Denník N

Ministerská kontrola u Tomanovej: čierne je biele

Šesťtýždňová drina ministerskej kontroly v detskom domove Petronely Tomanovej priniesla ovocie. Len nie práve konzumovateľné.

Autorka je knižná editorka

Keď akýkoľvek systém kontroluje sám seba, pričom povaha pochybenia je už verejne známa, stále má celú hŕbu možností, ako kamuflovať porušenie zákona. Kontrola ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny šla na to s predpokladom, že je jedno, ako hlúpo odôvodní rezultát, hlavne nech je všetko v poriadku.

Rozkaz znel jasne

Zákon jednoznačne vraví, že každé dieťa do šiestich rokov v detskom domove musí byť najneskôr po diagnostike zaradené do profesionálnej rodiny. Výhrada voči spôsobu, akým Petronela Tomanová zaobchádza s bábätkami vo svojom detskom domove, bola rovnako jednoduchá: bábätká tam nemajú čo hľadať „natrvalo“, naopak, majú čo najrýchlejšie uháňať k profesionálnemu rodičovi.

Dôvodom je, aby mali blízku osobu, ktorá im zabráni zblázniť sa už v dojčenskom veku z toho, že nemajú svojho rodiča. Profesionálny rodič by mohol pobývať aj v priestoroch detského domova, kde by dieťaťu „predstieral“ normálnu domácnosť. Aj tam by s ním však trávil 24 hodín denne. Taký je duch zákona: rodičovstvo je 24-hodinová záležitosť.

Vo videoreportáži Lucie Piussi na stránke časopisu .týždeň musel vidieť porušenie zákona aj ten, čo nechcel. Opatrovateľky totiž prezradili, že po ôsmich hodinách majú fajront. Iným slovom, sú všetko, len nie profesionálnymi rodičmi. S touto drobnou komplikáciou sa ministerská kontrola vyrovnala jednoducho: jediné porušenie, ktoré našla, sa týkalo oznamovacej povinnosti – Petronela zabudla administratívne prešaltovať pracovníčky na profesionálnych rodičov. Ináč je všetko v dokonalom poriadku. Až na to, že nie je. Je to presne to isté, ako keby sme chceli znížiť počet vrážd tým, že ich premenujeme na pečenie čokoládovej torty.

Blcha v kožuchu

Hoci Petronela Tomanová deklarovala, že svoje zariadenie otvorí akejkoľvek kontrole, verejnej ochrankyni práv odmietla súčinnosť, čo je pre ombudsmanku aj pri jej postavení „blchy v kožuchu“ mimoriadne a zvyčajne si to nedovolia ani štátne orgány pri vláde jednej strany. Tak sa verejná ochrankyňa práv v tejto veci obrátila na súdy, ktorých úlohou je dohliadať na deti, o ústavnej výchove ktorých už raz rozhodli.

Štát má aj za normálnych okolností povinnosť sledovať, kam dieťa umiestnil, čo sa s ním deje, či je situácia nastolená v poslednom rozhodnutí naďalej najmenším zlom – ústavná výchova je to posledné, čo by sa malo použiť. Ak sa teda akákoľvek Petronela rozhodne ponechať si na hranie rozkošné bábätká (až do času, keď následkom okyptenej citovej výchovy začnú v puberte nadštandardne vyvádzať, ju to prestane baviť a strčí ich, opäť rozhodnutím súdu, do reedukačného domova), štát by mal na to prísť a klepnúť jej po prstoch. Patričné súdy, teraz už vďaka podnetom upovedomené o situácii, ostávajú jedinými, kto môže zastaviť nezákonné konanie dcéry komisárky pre deti.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie