Mirek Tóda
Putin sa nikam neponáhľa. Ťažko môže ukončiť vojnu bez toho, aby dosiahol veľké zisky, hovorí český expert na Rusko Filip Scherf. Podľa neho potrebuje takú mierovú dohodu, ktorú by mohol predať politickej a hospodárskej elite. V opačnom prípade riskuje aj svoju osobnú bezpečnosť.
„Aj keď to na prvý pohľad tak nevyzerá, Putin je pod veľkým tlakom, aby bojoval ďalej. Preňho je to oveľa menšie riziko ako ukončiť vojnu spôsobom, ktorý by z pohľadu Ruska, ruskej propagandy a elity neznamenal jasné víťazstvo,“ hovorí český akademik, ktorý pôsobí na Univerzite v St. Andrews a Karlovej univerzite.
Rozprávame sa:
- o význame Ficovej cesty do Moskvy;
- prečo sa Putinov režim cíti silný zvonku, ale zvnútra je to úplne inak;
- o tom, ako dlho si môže Putin dovoliť viesť vojnu;
- ako sa Západ bude musieť rozhodnúť, či chce vyriešiť vojnu idealisticky alebo pragmaticky a cynicky;
- o tom, že ruská vojna proti Ukrajine nemá dobré scenáre;
- prečo by mali lídri EÚ hovoriť o Ukrajine tak, ako to naozaj je, a prispôsobiť tomu aj svoje činy;
- o tom, že Trump v skutočnosti nemá páku na Rusko.
Aký signál vysiela Fico tým, že ako jediný z EÚ ide oslavovať koniec druhej svetovej vojny do Moskvy?
Ak sa zamyslíme nad propagandistickým významom, už od prvej decembrovej návštevy Putina je Fico hviezdou ruského mediálneho prostredia a najväčších televíznych staníc. A čokoľvek napíše na Twitteri alebo povie, čo sa len priblíži k oficiálnemu ruskému naratívu, okamžite sa to dostane na titulky denníkov v ruskom priestore. Je to niečo, čo by Fico v Európe, samozrejme, nedokázal. Nestane sa v Európe takou mediálnou hviezdou.
Prečo je to zaujímavé pre Moskvu?
Aj často nedôležité Ficove proklamácie a „twíty“ ruský verejný priestor zveličuje, aby to vyzeralo, že slovenský premiér reprezentuje rastúci, zväčšujúci sa blok európskych politikov, intelektuálov, verejných činiteľov, ktorí sa približujú k ruskému názoru na vojnu na Ukrajine a vôbec na globálne svetové usporiadanie. A v tej praktickej rovine, samozrejme, Rusko dlhodobo hľadá nejakého provinčného politika, teda nielen francúzskych a nemeckých či talianskych politikov, ktorých by malo na svojej strane. Aj politici menších krajín, ktorí vzhľadom na to, ako je nastavené rozhodovanie na Západe, môžu mať neprimeraný vplyv v EÚ. To je, samozrejme, v súlade so záujmami Ruskej federácie. Z pohľadu Ruska to má teda Ficova návšteva dvojaký význam – propagandistický a praktický. No a z pohľadu samotného Fica (to budete vedieť lepšie ako ja) sa mi zdá, že práve cez Rusko sa môže dostať do veľkej politiky, do ktorej sa nemôže prebojovať v Európe ako takej. A každému márnomyseľnému sa niečo také môže páčiť.
Neoslabuje Fico pozíciu slovenskej diplomacie tým, že sa vyčleňuje od väčšiny EÚ?
Otázkou je, do akej miery sú veci, ktoré hovorí na verejnosti, skutočne povedané aj na uzavretých stretnutiach v Bruseli. Napríklad rokovania o ukončení dodávok plynu ukázali, že Brusel a silnejšie európske krajiny dokážu skrotiť Fica a slovenskú diplomaciu. Lenže ak budú slovenskí diplomati konať šikovne, môžu si vybojovať nejakú výnimku, ktorú by bez toho imidžového cestovania za Putinom nemohli získať. Paradoxne to môže byť tak trochu prínosom pre krátkodobé záujmy Slovenska, no z dlhodobého
