Sulík: Machiavelli má pravdu, problém treba riešiť, kým je malý

Prečo ste z ničoho nič zvolali kongres na 11. júna namiesto pravidelného kongresu na budúci rok?

Nebolo to z ničoho nič. V strane sa začínala neblahá diskusia o rôznych vnútorných prúdoch, o tom, kto komu čo. Začali sme opäť otravovať našich voličov vnútrostraníckymi záležitosťami. A presne viem, kam to viedlo pred tromi rokmi – k 3,9 percenta v prieskumoch. Nechcem druhýkrát pripustiť tú istú chybu, a preto som sa rozhodol túto diskusiu skrátiť na 25 dní. Mám na to podľa stanov plné právo.

To nespochybňujem.

Ale to je dôležité pre tých, ktorí mi vyčítajú, že porušujem stanovy.

Pred tromi rokmi to bol naozajstný rozkol. Odišla vám časť členov aj vedenia. Toto je však štandardná súťaž.

Takto štandardne sa to začalo aj vtedy. A aj vtedy to bolo tak, že sme tu všetci kamoši, na rovinu si môžeme všetko povedať a potom to pokračovalo rôznymi obvineniami, osočovaním. Na straníckej facebookovej stránke mala diskusia podobné črty. Jednoducho som si povedal, že som sa tomu prizeral raz a nebudem sa druhýkrát, lebo presne viem, k čomu to prvýkrát viedlo.

Teraz to malo podľa diskusií u vás a straníckeho Facebooku smerovať k rozkolu?

Nemuselo, ale mohlo a nebudem to riskovať. Jozef Mihál je ako kandidát dostatočne známy v strane a 25 dní je dosť dlhý čas na predstavenie svojho pohľadu na budúcnosť strany a predstavy o vedení.

Zvolali ste mimoriadny kongres. To, že sa Mihál rozhodol kandidovať, je mimoriadna situácia?

Nie, to je v absolútnom poriadku. Následne sa však stalo, že dal Jozef niekoľko rozhovorov do médií a tie nás začali rozoberať. Začali vychádzať komentáre a články typu: V SaS hrozí rozkol, v SaS je dusno, ten je naštvaný. To je realita.

Realita je taká, že ste dnes a včera vyšli v komentároch ako nedemokrat a machiavelista. Toto sa vám zdá byť lepšie?

Jedenásteho júna sa to skončí a budeme sa môcť venovať užitočným veciam. Pán Pataj nech si napíše, čo chce. Keď bude predsedom strany a bude chodiť v mojich mokasínach, potom chcem vidieť, čo bude hovoriť. A budeme veľmi prekvapení, čo bude hovoriť. Jeho dobré právo je písať si, čo chce, a moje právo, a dokonca povinnosť, je urobiť všetko, aby strana neutrpela škodu, akú už raz utrpela. Z tohto pohľadu je komentár pána Pataja 580. vec v poradí, ktorá by ma trápila.

Nebol to len tento komentár, ale aj ďalšie komentáre a spravodajské texty vás opísali ako machiavelistu.

Spravodajské texty to podali verne. A keď sme pri tom Machiavellim, povedal jednu veľmi dobrú vec: Keď sú problémy malé, je ich ťažko rozoznať, ale ľahko vyriešiť. Keď sú problémy veľké, rozoznáte ich ľahko, ale ťažko vyriešite. Ja už viem tento problém rozoznať, lebo som si to už raz odžil. Tento problém je malý a ľahko riešiteľný. Keď na to budem rok pozerať, možno ten problém bude veľký, bude ho vidieť každý a bude ťažko riešiteľný.

Prečítajte si

Sulík podráždil, ale neotrávil. V SaS nehovoria o rozkole ani o odchodoch

Skôr sa vám teda pozdáva ten prístup Mikuláša Dzurindu, ktorý keď zistil, že sa mu v strane roja kritici, v pohode rozprášil miestne organizácie?

Nepovedal by som, že sa mi pozdáva prístup Mikuláša Dzurindu. Rozhodol som sa pre tento krok. Nehovorím, že som nič v živote neurobil radšej ako toto, ale považujem to za nevyhnutné, aby strana neutrpela ako pred tromi rokmi. Predseda je zodpovedný za výsledky strany najviac a teraz som sa rozhodol konať.

Mali ste obavy z rozkolu? Mihál v rozhovore u nás povedal, že chce svoje predstavy o strane riešiť v prvom rade na straníckej pôde, a to, čo hovoril, som určite nevnímal ako podpásovky alebo kritiku, čo mohla poškodiť stranu, prípadne naznačiť štiepenie v nej. Vy ste to tak vyhodnotili?

Hovorím o komentároch, ktoré vznikli z tých rozhovorov. Dag Daniš napísal, že v SaS hrozí rozkol, na topkách som sa dočítal, že v SaS je dusno. To som si nevymyslel, to oni napísali takéto komentáre. Stále k tomu vznikali nejaké nové úvahy. Nehovorím, že ma Jozef začal od A do Z okydávať. Výsledkom bola verejná debata, že v SaS hrozí rozkol.

Takúto debatu môžete mať k čomukoľvek. Nezhodnete sa s Poliačikom na postoji k marihuane, komentátori to budú vnímať ako rozkol a vy budete zvolávať mimoriadne kongresy?

Budem konať. Nehovorím, že vždy urobím ten istý krok, ale určite budem konať, ako som aj v minulosti konal. Situácie, keď som nekonal, možno dnes hodnotím ako chybu a snažím sa z toho poučiť. Len hlupák robí stále to isté a očakáva iný výsledok.

Niečo iné je realita a pár komentárov v médiách.

Ďakujem pekne, to bohato stačí. Keď o tom máte pár komentárov za mesiac a bude to trvať rok. Nemusí to byť denno-denne. Verejná mienka sa dokáže tak pekne ustáliť a potom sa budeme pozerať ako vyorané myši, ako nám idú dole preferencie.

Bol to len váš nápad, alebo ste sa o tom s niekým radili?

Radil som sa s viacerými ľuďmi. A aj s odborníkmi, konkrétne s právnikom a s naším stratégom.

Kto je ten stratég?

To je interná vec.

Mihála ste sa pýtali dopredu na jeho názor, alebo ste mu to len oznámili?

Oznámil som mu.

Kedy?

Pred.

Pred čím?

Včera som mu to povedal a v nedeľu napísal.

Len ste mu napísali, ani ste sa ho nepýtali. K férovosti patrí aj férovosť pri informovaní a konzultovaní.

Mám určité rozhodovacie právomoci dané zo stanov. S tými súhlasili všetci, Jozef Mihál ako prvý, lebo nie je len zakladajúci člen, ale aj člen prípravného výboru, keď sa stanovy tvorili. Keď mám ako predseda právomoci, tak konám podľa nich. Aký problém v tom vidíte?

Čo vám na to Mihál povedal?

Že berie na vedomie.

Žiadny odpor ste na jeho odpovedi nevybadali?

Odpovedal, že berie na vedomie.

Nechceli ste tým dosiahnuť, aby Mihál a ľudia okolo neho odišli zo SaS?

Rozhodne nie. A navyše sa plánujeme vo štvrtok stretnúť a opäť porozprávať. Som teraz rozcestovaný a Jozef trochu tiež. Našli sme si však čas na pokojný rozhovor.

Pripadá vám korektné, že mu to v nedeľu napíšete, medzitým s ním nekomunikujete a potom sa s ním stretnete?

Konal som v zmysle stanov a najlepšie, ako som vedel. Mám právomoci a som zodpovedný za výsledok strany najviac. Členovia môžu 11. júna povedať, že sa im to nepáči a môžu si zvoliť iného predsedu.

Nemá zmysel riešiť súlad so stanovami. Pripadá vám to voči Mihálovi slušné?

Je to v rámci pravidiel. Je veľmi dôležité, aby ľudia dodržiavali pravidlá.

Nerozoštvali ste stranu ešte viac?

Nie, vôbec si to nemyslím. Po mojom oznámení sme mali republikovú radu a tam keby ste boli, vôbec by ste nenadobudli dojem, že je tam niekto ešte viac rozoštvaný. Jozef Mihál a Lucia (Nicholsonová) mali nejaký názor a zvyšných 11 členov malo iný, stotožňovali sme sa. Nie je pravda, že SaS je rozdelená na dve polovice, je to vycucané z prsta.

Máte okolo 160 členov, a tým pádom aj delegátov kongresu. Viete odhadnúť, koľko z nich si myslí, že ste konali správne?

Je ich 154. Viem tieto nálady odhadnúť veľmi dobre. S členmi som komunikoval predtým aj teraz, máme aj na Facebooku uzavretú diskusiu len pre členov. Nálady viem odhadnúť veľmi dobre.

Minimálne teoreticky hrozí, že niekoho z trojice Mihál, Nicholsonová, Poliačik naštvete tak, že odíde. Dokážete im vysvetliť, prečo ste to spravili?

No jasné. A určite ich nebudem vyháňať zo strany. Uvedomujem si, že oni oslovujú voličov, ktorých by sme inak nemali. Ale my sme orchester – je tam jeden dirigent, niekoľko sólistov a ďalší členovia orchestra. Nemôžeme mať troch dirigentov a štvoro prvých huslí. Bol by z toho chaos. Určite ich nebudem vyháňať, budem sa s nimi zhovárať. Oni však na druhej strane musia pochopiť, že sme orchester s jedným dirigentom.

Keď sa o dva mesiace ozve ďalší možný protikandidát, urobíte to isté – okamžitý súboj, alebo už si konečne počkáte na regulárny kongres?

Keď hovoríte konečne, je to veľmi nekorektné. Lebo ja som si prvýkrát počkal. Vytrpel som si všetko prepieranie v médiách, podsúvané informácie. A po druhé, predseda, ktorý bude zvolený v júni, má mandát na štyri roky. Minimálne tri roky to riešiť nebudeme.

Teraz sa strana namiesto prvej agendy, ktorou je 40 návrhov v parlamente, začne zaoberať súbojom vás a Mihála. Je to dobré?

Tento krok som neurobil rád. Bolo to skrátka nevyhnutné, aby som uchránil stranu pred výrazne väčšou škodou. Ja napríklad nekomentujem situáciu vo vnútri strany. Nevyjadrujem sa k Martinovi Poliačikovi, Lucii Nicholsonovej, k Jozefovi Mihálovi. Keď to ani oni nebudú robiť, nebude o čom písať. Uvidíme, ako sa to skončí a potom sa budeme venovať našim návrhom.

Budete do kongresu obchádzať regióny a viesť kampaň?

Veľa kampane neplánujem. Všetci presne vedia, kto som ja, Jožo, prípadne ďalší kandidáti, keď sa prihlásia. Plánujem napísať všetkým členom jeden e-mail, kde vysvetlím, čo plánujem, aké sú moje pohnútky, ako to vidím, a rozhodnú sa.

Mihála určite všetci poznajú. Nepoznajú však asi jeho víziu SaS. Skrátili ste mu na to čas.

Treba to dať na papier a poslať členom. Na to 25 dní musí stačiť. Neviem, prečo to má trvať rok. A navyše, akej vízie, veď sme práve zdvojnásobili volebný výsledok? Chcem vidieť stranu, ktorá je natoľko hlúpa, že rozvíri veľkú diskusiu o tom, kto má byť predseda, po tom, čo sa nielen podarilo zdvojnásobenie výsledku, ale aj ďalší rast preferencií. To by bol masochizmus.

Máte pocit, že ten dvojnásobný výsledok prišiel vďaka vám osobne?

Nie, je tam množstvo faktorov. Ukazuje sa ale, že ten kokteil rôznych faktorov bol namiešaný dobre. Napríklad to, že sme mali za nosnú tému Agendu 2020 – ekonomické reformy. Ďalej, že tvorcovia tejto agendy boli prvými šiestimi na našej kandidátke, že Lucia Nicholsonová a Martin Poliačik mali svoje vlastné sólo kampane, na ktoré im išli z rozpočtu strany peniaze a množstvo ďalších vecí, ktoré sú súčasťou tohto kokteilu.

Nemyslíte si, že základom toho kokteilu bolo, že ľudia zachraňovali päťpercentnú stranu?

Keby to bol hlavný faktor, nebudeme predsa ďalej rásť v preferenciách. Ale určite to prispelo.