Volajú to Trumpov efekt. Voľby v Rumunsku nerozhodol, no inde kampaň ovplyvnil

Hoci je každý americký prezident bežne považovaný za jedného z najmocnejších ľudí na svete, vplyv Donalda Trumpa môže byť ešte výraznejší než doteraz. A to nielen preto, že svojimi krokmi v súvislosti s clami rozkolísal svetovú ekonomiku a trhy.

Už počas prvých troch mesiacov v úrade sa ukázalo, že istý vplyv má aj na voľby v cudzích krajinách, niekedy aj 15-tisíc kilometrov ďaleko. Jeho kroky niekde nepriamo pomohli liberálom, no inde mohla vďaka Trumpovi uspieť pravica.

Rumunsko

Čerstvé príklady máme za posledný týždeň. Kým konzervatívci v Kanade či Austrálii sa do istej miery snažili dištancovať od amerického prezidenta, ktorý je v ich krajinách nepopulárny, úplne inou taktikou išiel George Simion. Krajne pravicový rumunský politik, bývalý futbalový ultras, sa tvári ako Trumpov podporovateľ.

Aj v nedeľu počas volebného dňa povedal, že jednoznačne súhlasí s MAGA ideológiou. „Sme trumpistická strana,“ uviedol.

Simion napokon prvé kolo prezidentských volieb vyhral, keď získal 41 percent hlasov – takmer dvakrát toľko ako jeho súper v druhom kole, starosta Bukurešti Nicusor Dan (21 percent). Simion uspel výraznejšie, než sa čakalo. V posledných prieskumoch sa jeho podpora pohybovala niečo nad 30 percent.

Je tak hlavným favoritom druhého kola volieb, ktoré sa uskutoční o dva týždne. „Aby vyhral Dan, musel by masívne mobilizovať voličov, čo sa zatiaľ nedeje,“ povedal pre Denník N vydavateľ rumunského portálu PressOne Adrian Mihaltianu.

Pomohlo však Simionovi to, že sa profiloval ako veľký Trumpov fanúšik a člen globálneho hnutia MAGA? Podľa Mihaltianua bol takzvaný Trumpov efekt na rumunské voľby okrajový, hoci uznáva, že podpora ultranacionalistických politikov v Európe vrátane Georgea Simiona zo strany americkej vlády im dodáva kredibilitu a vďaka tomu sa stávajú mainstreamom.

„Simion má od hnutia MAGA veľmi ďaleko a len naskočil na tento vlak z politických dôvodov. Obdivuje aj taliansku premiérku Giorgiu Meloni, jeho politické postoje sú skôr krajne pravicové, najmä voči Ukrajine a akejkoľvek podpore, ktorú Rumunsko poskytuje susednej krajine. Jeho hospodárska politika je však skôr ľavicová – hovorí o znárodňovaní a väčšom podiele rumunského štátu vo veľkých korporáciách,“ uviedol novinár Mihaltianu.

Trumpove clá, ktoré zasiahli takmer celý svet, podľa novinára nezohrali vo voľbách žiadnu úlohu. Dôvody, prečo Simiona toľko ľudí volilo, treba hľadať v Rumunsku a „v roztrpčení občanov z rumunského politického establišmentu“.

Aj rumunský politológ Costin Ciobanu si myslí, že v prípade Rumunska je za výsledkami volieb ťažké hľadať priamy Trumpov vplyv. Oproti Austrálii a Kanade je v Rumunsku americký prezident skôr populárny. Podľa prieskumu zo začiatku februára si 70 percent Rumunov myslelo, že Trump ako americký prezident je dobrá správa pre USA a 64 percent aj pre Rumunsko.

„Žiadny z hlavných prezidentských kandidátov v Rumunsku otvorene nekritizoval Donalda Trumpa. V skutočnosti sa viacerí z nich snažili do určitej miery s ním spojiť. Victor Ponta, bývalý sociálnodemokratický premiér kandidujúci ako nezávislý, zašiel v tomto smere pravdepodobne najďalej – počas posledného týždňa kampane sa stretol s Donaldom Trumpom mladším. Aj Simion koketoval s obrazmi a tónom globálnych populistických hnutí, ale nebola to ústredná téma jeho kampane,“ myslí si Ciobanu.

Aj podľa neho viac ako medzinárodné vplyvy rozhodli prvé kolo rumunských prezidentských volieb domáce záležitosti: nespokojnosť s vládou, znechutenie z mainstreamových strán, ktoré vládnu v Rumunsku dlhodobo, či rastúce životné náklady.

Kanada a Austrália

O vplyve Trumpa sa však vyslovene hovorí v Kanade a Austrálii, kde sa v pondelok a sobotu minulý týždeň uskutočnili parlamentné voľby. V oboch prípadoch vyhrali liberálne a labouristické strany, ktoré sú pri moci – hoci ešte pred pár mesiacmi to vyzeralo, že sa moci chopia opoziční konzervatívci, ktorých lídri presadzovali niektoré politiky podobné Trumpovým.

V oboch prípadoch sa lídri konzervatívcov napokon nedostali ani do parlamentu, keď prehrali vo vlastnom obvode.

V prípade Kanady je Trumpov efekt viditeľný najviac. Dôvodom môže byť to, že na jedného z historicky najväčších spojencov USA, jedného z dvoch susedov, Trump útočil ešte predtým, ako sa ujal úradu.

Tvrdil, že Kanada sa má stať 51. štátom USA (zopakoval to dokonca aj vo volebný deň), a dodnes nie je jasné, či ide o trollovanie liberálnej vlády alebo reálne plány americkej administratívy. V každom prípade podpora Liberálnej strany v prieskumoch stúpla z 22 percent v januári na 33 percent vo voľbách (a najviac kresiel). Pomohlo aj to, že namiesto nepopulárneho Justina Trudeaua nastúpil nový premiér.

„Kanadský premiér Mark Carney viedol kampaň s jednoznačne protitrumpovským posolstvom a do centra svojej pozornosti postavil hrozby amerického prezidenta adresované Kanade,“ píše New York Times.

Pri voľbách v Austrálii je to trochu zložitejšie. Kampaň bola hlavne o domácich témach, no Trumpove clá, ktoré v istom momente uvalil aj na Austráliu – aj keď s ňou má USA obchodný prebytok –, mali podľa Washington Post vplyv na voľby a pomohli skôr súčasnému labouristickému premiérovi Anthonymu Albanesemu.

„Súčasnej vláde pomohli voliči, pre ktorých je dôležitá stabilita,“ povedal pre Reuters politológ John Warhurst.

Albanese, na rozdiel od kanadského premiéra, v kampani nevystupoval výslovne proti Trumpovi a jeho konzervatívny súper Peter Dutton zmiernil niektoré politiky, ktoré sa podobali na Trumpove.

Rozdiel oproti Rumunsku môže byť ten, že Donald Trump je v Kanade aj Austrálii skôr nepopulárny – ako napokon vo väčšine krajín Európy.

Ekvádor

Sú však aj krajiny, kde spojenie s Trumpom mohlo kandidátom vyslovene pomôcť.

Ako príklad sa uvádza Ekvádor. V tejto latinskoamerickej krajine sa druhé kolo prezidentských volieb uskutočnilo v apríli. Podľa prieskumov sa očakával napínavý boj medzi súčasným konzervatívnym prezidentom Danielom Noboam a ľavičiarkou Luisou González.

Napokon úradujúci prezident Noboa vyhral s výrazným náskokom 12 percentuálnych bodov – čo je oveľa viac, ako sa čakalo. Dôvodov bolo podľa španielskeho denníka El País viac: vrátane chýb kandidátky a jej strany, no „nadovšetko zavážil nečakaný Trumpov efekt“.

Krátko pred druhým kolom prezident Noboa prekvapil, keď odletel do Spojených štátov a vo svojej rezidencii Mar-a-Lago ho prijal Donald Trump. Americký prezident mu tým ukázal, že je jeho priateľom (neskôr mu po víťazstve aj zablahoželal).

„Noboa ukázal svojim voličom, že má priamy prístup do Bieleho domu a môže ho využiť, keď to bude nutné,“ napísal El País.

Názor na Trumpa je v tejto latinskomaerickej krajine rozporuplný.

Singapur

Iný vplyv bolo badať počas víkendových parlamentných volieb v Singapure. Krajine už 70 rokov vládne Ľudová strana akcie. To sa nezmenilo ani po voľbách.

Táto strana však získala väčší počet mandátov, ako sa očakávalo ešte pred pár mesiacmi. Dôvodom môže byť aj Trumpova politika súvisiaca s clami. Singapur je mestský štát otvorený svetu a obáva sa protekcionizmu amerického prezidenta. „Globálne podmienky, ktoré umožnili úspech Singapuru v uplynulých desaťročiach, už nemusia platiť,“ povedal pred voľbami podľa New York Times premiér krajiny Lawrence Wong.

Voliči sa za daných podmienok rozhodli podporiť stabilitu a popularita opozície klesla. „Toto je ďalší príklad Trumpovho efektu. Pocit hlbokého znepokojenia z Trumpových obchodných vojen vedie rozhodujúci počet voličov k tomu, aby prejavili silnú podporu úradujúcemu prezidentovi,“ povedal podľa portálu Cherian George, ktorý napísal knihy o singapurskej politike.

Grónsko a Nemecko

O istom vplyve Trumpa sa hovorilo aj v prípade Grónska. Tu sa voľby uskutočnili v marci a vtedajšia vládna strana nečakane prehrala. Premiérom sa stal politik zo strany, ktorá podporuje postupný prechod k nezávislosti, no nechce sa stať súčasťou Spojených štátov. Podobný postoj mala aj predchádzajúca vláda a v podstate väčšina strán, ktoré sa dostali do parlamentu. Trumpova snaha získať Grónsko sa však stala dôležitou témou kampane.

Otázne je, aký vplyv mala rétorika americkej vlády na voľby v Nemecku. Tie sa uskutočnili koncom februára a vyhrala ich stredopravá CDU/CSU. Americkí politici na čele s viceprezidentom J. D. Vanceom (a miliardár Elon Musk) pritom vo veľkom podporovali Alternatívu pre Nemecko (AfD).

V Nemecku sa debatuje, či to malo nejaký vplyv. Oproti jesenných prieskumov AfD narástla vo voľbách zhruba o tri percentuálne body.

Isté však je, že Donald Trump mal vplyv na prvé kroky nemeckej vlády, ako aj na rýchlosť, akou vznikla. Aj pod tlakom možného vojenského odchodu USA z Európy dokázal líder CDU a budúci premiér Friedrich Merz presadiť zrušenie dlhovej brzdy na vojenské a infraštruktúrne výdavky. Ako dodáva New York Times, ak Trumpova konfrontácia s európskymi spojencami Merzovi nepomohla pred voľbami, určite mu pomohla po voľbách.