Denník NFico sa mýli. Hady nie sú slizké 

Ivan ŠtulajterIvan Štulajter
13Komentáre
Premiér Robert Fico. Foto N - Tomáš Benedikovič
Premiér Robert Fico. Foto N – Tomáš Benedikovič

Pokles Slovenska v rebríčku slobody tlače ešte nie je znakom nadchádzajúcej diktatúry. To, že je to symptóm úpadku, je však nepochybné. 

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Autor je bývalý poradca predsedu vlády

Obyčajné hlúpe hyeny (2008). Slizké hady (2007). Špinavé protislovenské prostitútky (2016). Záchodový pavúk (2018). Sorosova skorumpovaná banda prasiat (2021). Organizovaná zločinecká skupina (2022). Toto je stručný prehľad brutálnych útokov Roberta Fica na médiá a novinárov. Tých novinárov, ktorí pracujú v tradičných médiách, čo sa snažia občanom ukázať realitu taká, aká je. A nedá sa to bez toho, aby mali kritický pohľad na moc. Nech ju drží v rukách Mečiar, Dzurinda, Fico, Matovič či Heger.

Nikto netvrdí, ani samotní novinári v tradičných médiách, že pracujú bez chýb a bez omylov v úsudku. Hrubý, vulgárny jazyk, aký voči nim používa Robert Fico, je však neklamným znakom, že mu neprekáža nedokonalosť, ale existencia nezávislých médií. Po dlhé roky boli a dnes znova sú nezávislé médiá jedinou inštitúciou, ktorá dokáže pred tvárou verejnosti odhaliť svinstvá, zlodejstvá, porušovanie zákonov, demaskovať zlé úmysly a chyby, ktorých sa dopúšťajú Fico a jeho politická rodina. Hady síce nie sú slizké, ale týmto prívlastkom sa má len umocniť to, aby obdivovatelia Roberta Fica zostali absolútne imúnni voči kritike, ktorá vychádza z médií.

Číčíkanie dezinformátorov

Tradičné médiá s transparentnými vlastníckymi vzťahmi, redakciami a financovaním môžu byť nebezpečnejšie ako opozícia, lebo sa neusilujú o získanie štátnej moci. Z povahy veci teda vyplýva, že majú štatút nezávislých pozorovateľov, s čím je spojený istý stupeň dôvery u obyvateľov. Robert Fico sa ho dehumanizáciou novinárov snaží zraziť na nulu. To je jeho „diabolská“ služba voličom: čo najviac z nich urobiť nekritických a sfanatizovaných obdivovateľov samého seba. Preto nadŕža dezinformačným médiám; čičíka ich s očakávaním, že mu nepoložia nepríjemné otázky. Fico a spol. sa totiž otázok boja. Novinárom, u ktorých si nemôžu vyberať otázky, sa v tom lepšom prípade vyhýbajú. V tom horšom ich označujú za protištátne živly.

Nie je to nič nové pod slnkom. Výsledkom sú však pokles Slovenska v rebríčku slobody tlače a ďalšie „národné“ reputačné škody. Podľa toho aktuálneho, ktorý zostavuje organizácia Reportérov bez hraníc, sa Slovensko prepadlo na 38. miesto a pokračuje v negatívnom trende. „Je to najväčší pokles za posledných 15 rokov“, píše sa o tom podrobne tu. Nevylepšia to ani pravidelné tlačovky, ktoré avizuje Robert Fico na 10.00 h v nedeľu. Okrem toho, že je to celkom uletený čas, pribudnú len ďalšie konflikty s médiami. A o to mu ide: byť s médiami v permanentnom konflikte. Iný program Robert Fico už nemá.

Práca len pre železné nervy

Keby mu šlo o vecné informovanie, unúval by sa napríklad vysvetliť verejnosti dôvod, pre ktorý zrušil svoj program na 1. mája. Mal ho okázalo osláviť prácou v nitrianskej pekárni. Aspoň jej zamestnanci by si to zaslúžili. Za týchto okolností možno o dôvode len špekulovať.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.