Kristina Böhmer
Rumunky a Rumuni budú v nedeľu opäť voliť v prezidentských voľbách. Zopakujú si ich potom, čo tie decembrové anuloval Ústavný súd pre podozrenia z ruského ovplyvňovania.
Do druhého kola sa minulý rok nečakane dostal krajne pravicový, protieurópsky a proruský kandidát Calin Georgescu. Nemal síce oficiálnu kampaň, ale pred voľbami mu extrémne rýchlo narástla jeho popularita vďaka ťažko regulovateľnej čínskej sociálnej sieti TikTok.
K nárastu proruského sentimentu v tradične antiruskom Rumunsku mohli najmä dezinformácie, ktoré sa šírili okrem TikToku aj na Telegrame, Facebooku a YouTube.
A šíria sa naďalej. Predvolebné prieskumy verejnej mienky ukazujú ako jasného favorita prvého kola druhého krajne pravicového kandidáta, Georgea Simiona, ktorý do rumunskej politiky prišiel z antivaxerského hnutia. Šírením dezinformácií o protipandemických opatreniach si naklonil obrovskú rumunskú diaspóru, ako aj rurálne oblasti, v ktorých je vysoká nezamestnanosť.
Ak sa k moci v Rumunsku dostane krajná pravica, bude to znepokojujúca situácia pre Európsku úniu, NATO aj Ukrajinu, s ktorou krajina susedí a výrazne jej pomáhala v čase, keď Rusi útočili na ukrajinské obilné sklady. V Rumunsku navyše sídli veľká základňa NATO.
Ako sa z antivaxera môže stať prezident
Rumunsko má dlhodobo problém s dezinformáciami. Simion na nich vyrástol, jeho strana Aliancia za jednotu Rumunov pôvodne vznikla ako antivaxerské hnutie počas pandémie covidu. Antivaxerským hnutiam sa v Rumunsku darilo. Krajina mala s približne 35 percentami zaočkovaných najnižšiu mieru vakcinácie proti covidu v rámci Európskej únie.
Krajná pravica živila nenávistné nálady voči protipandemickým opatreniam, ktoré spájala s Európskou úniou. Tvrdili, že obmedzuje pohyb ľudí tým, že vyžadovala vakcinačné pasy, čo považovali za porušenie ľudských práv.
Tento naratív šírila aj ortodoxná autokefálna cirkev, ktorá má obrovský vplyv na rumunskú spoločnosť, a to najmä na vidieku a v malých mestách. Farári tam šírili konšpiračné teórie. Na sociálnych sieťach promovali videá, kde veriacim vysvetľovali, že vo vakcínach sú mikročipy.
Táto cirkev má centrum na gréckom polostrove Athos, kde je ruský prezident Vladimir Putin veľmi obľúbený.
Práve rurálne oblasti v súčasnosti najviac podporujú krajne pravicových kandidátov. A paradoxne druhou najviac zasiahnutou časťou populácie je rumunská diaspóra, teda Rumuni žijúci v zahraničí.
Vo vidieckych oblastiach je rovnako živá téma medveďov, ktorú krajná pravica spája taktiež s Bruselom.
„Medveď je chránený Európskou úniou, čiže boj proti medveďovi je boj proti Európskej únii,“ povedal Denníku N rumunský politológ a profesor Národnej školy politických štúdií a verejnej správy v Bukurešti Cristian Parvulescu. „Protieurópska časť Rumunska tvrdí, že my máme predsa právo zabiť naše medvede.“
Rumunsko má problém s medveďmi v Transylvánii v regiónoch obývaných maďarskou menšinou. Podľa Parvulesca je tam Viktor Orbán veľmi obľúbený, a hoci obyvatelia týchto regiónov „žijú fyzicky v Rumunsku, mentálne sú v Maďarsku. Nerozprávajú po rumunsky a sledujú len maďarské médiá, z ktorých sa dozvedeli, že medvede na nich útočia kvôli Európskej únii“.
Podľa štatistík Eurostat majú rumunské rurálne oblasti najnižšiu zamestnanosť v rámci EÚ. Prácu má len 61 percent ľudí v produktívnom veku. Verejné služby sú na nízkej úrovni a ľudia odchádzajú za lepším životom za hranice. Zostávajú ich rodičia a starí rodičia, ktorým je smutno a vinu za odchod svojich detí a vnúčat prisudzujú tradičným politickým stranám.
Aké právomoci má prezident v Rumunsku?
Politický systém v Rumunsku je podobný ako na Slovensku. Ak jeden z kandidátov získa viac ako 50 percent hlasov v prvom kole, stáva sa víťazom volieb. Ak nie, dvaja kandidáti s najväčším počtom hlasov postupujú do druhého kola, ktorého víťazom sa stane ten, kto získa viac hlasov.
Prezident alebo prezidentka sa volí na päťročné funkčné obdobie. Rumunsko je parlamentná demokracia so semiprezidentským režimom, čo znamená, že má limitované kompetencie.
Má však rozsiahle právomoci v otázkach ako zahraničná politika, národná bezpečnosť a výdavky na obranu. Zastupuje Rumunsko na samitoch EÚ a NATO a môže vetovať dôležité hlasovania EÚ. Vymenúva premiéra, predsedov najvyšších súdov, prokurátorov a vedúcich tajných služieb.
Dva typy diaspór
Rumunsko má jednu z najväčších diaspór v Európe. Až sedem miliónov Rumunov a Rumuniek žije v zahraničí, veľká časť v Taliansku a Španielsku vďaka jazykovej podobnosti. Rumuni a Rumunky sa po taliansky alebo španielsky naučia za pár mesiacov.
Takmer pätina rumunskej pracovnej sily je v zahraničí. Mnohí odišli z Rumunska sklamaní, nahnevaní na korupciu a neschopnosť predchádzajúcich vlád. Práve preto mnohí z nich volia netradičné a alternatívne strany, najmä krajne pravicové.
Podľa politológa Parvulesca sa diaspóra na tieto strany napojila už počas covidu, keď boli antivaxerskými hnutiami. Išlo o tému, ktorá medzi nimi rezonovala, pretože väčšina Rumunov v zahraničí pracuje v stavebníctve. Počas pandémie sa preto ocitli v ťažkej ekonomickej situácii a diaspóra považovala protipandemické opatrenia za „konšpirácie proti prosperite ľudu“.
„60 až 70 percent z nich volí krajnú pravicu,“ povedal Parvulescu. Výsledky nadchádzajúcich volieb podľa neho závisia aj od toho, koľko ľudí v diaspóre pôjde voliť. V decembrových voľbách ich k urnám prišlo 800-tisíc, v predchádzajúcich voľbách viac ako milión.
Rumunsko má však ešte jeden typ diaspóry, a tou sú Moldavčania, ktorí žijú v chudobnej krajine zakliesnenej medzi Rumunskom a Ukrajinou, ako aj v západoeurópskych krajinách. Vzhľadom na historické väzby týchto dvoch krajín majú niektorí Moldavčania aj rumunské občianstvo, čo ich oprávňuje voliť v rumunských voľbách.
V novembrových voľbách, ktoré boli anulované, volilo 80-tisíc Moldavčanov. Podľa Parvulesca Moldavčania s rumunským občianstvom nevolia krajnú pravicu, pretože krajná pravica je proruská, pričom tento sentiment nemá u nich podporu. Väčšina z nich podľa rumunského politológa volila proukrajinskú Elenu Lasconi.
Kto sa dostane do druhého kola
Predvolebné prieskumy verejnej mienky v Rumunsku sú notoricky známe svojou nepresnosťou. Ani pri posledných voľbách si nevšimli Georgescov nárast preferencií.
V májových voľbách za víťaza odhadujú krajne pravicového kandidáta Georgea Simiona, za ktorého sa postavili všetky ultranacionalistické rumunské sily. 38-ročný kandidát by podľa prieskumov mal získať 29 percent hlasov, podľa niektorých prieskumov viac ako 30 percent.
Simion je zakladateľom a lídrom strany Aliancia za jednotu Rumunov. Je proti dúhovým manželstvám, v roku 2018 podporoval referendum za ich zákaz. Nepodporuje ani hodiny na školách venované holokaustu. Popiera, že by bol proruský, no zároveň chce zastaviť pomoc Ukrajine.
Chce obnoviť „veľkosť Rumunska“, pričom sa môže dostať do konfliktu s Ukrajinou, Moldavskom a Bulharskom. Raz sa totiž vyjadril, že by sa Rumunsko malo vrátiť k hraniciam spred roku 1939.
Simionova strana sa vyhlasuje za „prirodzených spojencov“ amerického hnutia MAGA, s ktorým sú podľa Simiona „ideologicky takmer dokonale zosúladení“. Simion nosí šiltovku s nápisom TRUMP Save America 2024. V apríli bol vo Washingtone a dal rozhovor dvom krajne pravicovým podcasterom: bývalému Trumpovmu poradcovi Stevovi Bannonovi a krajne pravicovému aktivistovi Jackovi Posobiecovi.
Nie je však jediným krajne pravicovým kandidátom. Druhým je bývalý premiér Victor Ponta. Krajinu viedol v rokoch 2012 až 2015, pričom v tom čase stál na čele Sociálnodemokratickej strany.
„V súčasnosti je veľmi radikálnym krajným pravičiarom,“ zhodnotil jeho zmenu Parvulescu s tým, že Ponta chce osloviť stúpencov bývalého diktátora Ceausesca. V prieskumoch je na štvrtom mieste s 10 až 12 percentami.
Podľa Parvulesca sa však hovorí aj o možnosti, že by sa v druhom kole stretli Simion a Ponta, teda dvaja krajne pravicoví kandidáti.
Prieskumy verejnej mienky zatiaľ do druhého kola posielajú buď kandidáta Sociálno-demokratickej strany PSD a Národnej liberálnej strany PNL Crina Antonesca s 22 percentami, alebo starostu Bukurešti Nicusora Dana s 20 percentami. Obaja sú proeurópski a proatlantickí.
Elena Lasconi, ktorá sa v minulých voľbách dostala do druhého kola, sa prepadla na jednociferné číslo.
Prečo boli voľby anulované: vyzeralo to na ruskú operáciu
Novembrové prvé kolo vyhral proruský nacionalistický kandidát Calin Georgescu. Bol úplne neznámy a prieskumy verejnej mienky mu dávali menej ako päť percent. Stačili mu dva mesiace kampane na TikToku a prvé kolo volieb vyhral s 23 percentami hlasov.
Decembrové druhé kolo pár dní pred jeho konaním však nakoniec šokujúco zrušil rumunský Ústavný súd a anuloval výsledky prvého kola. Nariadil zorganizovanie nových volieb aj s novou predvolebnou kampaňou, pričom Georgescovi volebná komisia nedovolila v nových voľbách kandidovať.
Georgescu podal sťažnosť na súd, no ten sa postavil za rozhodnutie volebnej komisie.
Dôvodom boli podozrenia z ruského zasahovania do volieb. Prezidentská kancelária odtajnila dokumenty, podľa ktorých rumunské tajné služby identifikovali vyše 85-tisíc kybernetických útokov na volebný systém a taktiež 25-tisíc tiktokových účtov, ktoré šírili Georgescov obsah, hoci dovtedy boli neaktívne. To môže znamenať, že nejde o skutočných užívateľov.
Tieto dokumenty taktiež naznačili, že Georgescu si zaplatil influencerov, hoci oficiálne tvrdil, že na kampaň nemal žiadne náklady. Samotní influenceri o tom nevedeli. Boli najatí cez platformu FameUp, cez ktorú si firmy a značky najímajú influencerov na propagovanie svojich produktov.
BBC sa rozprávalo s niektorými týmito influencermi. Údajne nevedeli, kto im platí a čo propagajú. Zadanie bolo zdieľať videá s hashtagmi stabilita, progres a patriot. Hoci tušili, že ide o voľby, nevedeli, koho propagujú. Vzápätí pod ich príspevkami pribúdali stovky komentárov chváliacich Georgesca.
Dokumenty zároveň tvrdili, že niektorí ľudia, ktorí pracovali na Georgescovej kampani, boli napojení na organizovaný zločin a neofašistické skupiny.
Vo februári rumunskí prokurátori formálne otvorili vyšetrovanie Georgesca pre podozrenie zo šírenia falošných informácií, propagácie vojnových zločincov a fašistických organizácií a založenia antisemitskej organizácie. Georgescu všetky obvinenia poprel.
V pondelok, utorok aj stredu sa prezidentskí kandidáti stretli v televíznych debatách.
„Simion neprišiel ani na jednu, pretože má veľmi dobré skóre a nechce si to pokaziť,“ povedal Parvulescu. „Nechce, aby sa ho niekto pýtal napríklad na obvinenia z jeho napojenia na ruské tajné služby.“
Pred dvomi rokmi bývalý moldavský minister obrany Anatol Salaru povedal, že má dôkazy o tom, že Simion sa v ukrajinskom Černobyli stretol so zástupcom FSB. Napojenie Simiona na FSB potvrdilo aj vyšetrovanie a verejne taktiež bývalý moldavský premiér Vlad Filat.
Simion vtedy na Salaruho podal trestné oznámenie za ohováranie. Súdne konanie trvalo dva roky a tento rok v apríli súd rozhodol v prospech Salaruho, čím potvrdil, že jeho dôkazy o napojení Simiona na špióna FSB boli dôveryhodné. Ide o čerstvý vývoj v tejto kauze, čo znamená, že protikandidáti by sa na to Simiona pravdepodobne v debatách pýtali.
Druhý krajne pravicový kandidát Ponta sa zúčastnil len jednej debaty, ktorú vysielala krajne pravicová televízia. Podľa Parvulesca diváci tejto televízie sympatizujú s krajnou pravicou, takže Pontovi tam nič nehrozilo.
„Víťazmi debát sú Simion, ktorý sa nezúčastnil ani jednej, a Ponta, ktorý sa zúčastnil jednej, zatiaľ čo proeurópski kandidáti sa tam rozhádali,“ dodal Parvulescu. Hovoril o Danovi a Antonescuovi, ktorí bojujú o druhé miesto, a teda postup do druhého kola. Ak sa jeden z nich do druhého kola dostane, tak bude mať šancu poraziť Simiona.
Ak sa však do druhého kola dostane krajne pravicový Ponta, prezidentom sa zrejme stane Simion.
Dezinformácie nezmizli
Európska komisia po minuloročných rumunských voľbách spustila vyšetrovanie TikToku, ktorého cieľom je zistiť, či platforma porušila zákon EÚ o digitálnych platformách. Čínska sociálna sieť sa bráni, že v decembri rozpustila tajné siete zamerané na ovplyvňovanie mienky v Rumunsku a zrušila viac ako 27-tisíc účtov, ktoré šírili krajne pravicový obsah a komentovali príspevky „falošného dodávateľa interakcií“ propagujúceho krajne pravicovú stranu Aliancia za jednotu Rumunov a Georgesca.
Dezinformácie sa však v Rumunsku naďalej šíria, a to nielen na TikToku, ale aj na Facebooku, YouTube a Telegrame.
Dezinformácie v Rumunsku skúma nezisková organizácia Funky Citizens. Tvrdí, že šíritelia falošných správ zneužívajú „emocionálne spúšťače“, ako sú zrada, nespravodlivosť alebo existenčná hrozba. Prostredníctvom týchto spúšťačov sa snažia „narušiť dôveru v demokratické inštitúcie“ a „vytvoriť paralelnú politickú realitu“.
Pred mesiacom táto organizácia varovala pred „rozsiahlym ekosystémom“ dezinformácií.
V dezinformačných kruhoch považujú Georgesca za „legitímneho prezidenta Rumunska“ a zrušenie decembrových volieb za prevrat podporovaný „EÚ, globalistickými elitami a spravodajskými agentúrami“. Varujú pred „bezprostrednou vojnou s Ruskom“ a šíria dezinformácie o brannej povinnosti, stannom práve a o tom, že „do mesiaca budú deti poslané do vojny“.
TikTok je v Rumunsku veľmi používaný. Z 19 miliónov obyvateľov má účet na tejto čínskej sieti 8,5 milióna dospelých ľudí.
Prvé kolo volieb sa uskutoční v nedeľu 4. mája a druhé je naplánované na 18. mája.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
