Kristina Böhmer
Aktualizované v pondelok o 6:46 po spočítaní všetkých hlasov.
Rumuni a Rumunky v nedeľu volili v prvom kole prezidentských volieb.
Voľby si zopakovali po tom, ako tie minuloročné anuloval ústavný súd pre podozrenie z ruského ovplyvňovania i podvodov súvisiacich so sociálnou sieťou TikTok a krajne pravicovým kandidátom Calinom Georgescom. Ten v opakovaných voľbách dostal zákaz kandidovať.
Krajná pravica však potvrdila svoju silu. Prvé kolo s výrazným náskokom vyhral iný krajne pravicový kandidát trumpovského štýlu, hlásiaci sa k hnutiu MAGA – George Simion, ktorý sa vezie na vlne hnevu v rumunskej spoločnosti priamo v krajine aj v diaspóre. Získal 40,96 percenta.
V druhom kole naplánovanom na 18. mája sa Simion stretne s proeurópskym starostom Bukurešti Nicosurom Danom, ktorý dostal 20,99 percenta hlasov.
„Je to víťazstvo tých, ktorí nestratili nádej, stále veria v Rumunsko,“ povedal po exit polle Simion. „Blížime sa k výnimočnému výsledku, ktorý je ďaleko za tým, čo prezentujú televízie systému, ktoré vedeli len polarizovať, šíriť jed a prekrútiť všetko, čo som povedal. Rozširujú lži.“
„Systém“, teda aktuálna vláda a tradičné strany, je to, proti čomu sa Simion vyhradil a na čom postavil svoju predvolebnú kampaň. V novembrových voľbách skončil štvrtý, ale odvtedy sa mu podarilo získať voličov vtedy víťazného Georgesca, ktorý Simiona v nedeľu ráno sprevádzal vo volebnej miestnosti v Bukurešti.
Georgescu vo volebnej miestnosti novinárom povedal, že opakované voľby považuje za „podvod zorganizovaný tými, ktorí z klamstva urobili jedinú štátnu politiku“, zatiaľ čo pred volebnou miestnosťou desiatky ľudí skandovali „Calin prezidentom“.
Protikandidát bude zrejme proeurópsky
Volebné miestnosti otvorili o siedmej ráno miestneho času (6.00 na Slovensku) a o piatej popoludní úrady informovali, že odvolilo menej ako 40 percent oprávnených voličov.
„George Simion sa rovná Calinovi Georgescovi, takže on má môj hlas,“ povedala agentúre Reuters 66-ročná dôchodkyňa Aurelia s tým, že sa cíti „ponížená“ tým, že zrušili minuloročné voľby. „Všetko tu chýba. Moje deti tu nie sú. Odišli pracovať do zahraničia preto, lebo tu bolo dobre.“
Podľa prieskumov verejnej mienky a aj prvého exit pollu bolo prvé miesto jasné, ale bojovalo sa o druhé. Obaja kandidáti boli proeurópski, proatlantickí a podporujú Ukrajinu. Napokon medzi nimi bol rozdiel menej ako jedno percento. Kým starosta Bukurešti Dan získal 20,99 percenta, kandidát vládnej koalície Crin Antonescu, ktorý sa dlho držal nad Danom, mal 20,07 percenta.
Nicosur Dan je matematik a bývalý protikorupčný aktivista. V roku 2016 založil stranu Únia Zachráňme Rumunsko. Vo volebnej miestnosti novinárom povedal, že volil „nádej a nový začiatok“. Rumunsko podľa neho „prechádza ťažkým obdobím“.
Crin Antonescu je kandidátom súčasnej prozápadnej vládnej koalície. Tvrdil, že hlasoval za „zjednotené Rumunsko, za silné Rumunsko, za dôstojné Rumunsko“. Po zverejnení prvého exit pollu sa Rumunom a Rumunkám poďakoval za účasť vo voľbách, ktorú označil za „gesto zodpovednosti, demokracie, nádeje“.
Aké právomoci má prezident v Rumunsku?
Politický systém v Rumunsku je podobný ako na Slovensku. Ak jeden z kandidátov získa viac ako 50 percent hlasov v prvom kole, stáva sa víťazom volieb. Ak nie, dvaja kandidáti s najväčším počtom hlasov postupujú do druhého kola, ktorého víťazom sa stane ten, kto získa viac hlasov.
Prezident alebo prezidentka sa volí na päťročné funkčné obdobie. Rumunsko je parlamentná demokracia s poloprezidentským režimom, čo znamená, že má limitované kompetencie.
Má však rozsiahle právomoci v otázkach ako zahraničná politika, národná bezpečnosť a výdavky na obranu. Zastupuje Rumunsko na samitoch EÚ a NATO a môže vetovať dôležité hlasovania EÚ. Vymenúva premiéra, predsedov najvyšších súdov, prokurátorov a vedúcich tajných služieb.
Simion sa vezie na vlne hnevu
Ako Denníku N pred voľbami povedal rumunský politológ a profesor Národnej školy politických štúdií a verejnej správy v Bukurešti Cristian Parvulescu, práve diaspóra by mohla rozhodnúť o výsledku. Takmer pätina rumunskej pracovnej sily žije v zahraničí, pretože doma si nedokázali nájsť prácu, a odišli nahnevaní.
„60 až 70 percent z nich volí krajnú pravicu,“ povedal Parvulescu a dodal, že o výsledku rozhodne aj to, koľko ľudí z diaspóry pôjde voliť.
Diaspóra začala voliť už v piatok a v nedeľu rumunský spravodajský portál Digi24 informoval, že zo zahraničia volilo 940-tisíc ľudí, čo je o 172-tisíc viac ako v novembrových voľbách. Môže to znamenať, že diaspóru zrušenie minuloročných volieb mobilizovalo.
Predbežné výsledky hlasov zo zahraničia ukázali, že Simion vyhral s výrazným náskokom vo viacerých krajinách s veľkou rumunskou diaspórou ako Španielsko, Taliansko, Nemecko či Rusko. Dan vyhral v USA.
Simion sa v Rumunsku vezie na vlne hnevu, a to nielen v diaspóre. Životná úroveň v krajine je nízka, zdravotníctvo na zlej úrovni a nezamestnanosť vysoká, najmä v rurálnych oblastiach. Mladšie ročníky musia odchádzať do zahraničia a staršie sa hnevajú, lebo im deti a vnúčatá odišli.
Krajná pravica im ponúkla jednoduché vysvetlenie. Za všetko môže Brusel, ktorý im nechce dovoliť strieľať medvede a počas pandémie im obmedzil slobodu pohybu tým, že vyžadoval očkovacie preukazy. Brusel im nedovolil ani zvoliť si za prezidenta Georgesca a nechal zrušiť minuloročné voľby.
Simion aj preto stavil na hnutie MAGA a tvrdí, že Rumunsko bude pre neho na prvom mieste.
„Verím, že rovnako ako MAGA získala moc v Spojených štátoch, tak aj hnutie Make Europe Great Again bude mať väčšinu v európskych inštitúciách,“ povedal na nedávnej tlačovej konferencii. „Nepochybujem o tom, že kdekoľvek vo slobodnom svete fúka vietor zmeny a návratu k zdravému rozumu. Šialenstvo ‚woke‘ zašlo priďaleko.“
Prečo voľby opakujú?
Rumunsko si prezidenta/prezidentku volilo pôvodne koncom minulého roka. V novembrovom prvom kole nečakane vyhral proruský, protieurópsky a protiatlantický krajne pravicový kandidát Calin Georgescu, ktorého dovtedy nikto nepoznal. V istom momente pred voľbami mu raketovo narástla sledovanosť na ťažko regulovateľnej sociálnej sieti TikTok.
Ústavný súd druhé kolo volieb zrušil a anuloval výsledky prvého. Nariadil, aby sa zopakovali nielen voľby, ale aj predvolebná kampaň. Podľa odtajnených dokumentov údajne do rumunských volieb zasahovalo Rusko.
Georgescovi v opakovaných voľbách centrálna volebná komisia zamietla žiadosť a nedovolila mu kandidovať, potvrdil to ústavný súd. V marci rumunská prokuratúra otvorila vyšetrovanie pre viaceré podozrenia. Georgescu oficiálne nepriznal žiadne výdavky na kampaň a tvrdil, že na ňu nič neminul. Podľa odtajnených dokumentov však platil influencerov, ktorí ani nevedeli, čo presne propagujú. Pod ich príspevkami však začali extrémne rýchlo naskakovať komentáre chváliace Georgesca. Pravdepodobne išlo o boty.
Kto je Simion
38-ročný Simion kritizuje Európsku úniu a NATO. Je proti podpore Ukrajiny. Doteraz Rumunsko darovalo Kyjivu okrem iného batériu protivzdušnej obrany Patriot a cvičí ukrajinských pilotov stíhačiek. Rumunské prístavy zohrali dôležitú úlohu v čase obilninovej krízy, keď Rusi bombardovali aj obilné sklady a vyhrážali sa všetkým lodiam, ktoré by chceli prevážať ukrajinské obilie. Rumunsko od začiatku totálnej ruskej invázie umožnilo vývoz približne 30 miliónov ton ukrajinského obilia cez svoj čiernomorský prístav Konstanca.
Simion sa otvorene nehlási k Moskve, ale prepojenie existuje. Pred dvomi rokmi bývalý moldavský minister obrany Anatol Salaru povedal, že má dôkazy o tom, že Simion sa v ukrajinskom Černobyli stretol so zástupcom FSB. Napojenie Simiona na FSB potvrdilo aj vyšetrovanie a verejne taktiež bývalý moldavský premiér Vlad Filat.
Simion vtedy na Salaruho podal trestné oznámenie za ohováranie. Súdne konanie trvalo dva roky a tento rok v apríli súd rozhodol v prospech Salaruho, čím potvrdil, že jeho dôkazy o napojení Simiona na špióna FSB boli dôveryhodné.
Otvorene Simion svoju stranu Aliancia pre jednotu Rumunov označuje napríklad ako stranu naklonenú hnutiu MAGA, ktoré k moci vynieslo Donalda Trumpa. Tvrdí, že jeho strana je „v perfektnej zhode s hnutím MAGA“. Okrem Simiona v Rumunsku sa v trumpovskom štýle prezentuje aj poľský prezidentský kandidáta Karol Nawrocki.
„Rumunsko a Poľsko sú pre Spojené štáty dve dôležité krajiny,“ povedal Simion v piatok agentúre Reuters. „Zastupujeme partnerov a spojencov, vojenských aj politických, súčasnej (americkej) administratívy. Preto je dôležité, aby prezidenti MAGA mali na starosti Bukurešť a Varšavu.“
V novembrových voľbách bol Simion na štvrtom mieste a do druhého kola sa nedostal. Zrušenie volieb však kritizoval, pretože sa tak snažil získať si Georgescových voličov. Dokonca vtedy povedal, že tí, ktorí Georgescovi zakázali účasť vo voľbách, by mali byť „oskalpovaní“. Momentálne je preto vyšetrovaný pre podozrenie z podnecovania násilia. Neskôr povedal, že to tak nemyslel.
Simionova strana Aliancia pre jednotu Rumunov sa dostala do parlamentu vo voľbách v roku 2020. V kampani tvrdili, že podporujú „rodinu, národ, vieru a slobodu“. Odvtedy sa ich podpora ešte zdvojnásobila.
Ako dopadne druhé kolo?
Pred voľbami rumunský politológ Cristian Parvulescu Denníku N povedal, že ak sa do druhého kola dostane Dan alebo Antonescu, majú šancu krajne pravicového Simiona poraziť.
Hrozbu videl len v tom, ak by sa do druhého kola so Simionom dostal druhý krajne pravicový kandidát. Bývalý premiér Victor Ponta, ktorý sa v posledných rokoch zradikalizoval, skončil štvrtý so ziskom 13,09 percenta hlasov.
Protisystémová kandidátka a líderka strany Únia Zachráňme Rumunsko Elena Lasconi, ktorá sa v novembrových voľbách dostala do druhého kola, teraz získala len 2,68 percenta.
Ako pripomína Reuters, Simionovo konečné víťazstvo môže Rumunsko izolovať, ohroziť investície a destabilizovať východné krídlo NATO, ktoré je v čase ruskej agresie proti Ukrajine kľúčové.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
