Denník N

Vo verejných financiách platí: Brzdou vpred!

Dlhová brzda je nástrojom, ktorý by mohol prinútiť vládu k zmene filozofie. Kladie prekážky jednoduchým odpovediam na ťažké otázky.

Autor prednáša ekonómiu na University of York vo Veľkej Británii

Hospodársku politiku na Slovensku si už roky vláda nechá diktovať od istého Taliana menom Vilfredo Pareto. Dnes to nie je dobrá správa pre peňaženku budúcich generácií. Našťastie, ich záujmy zatiaľ chráni dlhová brzda. Aj preto si ju treba ceniť a zaobchádzať s ňou opatrne.

Vilfredo Pareto, ak o ňom niekto ešte nepočul, nie je dobre platený taliansky poradca na úrade vlády. Je to dávno zosnulý ekonóm, ktorého myšlienky dodnes žijú. Niektoré sú naozaj skvelé, ale slovenskí politici si osvojili jednu, ktorá je v nesprávnom kontexte mimoriadne škodlivá: zmena je žiaduca, ak niekomu zlepší život bez toho, aby inému uškodila.

Dôsledkom takého vnímania reality je, že sa na Slovensku diskutuje len o veľmi obmedzenom okruhu opatrení. Krajina sa posúva dopredu len pomaly a z pohľadu mnohých stagnuje či dokonca upadá.

Svieti červená

Reálnym príkladom nápadu, ktorý v tomto režime dostane zelenú, je reorganizačný projekt v rámci verejnej správy zvaný ESO. Lepším usporiadaním úradov má priniesť kvalitnejší servis pre ľudí. Zachovajú sa však rovnaké platy pre rovnaký počet štátnych úradníkov a napokon ani celkové príspevky od občanov priamo cez poplatky alebo z verejnej kasy sa veľmi nezmenia. Projektu tiež akosi chýba viditeľný protikorupčný „drajv“, a tak aj temnejšie záujmy zostanú naďalej spokojné.

Zmenám, akokoľvek rozumným, ktoré by mohli niekoho poškodiť, svieti červená. Neprechodná je modernizácia daňového systému zahŕňajúca presun daňového bremena na daň z nehnuteľností z dôvodu obáv z hnevu dôchodcov bývajúcich v poloprázdnych vilách v Bratislave. Nemožno ani znížiť sociálne dávky rodinám z vyššej strednej vrstvy a tým zefektívniť sociálny systém. Zdravotníctvo bolo doteraz tiež nedotknuteľné napriek opakovaným verejným odporúčaniam nezávislých pozorovateľov. O rôznych krstných otcoch na pozadí otáľania vlády sa len špekuluje.

Videli sme však sériu politicky šikovných akože-opatrení. Zníženie cien energií pre ľud na úkor firiem vláda dotknutým kompenzovala. Zrušenie rovnej dane a nové odvodové stropy patria do kategórie marketingových opatrení týkajúcich sa veľmi úzkych vrstiev zväčša nezaujímavých voličov. Dôchodková reforma výrazne znížila dôchodky z takzvaného prvého piliera, ale budúcim dôchodcom. Tí, ktorí si tieto súvislosti uvedomujú, sa pravdepodobne necítia poškodení, lebo chápu širší kontext tohto ináč ekonomicky dobrého kroku.

Na viditeľnejší posun v životnej úrovni občanov Slovenska treba systémové zmeny z kategórie tých, ktoré dlhodobo prinesú všeobecné zlepšenie, aj keď krátkodobo niekoho možno riadne naštvú. Ak chce štát hospodáriť zodpovedne a mať efektívnejší daňový systém, niekoho bude potrebné zdaniť viac, pričom nie nutne bude možné pridať (hneď) iným. Bývalá vláda v tomto smere spravila pokrok, zlepšila výber niektorých daní, ale je to zatiaľ len ojedinelá lastovička, ktorá sama jar neprinesie.

Lepšie zdravotníctvo bez vyšších daní by znamenalo, že sa toky peňazí obrátia zásadným spôsobom smerom k službe pacientom. To by však bola asi zlá správa pre niektorých pravidelných dovolenkárov v Karibiku. Lepšie (vysoké) školy bez rozhnevania existujúceho establišmentu tiež iste nebudú.

Len nikomu neublížiť

Dominancia filozofie „len nikomu neublížiť“ nemusí byť z pohľadu politikov a ich voličov pálčivým problémom, ak sa krajina môže spoľahnúť na dva ďalšie faktory: mannu z neba a peniaze nenarodených. Mannu z neba predstavujú napríklad vonkajšie okolnosti (rast v západnej časti Európskej únie), ktoré v minulosti vytiahli nejednu vládu zo šlamastiky. Do budúcna sa však Slovensko na tento zdroj blahobytu nemôže až tak spoliehať. Aj eurofondy časom prestanú padať z neba.

Zostávajú teda nenarodení daňoví poplatníci. Za posledné dva roky sa na nich vláda znovu začala obracať až s prílišnou samozrejmosťou. Príchodom koaličných partnerov a vzostupom radikálnych prvkov sa na politickej stráni mohol rozrásť okruh vlkov, ktorých treba nasýtiť, ako aj oviec, ktoré treba chrániť. Veritelia pokojne spia v opojení, ktoré im z Európskej centrálnej banky dávkuje Mario Draghi – ďalší, tentoraz žijúci a vo finančnom svete mocný Talian. Za týchto okolností je teda dosť možné, že by Slovensko čakali ďalšie hody na účet budúcich generácií, až kým sa veritelia jedného dňa nezobudia.

Na akú-takú zmenu filozofie môže vládu primať práve dlhová brzda. Tým, že primárne chráni Slovensko pred nadmerným zadlžovaním, nepriamo zároveň kladie medze jednoduchým odpovediam na zložité zadania, ktoré si vláda necháva podsúvať od pána Pareta. Práve vplyvom brzdenia by sa teda, paradoxne, veci vo verejných financiách mohli výraznejšie pohnúť dopredu. Aj z tohto dôvodu treba s dlhovou brzdou zaobchádzať veľmi opatrne.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie