Denník N

Rakúska novinárka: Populisti môžu z Rakúska spraviť krajinu Viktora Orbána

Novinárka Barbara Coudenhove-Kalergi. Foto N – Vladimír Šimíček
Novinárka Barbara Coudenhove-Kalergi. Foto N – Vladimír Šimíček

„Samozrejme, že je prisťahovaleckou krajinou. Každý piaty Rakúšan má korene za hranicami. Vo Viedni a vo veľkých mestách sú školy, kde tvoria väčšinu deti migrantov,“ rozpráva rakúska spisovateľka a novinárka Barbara Coudenhove-Kalergi.

Barbara Coudenhove-Kalergi (84) je rakúska novinárka a spisovateľka. Narodila sa a vyrastala v Prahe, odkiaľ ju po druhej svetovej vojne spolu s ostatnými pražskými Nemcami vyhnali. Usadila sa v Rakúsku, kde pracovala ako novinárka vo viacerých významných médiách. Preslávila sa ako zahraničná korešpondentka z krajín východného bloku, predovšetkým Poľska a Československa, kde v reportážach opisovala život za železnou oponou. Doteraz píše pre rakúske a české noviny a je autorkou viacerých kníh. Rozhovor vznikol na jar, pred pôvodným 2. kolom volieb v máji.

V máji odstúpil po rade protestov rakúsky kancelár Werner Faymann. V prvom kole prezidentských volieb tradičné strany neuspeli, sociálni demokrati a ľudovci si pohoršili aj v prieskumoch. Sú Rakúšania nespokojní so situáciou v krajine?

Áno, ľudia sú sklamaní z politickej situácie, pretože je stále rovnaká. Stále sa hovorí o reforme školstva, ale k žiadnej nedošlo, lebo vládne strany majú na to opačné názory a nevedia sa dohodnúť. Ani v ekonomike sa toho veľa nemení, nezamestnanosť je síce stále nižšia než v niektorých ostatných krajinách, ale stúpa. Ľudia majú pocit, že sa veci nijakým spôsobom nevyvíjajú.

Takže to nie je pre utečeneckú krízu?

Utečenecká kríza situáciu vyhrotila, keď Rakúsko prijalo 90-tisíc utečencov. Národ sa rozdelil na dva tábory. Bolo to neuveriteľné, tisíce Rakúšanov sa spojili, aby utečencom pomohli – robili zbierky, pomáhali v utečeneckých táboroch, jazdili na hranicu. Vytvorilo sa jedno veľké hnutie: Refugees welcome. Ale potom sa vytvorila veľká skupina ľudí, ktorá vravela, že to nezvládneme. Aj kancelár Faymann sa najskôr zasadzoval o pomoc utečencom, potom svoj názor zmenil a povedal, že musíme zatvoriť hranice.

Ako Rakúsko zvláda situáciu s utečencami?

Závisí to od miesta. Ak je vo vedení rozumný starosta a rozumný kňaz, pomáhajú aj miestni. Samozrejme, že ak sa má niekde postaviť väčšia ubytovňa pre utečencov, ľudia majú strach. Viedeň bola veľmi bezpečné mesto. V jednej okrajovej štvrti znásilnil na verejných toaletách ženu mladý Afganec, nedávno na obľúbenom trhu v noci ubil na smrť staršiu ženu jeden migrant a bezdomovec z Afriky. Taktiež sa tu veľmi obchoduje s drogami. Je pravda, že ľudia majú dôvod ísť na Praterstern a báť sa, to tu predtým nebolo. Takéto veci vyvolávajú v ľuďoch strach a pomáhajú Norbertovi Hoferovi a Slobodnej strane Rakúska (FPÖ), najmä keď sa dejú pred voľbami.

Má Hofer veľkú šancu stať sa prezidentom Rakúska?

Veľa ľudí vraví, že Rakúsko potrebuje nový vietor do plachiet. Hofer je mladý muž, vyzerá sympaticky a nehovorí nič, z čoho by sme mali strach. Takže to naozaj vyzerá tak, že by mohol vyhrať. Jeho súper Alexander Van der Bellen je odborne kvalifikovanejší – je to profesor, spisovateľ, umelec, ekonóm. Veľa prominentných sociálnych i kresťanských demokratov ho podporuje, ale to sú iba elity. Hofer takéto kvality nemá.

Aký by z neho bol podľa vás prezident?

Povedal, že chce byť silným prezidentom a že ak sa vláda nebude vedieť na ničom dohodnúť, rozpustí ju. To teoreticky môže, ale novú vládu môže zostaviť, len ak bude mať väčšinu v parlamente. Hofer povedal, že by chcel Rakúsko zastupovať v Bruseli, ale to by nešlo, lebo to robí kancelár. Ale on chce priamu demokraciu, aby o všetkom hlasoval ľud, takže by sa mu, samozrejme, podarilo presadzovať populistické veci. Chcel by silný prezidentský systém, ako majú vo Francúzsku alebo v Amerike.

Ak by boli parlamentné voľby teraz, populistická FPÖ by s jasným náskokom vyhrala.

Ak Hofer vyhrá prezidentské voľby a FPÖ sa vo voľbách stane najsilnejšou stranou, kancelárom sa pravdepodobne stane predseda strany Hans-Christian Strache. A to sa z Rakúska stane krajina Viktora Orbána.

Prečo?

FPÖ sa stavia proti stavbe nových mešít, chcú zavrieť hranice. Ich hlavnou témou je „Rakúsko na prvom mieste“, takže najskôr majú prednosť domáci, až potom cudzinci. Je to všetko smer Orbán alebo Kaczyński. Kronen Zeitung sú najpopulárnejšie noviny, od FPÖ nemajú ďaleko a aj to zohráva úlohu. Každá vláda to mala kvôli nim ťažké. Seriózne noviny nemajú tak veľa čitateľov.

Hofer povedal, že Rakúsko nie je prisťahovaleckou krajinou. Čím je Rakúsko pre vás?

Samozrejme, že je prisťahovaleckou krajinou. Je absurdné povedať, že ňou nie je, pretože je to klamstvo. Každý piaty Rakúšan má korene za hranicami. Vo Viedni a vo veľkých mestách sú školy, kde tvoria väčšinu deti migrantov. V Rakúsku žije okolo pol milióna moslimov.

Stačí sa pozrieť do telefónneho zoznamu a vidíme, koľko je tam českých mien. Keď som pracovala ako spravodajkyňa ORF v Prahe, prišiel na oficiálnu návštevu rakúsky kancelár Franz Vranitzky, českým premiérom bol vtedy Václav Klaus. Bolo ironické, že Klaus mal nemecké priezvisko a Vranitzky zasa české. Prisťahovalectvo má navyše tradíciu ešte z čias Rakúsko-Uhorska, keď integrácia nefungovala zle. Po vojne v Bosne prišlo do Rakúska 70-tisíc Bosniakov, ktorí sa bezproblémovo integrovali.

A dnes? Dokážu sa utečenci úspešne integrovať?

V malých mestách to ide lepšie. Napríklad v malej dedine Bad-Fischau v Dolnom Rakúsku. Boli tam sýrski utečenci a všetci vedeli veľmi dobre variť. No a Rakúšania veľmi radi jedia. Vydali im potom kuchársku knihu, ktorá zožala veľký úspech. Pri jej predstavovaní usporiadali veľkú hostinu, všetci jedli sýrske jedlo a veľmi im chutilo. V tejto dedine sa všetci poznajú a zdravia sa na ulici. Problémom integrácie vo veľkých mestách sú aj niektoré školy, kde 90 percent detí nemá ako rodný jazyk nemčinu. Samozrejme, potom sa rodičia pýtajú, či majú svoje deti do takejto školy poslať.

Hofer povedal aj to, že islam nepatrí k Rakúsku. Čo si o tom myslia ostatní Rakúšania?

Ľudia vravia, že islam nepatrí k Rakúsku, ale moslimovia áno. Islam má tradíciu ešte z čias monarchie, veď keď rakúska monarchia v roku 1905 okupovala územie Bosny a Hercegoviny, v rakúskej armáde bol katolícky kňaz, rabín a imám, ktorý sa staral o moslimských vojakov. V Rakúsku sú tri veľké mešity – vo Viedni, v Tirolsku a v meste Bad Voslau. Tam sa dlho diskutovalo o tom, ako má mešita vyzerať, ale podarilo sa a podľa mňa je veľmi pekná. Vo Viedni je veľa moslimských modlitební, ale tie sú umiestnené v rôznych priestoroch, často v pivniciach či obytných domoch. No myslím si, že o 20 rokov bude vo Viedni veľa mešít.

Islamské náboženstvo Rakúšanom neprekáža?

Ani Rakúšania islam nechcú, je to pre nich cudzia kultúra. Každý má v pamäti turecké vojny, keď kresťanská Európa bojovala s moslimami z východu. Aj to, čo sa stalo v Bruseli a Paríži, zvýšilo obavy. Niektorí ľudia odišli z Rakúska bojovať do Sýrie. Jeden rakúsky moslim, ktorý v Sýrii bojoval pre Dáiš (Islamský štát), tam odrezával hlavy. Poznala som ho, bol z Viedne a založil tu nejaký islamský zväz mládeže, členom bol on, jeho priateľka a hádam ešte niekto. Urobil tlačovú konferenciu, bolo tam veľmi málo novinárov, hovoril viedenskou nemčinou a ja som si vravela, že toho sa teda nemusíme báť. A o niekoľko rokov neskôr stál pred súdom za členstvo v teroristickej organizácii. Dostal desať rokov. A takýto vývoj udalostí ľudí znepokojuje. Samozrejme, že tu sú radikálni islamisti, väčšina moslimov sú však bežní ľudia.

Ani veľa Slovákov nechce moslimov. Ako je však možné, že Rakúšania moslimských utečencov prijali a Slováci to odmietali?

V Rakúsku sa katolícka cirkev na rozdiel o tej poľskej či slovenskej jasne postavila za utečencov. Snaží sa o zmierenie a spoluprácu, veľa utečencov ubytovali v sídlach biskupov, cirkev ich podporuje. To malo na ľudí veľmi veľký vplyv.

Medzi voličmi Hofera je aj veľa Rakúšanov, ktorí do Rakúska imigrovali alebo majú korene za hranicami. Ako je to možné, že dajú hlas niekomu, kto utečencov odmieta?

Sú to napríklad Srbi, ktorí tvoria veľkú skupinu prisťahovalcov z krajín bývalej Juhoslávie, a práve u nich FPÖ robila veľkú kampaň. Bolo to niečo v štýle „veď predsa vy Srbi ste naši priatelia a Turci sú z cudzej kultúry“. Srbi sú zasa pravoslávni a nemajú radi Turkov, ktorí sú moslimovia.

A potom sú tu cudzinci, ktorí dlhé roky žijú v Rakúsku. Ľudia majú na svoje obavy dôvod. Bolo pre nich náročné získať dobrú prácu a vytvoriť si miesto v spoločnosti. Týka sa to najmä ľudí, ktorí pracujú ako robotníci a na nižšie kvalifikovaných miestach, a práve tí sa cítia veľkou vlnou migrantov najviac ohrození. Je pravda, že problém utečencov sa dotýka najmä chudobných ľudí.

Mne nikto neberie prácu ani bývanie. Napríklad taký stavbár, ktorý už nie je najmladší, si povie, že nejaký mladší a silnejší Afganec túto prácu bude robiť lepšie. Keď sa vo Viedni bližšie pozrieme na staveniská, s najväčšou pravdepodobnosťou tam uvidíme ľudí s migračným pozadím. Turkov, Srbov a podobne. A tí, pokiaľ sú občanmi Rakúska, budú voliť FPÖ.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Svet

Teraz najčítanejšie