Komentáre

Denník NČi už na zemi, alebo do pol pása vo vode, Fico už prehral 

Ivan ŠtulajterIvan Štulajter
8Komentáre

Predseda Smeru musí byť proruský. Tak mu prikázali jeho voliči. Bez nich je na lopatkách.

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Autor je bývalý poradca predsedu vlády 

Za všetky prieskumy uveďme ten, v ktorom ľudia odpovedali na nasledujúcu otázku: Musíme zabrániť tomu, aby nás Rusko znovu dostalo do sféry svojho vplyvu? Takmer polovica voličov Smeru odvetila negatívne. Ale dôležité je aj to, že pri Republike a SNS to bola viac ako polovica.

Vyplývajú z toho dve veci: ak Robert Fico nechce prísť o jadro svojich voličov, musí inklinovať k Rusku a dookola opakovať proruskú propagandu. A musí to robiť so zápalom, teda ešte viac provokovať, klamať, prekrúcať prítomnosť, minulosť i budúcnosť, ak chce ešte aj získavať voličov Republiky, SNS. Robert Fico už totiž inú možnosť nemá. Jadro jeho voličského elektorátu je proruské, protieurópske, antivaxerské, vulgárne a nedemokratické.

Niekto by povedal, že stále je lepšie, ak tento typ voliča viaže na seba Smer než SNS, Republika, Život… a podobné ultranacionalistické, neofašistické útvary. A prečo by to malo byť lepšie? Na to sa už odpoveď hľadá, pravdaže, ťažšie, no možno práve takto argumentuje Robert Fico v bruselskom zákulisí: veď ma predsa poznáte, srdcom som sociálny demokrat, Európan, čo dostal Slovensko do schengenu, eurozóny, a v čase, keď to bola téma, usiloval sa o miesto v jadre EÚ.

Európski lídri mu nemusia veriť, Fico sa im môže dnes hnusiť a niektorým sa zrejme aj hnusí. Faktom však je, a to je v reálnej politike podstatné, že náš predseda vlády netorpéduje strategické rozhodnutia EÚ – napríklad sankcie voči Rusku, prijatie Ukrajiny do EÚ. Navyše slovenské zbrojovky idú na plné obrátky a dodávajú muníciu ukrajinskej armáde, čo by nemohli, keby sa voči tomu Ficova vláda postavila. Inými slovami a v skratke, Fico nie je Orbán.

Bruselské odmeny

Súčasťou tohto príbehu je, že predseda Smeru musí eskalovať konflikty s občianskou spoločnosťou na Slovensku, ktorá jeho správaním opovrhuje. Inak by totiž bolo príliš na očiach, že v reálnej politike Fico ani zďaleka nevyužíva možnosti tak, ako ich využíva jeho maďarský „kamoš“ Viktor Orbán. Slovo „kamoš“ dávame do úvodzoviek, pretože je to čisto účelové spojenectvo.

Fico určite postrehol, že Orbánova epocha sa končí, a nepochybne vie, že naratív maďarských nacionalistov – Slovensko ako odtrhnutý felvidék – má potenciál spustiť na Slovensku obranný reflex. To, že s ním dnes pracuje najmä Ivan Korčok, znamená len toľko, že slovenský nacionalizmus má zatiaľ „iné“ problémy.

Za to, že Fico stále nie je ako Orbán, sa Európska únia jeho vláde odmeňuje. Tak napríklad aktuálne Brusel schválil zmeny v pláne obnovy, čo znamená, že Slovensko stále má šancu dostať všetky peniaze z tohto programu, hoci pôvodné ciele nesplnilo. Dá sa to hodnotiť aj tak, že eurokomisia je na slovenskú vládu mäkká.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.