Ak dopozeráte prvú polhodinu filmu a neodídete z kina alebo nevypnete televízor, zažijete príbeh a atmosféru, ktorá by sa pokojne mohla odohrávať aj u nás. Asi aj preto tá maďarsko-slovenská koprodukcia. Množstvo všedných banalít diváka naladí na zúfalú situáciu dvoch Bruselu vzdorujúcich štátikov a dvoch rozhádaných spoločností, až sa začnete pýtať, prečo o tom vôbec niekto nakrúca hraný film.
Na maturitu sa pripravuje v ničom nevynikajúci Ábel, aj tá, do ktorej je zamilovaný, lebo tá je zas zamilovaná do učiteľa dejepisu a ten je zas zamilovaný do témy Budapešť roku 1956. Ale ako v každom dobrom filme sa nudná expozícia zvráti pri odpovedi na maturitnú otázku. Ábel nič nevie o priemyselnej revolúcii ani o náhradnej otázke Iulius Caesar. Mlčí. V tej sprostej hlave sa nič neudrží, tvrdí v afekte.
Doma vysvetľuje rodičom zlyhanie. Mierne liberálny dejepisár sa ho mimovoľne spýta, prečo má na klope saka kokardu v maďarských národných farbách.
Jaro Rihák





























