Denník N

Potrebujeme úspešné referendum?

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ak je referendum neplatné, je aj neúspešné? Pre organizátorov určite, ale platí to aj pre občanov?

Vždy, keď je nejaká forma účasti občanov na demokracii poznačená nízkou účasťou, okamžite sa objavia hlasy, ktoré chcú situáciu riešiť. Či ide o voľby do VÚC, eurovoľby, alebo referendá. A takmer vždy tieto hlasy vychádzajú z opozície. Zmeny vo volebnom systéme sú atraktívnou témou, ktorá jej pôvodcom zaručuje, že sa ich meno aspoň na chvíľu ocitne v novinách alebo na obrazovke televízora. To nie je málo, hoci k riešeniu väčšinou nedôjde.

Aj ostatné referendum posmelilo reformátorov k aktivite. Ak by sme chceli, môžeme začať sugestívnym tvrdením: Asi sa zhodneme na tom, že aktuálna forma referenda nie je funkčná, pretože 7 z 8 referend bolo neúspešných.

Tu je dobré zastaviť sa. Nikde nie je napísané, či je kritériom úspešnosti referenda jeho platnosť. 7 z 8 referend naozaj bolo neplatných, ale znamená to, že boli neúspešné? Pre organizátorov možno áno. Ale určite aj pre občanov? Definičným momentom referenda, ako ho naša ústava pozná dnes, je jeho väčšinovosť. Ak sa ho zúčastní viac ako polovica oprávnených voličov, je jeho výsledok platný a mal by byť záväzný. Preto sa predpokladá, že sa bude využívať naozaj na zásadné témy, ktoré sú dôležité pre viac ako 50 % oprávnených voličov. Preto je ich účasť podmienkou platnosti.

Zorganizovať referendum je vraj ľahké a politici či iné organizácie ho zneužívajú na svoju kampaň za štátne peniaze.

To je ďalší obľúbený argument ľudí, ktorí chcú sťažiť vypísanie referenda, ale zjednodušiť cestu k jeho platnosti nižším, prípadne žiadnym kvórom.

Zorganizovať referendum je naozaj ľahké – ak máte dosť peňazí na zber podpisov, alebo máte k dispozícii celoštátnu organizáciu so stovkami pobočiek, ktoré možno využiť ako kontaktné a zberné miesta. Ak nemáte jedno, druhé, alebo ani jedno, referendum nemáte šancu zorganizovať. Ak sa zvýši počet podpisov potrebných na referendum, stane sa pre civilné občianske iniciatívy absolútne nedostupným nástrojom, ale veľké organizácie (napríklad cirkvi alebo – ako je to u nás častejšie – politické strany) si s tým dokážu poradiť. Tak sa referendum definitívne stane nástrojom vplyvných a bohatých, a nebude mať nič spoločné s obyčajnými občanmi.

Aj pri iných voľbách vidno, že voliči svojou účasťou odmeňujú tie voľby, ktoré vnímajú ako podstatné a ktorým rozumejú. V parlamentných či prezidentských voľbách sa účasť vždy pohybuje nad hranicou 50 %. Naopak, pri voľbách, ktoré sú ľuďom vzdialenejšie a pri ktorých nemajú pocit, že výsledky hlasovania zásadne ovplyvnia ich život, býva účasť oveľa nižšia. Podobne je to pri referendách. Je teda neúspechom, že je sobotné referendum neplatné? Alebo je to skrátka názor väčšiny – téma ich nezaujíma? Rovnaké otázky platia pri všetkých doterajších slovenských referendách. Prešlo jediné. Občanom sa v tom čase zdala téma vstupu do EÚ dôležitá. Samozrejme, s výdatnou podporou takmer všetkých politikov a veľkej kampane.

Referendum niektorí považujú za vrchol priamej demokracie. Je ním aj v našej ústave. Preto je absolútne nevyhnutné, aby mal takýto nástroj prísne pravidlá. Aby sme, obrazne povedané, nehlasovali každý týždeň o lacnejších rožkoch a aby o zásadných otázkach nemohla rozhodnúť mizerná menšina voličov.

V kontexte ostatných dní sa natíska jedna teoretická referendová otázka:

Ste za to, aby Slovenská republika vystúpila zo Severoatlantickej aliancie (NATO)?

V dnešných podmienkach by takéto referendum bolo len ďalšou kampaňou za štátne peniaze pre inak marginálneho extrémistu a nebolo by platné. Bolo by však ozajstným neúspechom, keby takéto referendum bolo neplatné? Takýchto otázok sa dá vymyslieť množstvo. Zneužije sa „blbá nálada“, téza sa zaseje do všetkých „nezávislých médií“ a ďalší rozkol v spoločnosti je na svete. Lenže pri ňom to aj skončí, keďže referendum s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou bude neplatné. Jeden z aktuálnych referendových reformátorov by to možno nazval nastaveným zrkadlom a priestorom na diskusiu. V dobe, keď nemáme ani tušenie, ako sa brániť informačnej vojne, ktorú živí jedno ublížené, no stále mocné impérium, je znižovanie kvóra pre platnosť referenda hra s ohňom. Že nedôverujem slovenskému voličovi? Priznám sa, dôverujem, ale radšej zostanem pri aktuálnych možnostiach zvoliť si ,,magorov“ do parlamentu alebo na čelo VÚC. To ako spoločnosť pohodlne zvládneme. Nie je teda lepšie mať kampaň pre extrémistu za štátne peniaze ako platné referendum s otázkou, ktorá môže mať fatálne následky?

Riešiť, ako zlepšiť inštitút referenda, je bez akejkoľvek irónie záslužná činnosť; ak niečomu pomôže, je, samozrejme, vítaná až žiaduca. Najskôr by sme si však asi mali všetci položiť otázku, ako má zlepšené referendum vyzerať. Napríklad doriešiť rozpor, ktorý nastane, ak viac ako 60 poslancov viazaných svojím vedomím a svedomím odmietne hlasovať za ústavný zákon, ktorý bude výsledkom referenda, a ten nebude – v rozpore s ústavou – schválený. Lebo vtedy by nepomohlo, ani keby bolo referendum platné, teda podľa niektorých úspešné.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre, Slovensko

Teraz najčítanejšie