Kde sú všetky pápežky a čo by sa stalo, keby cirkev mohla viesť žena

Keď násťročná Jana po dlhej ceste dorazila do Atén, nikomu v jej okolí ani nenapadlo, že by v skutočnosti mohla byť ženou. Za muža bola prestrojená tak dokonale, že nevzbudzovala najmenšie podozrenie. Spolu so svojím milencom, s ktorým však predstierala vzťahy čisto intelektuálne, sa do gréckej metropoly vydala z jediného dôvodu – túžby po vzdelaní.

Za súčasných podmienok by asi Janine akademické záujmy nepredstavovali väčší problém. Mladá žena však mala smolu: v čase, keď dvojica opustila svoje rodné Anglicko, sa totiž písalo zhruba deviate storočie po Kristovi. Dômyselné prestrojenie za univerzitného kolegu tak bolo pre mladú ženu jedinou šancou, ako sa medzi učencov prebojovať.

Jana bola neuveriteľne šikovná a svedomito študovala, takže vo chvíli, keď sa z Atén presťahovala do Ríma, už okolo seba mala celý rad obdivovateľov, ktorí si vážili jej intelekt. Jej schopnosti vzbudzovali veľký dojem aj na tamojších kardinálov. Keď prišlo na rad konkláve, biskupi ju jednomyseľne zvolili za pápeža. Teda… pápežku. Všetko by možno prešlo bez povšimnutia, keby Jana dva roky a niekoľko mesiacov od svojho pontifikátu neotehotnela.

To, že čaká dieťa, sa jej síce podarilo utajiť až do pôrodu, no kontrakcie prišli v tom najmenej vhodnom čase. Jana porodila priamo v slávnostnom sprievode medzi Bazilikou svätého Petra a Lateránskou bazilikou. Počas pôrodu, bohužiaľ, prvá a doteraz jediná pápežka spolu so svojím novorodencom zomrela. Katolícku cirkev táto skúsenosť tak vydesila, že odvtedy dala každému budúcemu pápežovi na špeciálnej stoličke slávnostne skontrolovať semenníky.

Príbeh pápežky Jany, rovnako ako zvyk kontrolovania „sviatosti“ budúcich duchovných lídrov Vatikánu, je s najväčšou pravdepodobnosťou úplne vymyslený. Prekvapujúco populárny však bol podľa historikov a historičiek už počas vrcholného stredoveku. O niekoľko storočí neskôr ho rôzni autori striedavo prifarbovali a vyvracali – to druhé s výrazne nižšou úspešnosťou.

Historka o žene, ktorá úspešne oblafla strojených kardinálov, aby im ukázala, že dokáže byť prvou medzi duchovnými, je skrátka už stovky rokov príliš lákavá na to, aby sme sa jej pod vplyvom historických faktov jednoducho vzdali. V čase, keď sa vo Vatikáne po smrti pápeža Františka začína ďalšie konkláve, pripomína postava mýtickej pápežky jednu z ústredných otázok, ktorou veľa veriacich aj ateistov intenzívne obťažuje katolícku cirkev od 70. rokov: Prečo nemôže byť pápežom žena?

Ani kňaz, ani rybár