Polárne líšky zachraňujú pred vyhynutím, dávajú im psie granuly a strieľajú konkurenciu

Značkovanie novonarodených mláďat polárnych líšok vo Švédsku. Foto – archív Patrície Pečnerovej

V dôsledku vysokých cien líščích kožušín a intenzívneho lovu sa škandinávske polárne líšky už začiatkom 20. storočia ocitli na prahu vyhynutia.

V idylickom prostredí severskej tundry zrazu hlučne zaklapla klietka.

Schmatla som ďalekohľad, na hodinkách spustila stopky na dve minúty a kolegyni Henriette som začala diktovať, čo mláďa polárnej líšky, práve chytené do pasce, v stresujúcej chvíli robí.

Návnadu, v tomto prípade slaninku, pustila líška z tlamy. Vidíme, že sa obzerá okolo seba, hryzie stenu klietky a hrabe.

Keď uplynuli dve minúty, vybrali sme sa pomalým krokom k lapenému zvieraťu. Mláďa sme odvážili, odmerali a zapísali sme jeho pohlavie. Zatiaľ čo Henrietta sa ho snažila udržať nehybné, ja som vzala kliešte a čo najopatrnejšie som mu označkovala ucho. Na kliešťach zostal malý terčík tkaniva, ktorý som vložila do skúmavky s alkoholom na genetickú analýzu.

Každé leto sa dobrovoľníci hlásia do projektu Polárna líška (Fjällräven), ktorý má za úlohu zachrániť polárne líšky vo Švédsku pred vyhynutím. Vďaka ochotným milovníkom prírody môžu vedci už desaťročia monitorovať vývoj troch švédskych populácií.

V dôsledku vysokých cien líščích kožušín a intenzívneho lovu sa škandinávske polárne líšky ocitli začiatkom 20. storočia na prahu vyhynutia. Z tisícok líšok zostalo pár stoviek a napriek zavedeniu zákonnej ochrany sa situácia ani do konca storočia nezlepšila.

Zostávalo 50 líšok

Záchrancami polárnych líšok sa stali hrdinovia z radov vedcov, ktorí v roku 1999 spustili program na zvýšenie ich počtu. Polárnym líškam začali dávať krmivo pre psy, aby kompenzovali nízke počty lumíkov pestrých (hlodavec), ktoré sú pre líšky hlavným zdrojom potravy. Zároveň začali odstrelom prerieďovať populáciu líšok hrdzavých, ich viac konkurencieschopných príbuzných.

Keď projekt na záchranu líšok vedci zo Štokholmskej univerzity rozbiehali, v celom Švédsku, Nórsku a Fínsku zostávalo okolo 50 líšok. Vďaka návratu lumíkov do škandinávskej prírody, prikrmovaniu a obmedzeniu šírenia líšky hrdzavej sa podarilo počty polárnych líšok za 15 rokov zvýšiť na 200 až 300 jedincov.

Značkovanie novonarodených mláďat polárnych líšok vo Švédsku. Foto - Archív Patrícia Pečnerová
Značkovanie novonarodených mláďat polárnych líšok vo Švédsku. Foto – archív Patrície Pečnerovej
Značkovanie novonarodených mláďat polárnych líšok vo Švédsku. Zdroj: Archív autorky
Do záznamu o odchyte idú údaje o pohlaví, váhe a veľkosti mláďaťa. Foto – archív Patrície Pečnerovej

Následky príbuzenského kríženia

Či im však svitá na lepšie časy, nie je úplne jasné. Okrem globálneho otepľovania a neustálej konkurencie zo strany líšky hrdzavej si škandinávske polárne líšky nesú bremeno genetickej záťaže.

V populáciách, ktorých počty sú v istom bode redukované na minimum, chtiac-nechtiac dochádza k príbuzenskému kríženiu. A ako je párenie blízkych príbuzných nežiaduce u ľudí, pretože vynáša na povrch inak skryté škodlivé mutácie, rovnako môže mať dlhodobé následky na životaschopnosť líšok. 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Životné prostredie

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |