Polárne líšky zachraňujú pred vyhynutím, dávajú im psie granuly a strieľajú konkurenciu

V idylickom prostredí severskej tundry zrazu hlučne zaklapla klietka.

Schmatla som ďalekohľad, na hodinkách spustila stopky na dve minúty a kolegyni Henriette som začala diktovať, čo mláďa polárnej líšky, práve chytené do pasce, v stresujúcej chvíli robí.

Návnadu, v tomto prípade slaninku, pustila líška z tlamy. Vidíme, že sa obzerá okolo seba, hryzie stenu klietky a hrabe.

Keď uplynuli dve minúty, vybrali sme sa pomalým krokom k lapenému zvieraťu. Mláďa sme odvážili, odmerali a zapísali sme jeho pohlavie. Zatiaľ čo Henrietta sa ho snažila udržať nehybné, ja som vzala kliešte a čo najopatrnejšie som mu označkovala ucho. Na kliešťach zostal malý terčík tkaniva, ktorý som vložila do skúmavky s alkoholom na genetickú analýzu.

Každé leto sa dobrovoľníci hlásia do projektu Polárna líška (Fjällräven), ktorý má za úlohu zachrániť polárne líšky vo Švédsku pred vyhynutím. Vďaka ochotným milovníkom prírody môžu vedci už desaťročia monitorovať vývoj troch švédskych populácií.

V dôsledku vysokých cien líščích kožušín a intenzívneho lovu sa škandinávske polárne líšky ocitli začiatkom 20. storočia na prahu vyhynutia. Z tisícok líšok zostalo pár stoviek a napriek zavedeniu zákonnej ochrany sa situácia ani do konca storočia nezlepšila.

Zostávalo 50 líšok

Záchrancami polárnych líšok sa stali hrdinovia z radov vedcov, ktorí v roku 1999 spustili program na zvýšenie ich počtu. Polárnym líškam začali dávať krmivo pre psy, aby kompenzovali nízke počty lumíkov pestrých (hlodavec), ktoré sú pre líšky hlavným zdrojom potravy. Zároveň začali odstrelom prerieďovať populáciu líšok hrdzavých, ich viac konkurencieschopných príbuzných.

Keď projekt na záchranu líšok vedci zo Štokholmskej univerzity rozbiehali, v celom Švédsku, Nórsku a Fínsku zostávalo okolo 50 líšok. Vďaka návratu lumíkov do škandinávskej prírody, prikrmovaniu a obmedzeniu šírenia líšky hrdzavej sa podarilo počty polárnych líšok za 15 rokov zvýšiť na 200 až 300 jedincov.

Následky príbuzenského kríženia

Či im však svitá na lepšie časy, nie je úplne jasné. Okrem globálneho otepľovania a neustálej konkurencie zo strany líšky hrdzavej si škandinávske polárne líšky nesú bremeno genetickej záťaže.

V populáciách, ktorých počty sú v istom bode redukované na minimum, chtiac-nechtiac dochádza k príbuzenskému kríženiu. A ako je párenie blízkych príbuzných nežiaduce u ľudí, pretože vynáša na povrch inak skryté škodlivé mutácie, rovnako môže mať dlhodobé následky na životaschopnosť líšok. 

Výsledky vytrvalej práce vedcov a dobrovoľníkov vydali tento mesiac v časopise Molecular Ecology. Pozorovaním v prírode a genetickými analýzami vedci zo Štokholmskej univerzity zostavili podrobný rodokmeň 205 zdokumentovaných líšok, ktoré v rokoch 2000 až 2009 tvorili jednu z troch švédskych populácií.

Päť zakladateľov

Vedci zistili, že celú populáciu v pohorí Hellagsfjällen založilo päť líšok v rokoch 2001 a 2002. Keďže všetky líšky v Hellagsfjällen boli potomkami piatich zakladateľov, z generácie na generáciu sa v populácii hromadila genetická záťaž.

Najbežnejší typ príbuzenského kríženia bol na úrovni bratrancov a sesterníc. V poslednom roku však koeficient príbuzenského kríženia narástol desaťnásobne a bol ekvivalentný páreniu medzi nevlastnými súrodencami.

Vedci sa snažili zmerať priamy vplyv príbuzenského kríženia na životaschopnosť líšok. Ako meradlo použili záznamy o dvoch črtách – prežití a reprodukčnom úspechu. V oboch prípadoch našli štatisticky významnú súvislosť s koeficientom príbuzenského kríženia. Jedince s vyššími hodnotami koeficientu mali nižšiu pravdepodobnosť prežitia prvého roku a úspešnej reprodukcie.

Dlhodobý výskum polárnych líšok ukázal, že napriek ochranárskym zásahom a rastúcemu výskytu nie je budúcnosť líšok v Hellagsfjällen ružová. Možným riešením je oživenie genofondu tejto izolovanej populácie privedením jedincov z niektorej zo vzdialenejších škandinávskych populácií.

Hrdinovia z radov vedcov

Nestorom programu na záchranu polárnych líšok vo Švédsku je Anders Angerbjörn, ktorý sa výskumu polárnych líšok venuje už viac ako 30 rokov. Okrem prostriedkov z Európskej únie mu v záchrane líšok pomáha aj populárna švédska outdoorová značka Fjällräven – vyvinula špeciálnu kolekciu Save the Arctic Fox, z ktorej ide časť zárobku na záchranu líšok.

Okrem vedcov sa o záchranu polárnych líšok starajú aj miestni rangeri. Do špeciálnych kŕmnych staníc dávajú líškam granuly pre psy, aby nehladovali v čase, keď v prostredí nie je dosť lumíkov pestrých – ich hlavného zdroja potravy. Zároveň majú rangeri na starosti odstrel líšok hrdzavých v kontaktnej zóne. S globálnym otepľovaním sa tieto líšky šíria do vyšších nadmorských výšok a keďže sú väčšie ako polárne líšky, v konkurenčnom boji ich porážajú.

Do projektu Polárna líška som sa zapojila ako dobrovoľník v lete roku 2014, keď som strávila tri týždne vo švédskom pohorí Vindelfjällen na severe Švédska. Prvá časť terénnych prác pozostávala z obídenia 14 líščích nôr, kde bola v minulosti zaznamenaná prítomnosť polárnych líšok. V druhej časti sme sa vrátili k norám, kde sme našli novonarodené mláďatá, aby sme ich odchytili, označkovali a získali tkanivo na genetickú analýzu.

Dostupné z DOI: 10.1111/mec.13674