Sulík sa vzdá funkcie šéfa SaS, aby voľby predsedu strany boli skôr
Aktualizované 16.10 – Richard Sulík oznámil, že sa vzdá funkcie predsedu SaS. O kreslo však v lete zabojuje znovu.
Richard Sulík sa vzdá funkcie predsedu SaS. Ako prvé to napísalo sme.sk a neskôr na tlačovke potvrdil samotný Sulík. O miesto na čele strany však opäť zabojuje.
„Po voľbách v roku 2012, ktoré boli neúspechom, sa, pochopiteľne, začala debata o novom predsedovi strany,“ povedal. „To by nebol problém, problém bol, že sme pol roka voličov traumatizovali našimi vnútrostraníckymi problémami, ktoré ich nezaujímajú. Máme skúsenosť, ako sa to skončí, keď celé mesiace otravujeme voliča našimi problémami – pri preferenciách 3,9 percenta.“
Jeho krok by mal urýchliť voľby predsedu strany. Volebný kongres bol totiž naplánovaný až o rok, podľa Sulíka je to neskoro. Dôvodom je, že kandidatúru na predsedu strany už oznámil Jozef Mihál.
Sulík nechcel hádky, tak si rozhádal stranu
Šéfa môžu voliť už v júni
Podľa Sulíka je v poriadku, že Mihál ohlásil záujem kandidovať. „Problém je, že voľby by boli až na jar. Výsledkom sú články, ktoré strane škodia, a je reálna šanca, že by sa to tiahlo rok. Presne vieme, ako to škodí.“
Sulík kongres zvolá na 11. júna, baviť sa o tom bude so straníkmi aj dnes podvečer na Republikovej rade strany. Právo voliť na kongrese má všetkých zhruba 160 členov strany.
Predseda SaS zároveň tvrdí, že skorším termínom neuberie čas Mihálovi kampaňovať medzi členmi. „Do kongresu je 25 dní, to nie je 25 minút. Je to dosť času vysvetliť svoje predstavy. Jozefa Mihála navyše nemusia spoznávať, on je členom SaS od samého začiatku.“
„Zvolaním mimoriadneho kongresu už o necelý mesiac a jeho spojenie s voľbou nového predsedu SaS sa Richard Sulík nezachoval ako demokrat,“ napísal na Facebooku poslanec SaS Martin Poliačik. „On, ktorý roky opakoval, že po roku 2017 predsedom byť nechce, teraz zmaril vytvorenie priestoru pre regulárnu kampaň vo vnútri strany.“
Podľa Poliačika vďaka Sulíkovmu nerozumnému rozhodnutiu nebude žiadny priestor pre diskusiu o programe, pozícii a vízii SaS na nasledujúce roky.
„V čase, keď on bude cestovať po Slovensku a rozprávať sa s členmi strany, my poslanci zvolení za SaS budeme v parlamente obhajovať 40 návrhov na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktorými strana chce prispieť k zlepšeniu života slovenských občanov,“ tvrdí.
Myslí si, že členovia strany sú tlačení do urýchleného konania „len preto, lebo predsedu Sulíka vyrušujú články a komentáre o názorových nezhodách v SaS“. Poliačik to považuje za veľmi nešťastnú situáciu a pošliapanie pravidiel fair play a elementárnej slušnosti.
SaS bola v parlamentných voľbách nečakane úspešná, získala 12,1 percenta hlasov a je tak najsilnejšou stranou opozície.
V prvý týždeň po voľbách sa Sulík snažil zložiť novú vládu, rokoval s väčšinou strán a v prvých dňoch to dokonca vyzeralo, že by z neho mohol byť premiér. SNS, Most-Híd a Sieť však napokon išli so Smerom Roberta Fica. Sulík sa potom vzdal poslaneckého mandátu a zostal v europarlamente.
Nicholsonová: Toto nie je strana, kam som vstúpila
Sulíkov vyzývateľ Jozef Mihál hodnotil Sulíkov krok veľmi opatrne, no bolo na ňom vidieť, že ho zaskočil. „Komentátori a politológovia si na tomto zgustnú, nechám to hodnotiť ich,“ povedal. Dodal, že s nedostatkom času nerátal – čaká ho totiž parlamentná schôdza a do kongresu má naplánovaných viacero školení.
Podpredsedníčka parlamentu Lucia Nicholsonová, ktorá po Sulíkovi získala druhý najväčší počet preferenčných hlasov, neskrývala sklamanie. „Tešila som sa na férovú súťaž, na konci ktorej sa ja ako členka rozhodnem. Toto za fér nepovažujem.“
Nicholsonová povedala aj to, že nespoznáva prostredie, kde sa SaS práve nachádza. „Toto nie je SaSka, do ktorej som ja vstúpila,“ povedala novinárom.
Jozef Mihál oznámil kandidatúru koncom apríla, vravel však vtedy, že sa ešte na sto percent nerozhodol. Za rok sa vraj mohlo veľa vecí zmeniť.
„Nemalo by to byť tak, že liberálny volič, ktorý by inak bez zaváhania mal voliť nás, bude krútiť nosom. Chýb, ktoré robíme (a je zbytočné ich menovať), sa musíme vyvarovať. Ja verím, že ja ako predseda by som tie chyby nerobil,“ vysvetľoval Mihál pre Denník N, prečo by chcel šéfovať SaS.
Galko Sulíka rešpektuje
Ďalší podpredseda SaS Ľubomír Galko zatiaľ nevylúčil, že bude kandidovať aj on. Čas rozhodnúť sa má do konca mája. Ako povedal, kandidoval by vtedy, ak by voľby boli súťaž vízií, ako by strana mala fungovať.
Galko na rozdiel od Poliačika Sulíkov krok rešpektuje. „Nemyslím si, že týmto vzniklo v strane nejaké skutočné dusno,“ povedal. Galko už skôr povedal, že Mihálova kandidatúra bola ohlásená nešťastne. „Dnes sa médiá zaoberajú vnútrostraníckymi vecami SaS a to nie je v našom záujme. Mali by sme diskutovať o programe.“
Galko zároveň nepochybuje o tom, že na kongrese uspeje Sulík. „Kandidovať môže naozaj kto chce, ale priznajme si, že nie každý má šancu aj vyhrať.“
Posledný súboj o predsedu sa v SaS odohral v roku 2013, keď sa Sulíkovi postavil Jozef Kollár. Vtedy to spôsobilo rozkol. Kollár na kongrese prehral a nakoniec so svojou skupinou, ktorú tvoril Juraj Miškov, Daniel Krajcer či Martin Chren, zo strany odišli. Najskôr šli do Novy Daniela Lipšica, odišli aj odtiaľ a založili Skok.
„To, že máme názorové prúdy, je dobré, do istej miery aj žiaduce,“ tvrdí Sulík. „Ja som veľakrát obhajoval Martina Poliačika, aj keď som s ním nesúhlasil. Čo nechcem, sú články o rozkole a dusne v SaS. Tomu musíme zamedziť.“
Sulík povedal, že ak by na kongrese neuspel, zostal by radovým členom SaS.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
