Oliver Rehák
Jedenásť hudobníkov, štyria fotografi, jeden filmár, jeden kňaz, jeden novinár.
To bola naša základná zostava, ktorá vyrazila v štyroch dodávkach zo Slovenska do susednej krajiny vo vojnovom stave.
Už z tohto je zrejmé, že výsledkom nemohlo byť iba ďalšie koncertné turné. Viac než o pesničky tentoraz išlo o niečo iné.
Vitajte na východe
Po Sečovce ide o úplne bežnú cestu. Na začiatku tejto dediny prichádzame k veľkej kolóne, otáčame sa a cez vedľajšie pole ju obchádzame. Pickup, ktorý vezieme pre ukrajinských vojakov, sa rýchlo vzďaľuje, naša dodávka musí spomaliť na minimálnu rýchlosť.
Jej majiteľ, režisér a dokumentarista Paľo Pekarčík, sa tvári, že sa nič nedeje. „V pohode,“ hovorí, keď vbehneme do veľkej jamy a zospodu auta sa ozve drsný zvuk.
Je zvyknutý aj na horšie cesty, má zjazdenú celú Ukrajinu. Bol na fronte s vojakmi, v charkivskom metre nakrúcal film Svetloplachosť, ktorý mal premiéru v Benátkach, teraz chystá ďalší o šoférovi humanitárnej pomoci a popritom zháňa peniaze na detský vzdelávací tábor v Karpatoch.
Po štvrťhodine v poli sa konečne dostaneme do dediny, kde sa opäť pripojíme k pickupu. Skôr než stihneme opustiť Sečovce, cestu nám skríži mladík na elektrickej kolobežke, s ktorou to nečakane švihne z jednej strany na druhú. Kým prudko brzdíme a nechápavo pozeráme, on sa smeje a vztýči prostredník.
„Vitajte na východe,“ komentuje filmovú situáciu zo zadného sedadla kamarát Bohuš, dominikánsky kňaz.
V tejto chvíli ešte nik z nás nevie, že jeho povolanie sa na tomto zájazde ešte zíde.
