Adéla Karásková Skoupá
Deník N
Výskum účinkov psilocybínu – alkaloidu z húb, najčastejšie holohlavcov, ktoré sú laikom známejšie ako lysohlávky – zažíva vo vedeckom svete v posledných rokoch rozmach.
Psychiater Albert Garcia-Romeu pôsobí v jednom z tímov, ktoré v odbore udávajú tempo. „Prekážky, ktoré bránia štúdiu psychedelík, nie sú rozumné,“ hovorí v rozhovore, ktorý Deníku N poskytol počas konferencie uniMind v Prahe.
O výskume psilocybínu a potenciáli psychedelík v liečbe duševných chorôb pred troma rokmi hovoril pre Denník N aj slovenský psychiater Michal Patarák. Tvrdil, že výskum je stále v začiatkoch a kvalitných štúdií je málo.
Povedal tiež, že spoločnosť psychiatrov je v názore na psychedeliká rozdelená: „Niektorí o nich zmýšľajú skeptickejšie, iní sú možnostiam, ktoré prinášajú, naopak, veľmi otvorení. Ja si myslím, že prinesú iné využitie, ako poznáme z klasickej psychiatrie. Napríklad v krízovej situácii v živote jedinca či na zmiernenie strachu zo smrti, povedzme pri onkologickom ochorení.“
Svojvoľné experimentovanie s psychedelikami podľa Pataráka nie je dobrý nápad. Okrem toho, že ich užívanie nie je na Slovensku legálne, môže to mimo kontrolovaného prostredia lekárskej štúdie spôsobiť aj veľmi negatívny zážitok.
V rozhovore s Albertom Garciom-Romeuom sa okrem iného dočítate:
- čo už veda zistila o účinkoch psilocybínu;
- ako pôsobí proti depresiám a čo sa odohráva v tele človeka;
- pri akých závislostiach či chorobách sa psilocybín ďalej javí ako nádejný liek;
- kedy bude liečba dostupná a v akej podobe;
- prečo by sa ľudia mali radšej vyhnúť samoliečbe na vlastnú päsť.
O liečebných účinkoch psilocybínu sa v odborných kruhoch už nejaký čas hovorí. Čo môžeme na základe dostupných vedeckých poznatkov s istotou povedať o účinkoch psilocybínu pri stavoch, ako sú ťažké depresie alebo závislosti?
Po prvé vieme, že je to pomerne bezpečný liek. V moderných klinických štúdiách sme ho už podali pravdepodobne tisícom osôb. A veľa ľudí tieto látky užíva aj mimo lekárskeho prostredia. Takže aj keď psilocybín nie je bez rizika – rovnako ako akékoľvek iné látky -, už dlhodobo vieme, že je väčšinou pomerne bezpečný. Pokiaľ ide o terapeutický potenciál, zo štúdií publikovaných zhruba v posledných desiatich rokoch je jasné, že psilocybín a pravdepodobne aj ďalšie psychedeliká – ako ayahuasca alebo LSD – môžu byť použité na rýchlu liečbu ťažkej depresie.
Akú rýchlu?
Väčšine bežných antidepresív zvyčajne trvá šesť až osem týždňov, kým vôbec začnú pôsobiť, čo je pre človeka s depresiou veľmi pomalé. Vo viacerých štúdiách uskutočnených na mnohých rôznych skupinách ľudí vo Švajčiarsku, v Londýne alebo v USA sa zistilo, že jedna vysoká dávka psilocybínu – asi 25 miligramov – má takmer okamžitý antidepresívny účinok, ktorý potom trvá od šiestich týždňov do šiestich mesiacov.
Ďalší smer, ktorý považujem za veľmi životaschopný, je paliatívna starostlivosť. Odborníci sa v nej zameriavajú väčšinou na pacientov s rakovinou, ale aj s inými závažnými ochoreniami ohrozujúcimi život. Tí často čelia niečomu, čo by sme nemuseli nutne nazvať depresiou, ale skôr depresívnou náladou, úzkosťou. Často sa o tom hovorí ako o existenciálnej tiesni alebo demoralizácii. A to sa, samozrejme, lieči omnoho horšie než samotná depresia – bežné antidepresíva týmto ľuďom často nezaberajú.
Veľa štúdií zo 60. rokov aj nedávnej doby potvrdzuje, že užívanie psilocybínu a niektorých ďalších klasických psychedelík môže mať na vážne chorých pacientov s existenciálnymi problémami priaznivé účinky. A zdá sa, že je to pre nich celkom bezpečné. Takže predovšetkým v týchto dvoch oblastiach máme veľa spoľahlivých vedeckých údajov.
Zaoberáte sa aj závislosťami. Čo už vieme o tom, ako ich psilocybín pomáha liečiť?
Pribúdajú o tom dôkazy, čoskoro budeme publikovať výsledky naozaj peknej štúdie s fajčiarmi. Zistili sme, že pre tých, ktorí chcú prestať fajčiť, vyzerá ako veľmi účinná
