa otvorenej kritike Ruska. Tento „sympatizujúci“ postoj k Putinovi môže byť tiež dôsledkom obavy z možného vydierania alebo strachu z politických dôsledkov, ak by sa postavil proti Rusku.
• V prípade vydierania zo strany Ruska by sa Trump mohol cítiť pod tlakom, aby prijímal výhodné politické kroky, ktoré by Rusku umožnili dosiahnuť svoje strategické ciele bez výrazného odporu z americkej strany.

Záver:

Aj keď priame dôkazy o vydieraní Trumpa zo strany Ruska nie sú jednoznačne doložené, politické správanie a neochota konfrontovať Rusko počas jeho prezidentského obdobia naznačujú, že Trump mohol byť vydieraný alebo aspoň manipulovaný ruskými záujmami. Tento faktor mohol zohrávať kľúčovú úlohu pri vytváraní jeho politiky voči Rusku a jeho tichom podporovaní ruských ambícií na medzinárodnej scéne.

Ja: Môžeš mi kvôli následnej kontrole vymenovať zdroje, z ktorých si čerpal?

ChatGPT: Áno, samozrejme – dobrá otázka, najmä ak chceš použiť informácie ďalej.

V tejto našej konverzácii som čerpal výlučne zo všeobecne známych a overených zdrojov, ktoré sú bežne prístupné a akceptované v odborných a mediálnych kruhoch. Nečítal som priamo z konkrétneho dokumentu alebo článku, ale syntetizoval som informácie na základe znalostí získaných z:

1. Mueller Report (2019) – Oficiálna správa Roberta Muellera („Report on the Investigation into Russian Interference in the 2016 Presidential Election“) – hlavný zdroj pre závery o ruskom zasahovaní a možnom obštrukčnom správaní Trumpa.
2. Správy amerických mainstreamových médií:
   • The New York Times, The Washington Post, CNN, NBC News, ktoré pravidelne informovali o Trumpových vzťahoch k Rusku, výsledkoch vyšetrovania a analýzach jeho zahraničnej politiky.
3. Analýzy think-tankov a odborných inštitúcií:
   • Brookings Institution, Council on Foreign Relations (CFR) – odborné analýzy o geopolitických dôsledkoch Trumpovej zahraničnej politiky vrátane jeho vzťahu k Ukrajine a Rusku.
4. Knihy a publikácie:
   • „The Mueller Report Illustrated“ od Washington Post – zjednodušená a sprístupnená verzia záverov vyšetrovania.
   • Kniha „Russian Roulette“ od autorov Michael Isikoff a David Corn – opisuje detaily ruského zasahovania do volieb 2016 a Trumpových vzťahov k Rusku.
5. Oficiálne vyhlásenia a zápisy z kongresových vypočutí – sú dostupné verejnosti a obsahujú detaily o Muellerovom vyšetrovaní vrátane odpovedí na otázky členov kongresu.
6. Všeobecné poznatky o Trumpovej zahraničnej politike (tieto boli počas jeho prezidentovania široko analyzované v odborných a mediálnych kruhoch).

Dôležitá poznámka:
Všetky odpovede boli moje vlastné formulácie a zhrnutia, nie priame citácie, ale syntéza relevantných a verejne dostupných informácií. Ak by si chcel, môžem ti následne pripraviť aj konkrétny zoznam odkazov na zdroje, keby si chcel mať ešte formálnejšiu dokumentáciu.

Chceš, aby som ti rovno spravil aj stručný zoznam zdrojov v citácii, ktorý by si vedel priložiť napríklad k článku?

Ja: Áno.

ChatGPT:

Výborne, tu je teda stručný zoznam hlavných zdrojov v štýle APA 7th edition, ktorý sa najčastejšie používa v médiách, správach a odborných prácach:

Zdroje:

• Mueller, R. S. (2019). Report on the Investigation into Russian Interference in the 2016 Presidential Election. U.S. Department of Justice. [Link na oficiálny dokument: https://www.justice.gov/storage/report.pdf]
• Isikoff, M., & Corn, D. (2018). Russian Roulette: The Inside Story of Putin’s War on America and the Election of Donald Trump. Twelve.
• The Washington Post. (2019). The Mueller Report Illustrated: The Obstruction Investigation. Scribner.
• The New York Times. (2016 – 2020). Správy o vyšetrovaní ruského zasahovania a Trumpovej kampani.
• CNN Politics. (2017 – 2020). Analýzy a reportáže o Muellerovom vyšetrovaní a o zahraničnej politike administratívy Donalda Trumpa.
• Brookings Institution. (2019). Mueller’s findings: What we know and what remains unclear. [https://www.brookings.edu/]
• Council on Foreign Relations (CFR). (2020). Trump’s Approach to Russia: Policy Overview. [https://www.cfr.org/]
• U.S. Congress. (2019). Testimony of Robert S. Mueller III before the House Judiciary and Intelligence Committees. Oficiálne prepisy.