Ku šťastiu netreba vždy kohúta. Čo ma po sťahovaní na dedinu naučili moje sliepky

Muselo to prísť – syn odišiel do lesnej škôlky a ja, zvyknutá na pomerne hektický režim, som začala na domčeku na vidieku pociťovať niečo ako syndróm prázdneho hniezda. Áno, mohla som tento priestor využiť na to, aby som po materskej lapila dych, zamerala sa „konečne na seba“, čo je typická rada, ktorou sa vám kamarátky snažia naznačiť, že ste po štyroch rokoch po pôrode stále neschudli.

Ja som však išla do knižnice a začala som snívať o tom, že by sa v nedotknutom kúte našej záhrady krásne vynímal kurník, niekoľko kusov sliepok ISA Brown a kohút, ktorý každé ráno svojím harmonickým kikiríkaním krásne zastúpi naše iPhony. Nechcela som však všetko čítať a googliť, predsa len, preto sme išli z mesta na dedinu, pôjdem sa spýtať domorodcov, tí majú skúsenosti.

„Kohút musí byť, inak sú sliepky nanič,“ hovoril jeden. „Sliepky kohúta nepotrebujú, len sú z neho potom celé blbé a hovno znášajú,“ vravel druhý. „A prečo chceš sliepky, však Danuška má sliepok dosť a vajíčka ti predá po päť korún za kus.“ Domov som teda prišla ešte oveľa zmätenejšia.

Knižka tvrdila, že kohút udržiava sliepky v pokoji a pohromade, rady domorodcov boli značne nekonzistentné, a tak som sa nakoniec rozhodla vyplávať z toho celého po svojom a dala na intuíciu: k šiestim kusom sliepok som na e-shope kliknutím pridala ešte jedného elegantného kohúta menom Dominant a čakala na deň, keď mi dodávka moju novú hydinovú posádku dopraví.

Na prvý pohľad to boli miláčikovia. Moji priatelia z odboru psychoanalýzy by iste s ľahko zamysleným výrazom podotkli, že si zaobstaraním sliepok a kohúta kompenzujem to, že som ako dieťa zažila rozpad rodiny a teraz túžim obnoviť harmóniu. Ja som to však videla rýdzo prakticky: sliepočky nám budú krásne kypriť pôdu, budem im dávať nedojedené zvyšky, teda hromady jedla, ktoré normálne dojedám ja (logicky teda SCHUDNEM), a každý deň budeme mať dennú dávku dopamínu, pretože nájsť v kurníku peknú znášku vajec, to v človeku jednoducho prebudí nečakané zdroje radosti.

Lenže asi o dva mesiace neskôr mi na pracovnom stretnutí začali vibrovať inteligentné hodinky, a keď som videla, že mi volalo a písalo niekoľko ľudí z dediny, a hneď z niekoľkých ulíc, začala som tušiť, že ono kliknutie na Dominanta som si možno mohla odpustiť.

Kohút si máličko splietol rolu a namiesto toho, aby strážil sliepky, sa vydal chrániť úsek od nášho domu až k ceduli s názvom obce, teda zhruba celú dedinu. Prekážali mu deti, niekoľkokrát vyhnal poštárku a my sme potom našli predplatné Respektu hodené do poľa, nenávidel kuriérov firmy Rohlík, a čo bolo najhoršie, začali sme mu prekážať aj my.

S trasúcimi sa rukami som všetkých susedov obvolala, ospravedlňovala som jeho správanie, hádzala som to na búriace sa hormóny a dúfala, že kohút sa čoskoro upokojí. Lenže keď som potom v aute musela začať voziť hrable, aby som sa vôbec dostala do domu a z domu, a keď už nás niekoľko týždňov ani raz nenavštívili susedia a synovi kamaráti, pochopili sme, že kohút musí z domu preč.

Ako sa zbaviť kohúta

Nasledujúcu časť s vaším láskavým dovolením vynechám, pretože vzťah k mäsu sa vám dosť prepne vo chvíli, keď by ste mali vlastnými rukami zviera zabiť. Ako čerstvo vyštudovaná psychologička som sa navyše začala báť, čo náhle zmiznutie kohúta urobí so skupinovou dynamikou, či sliepky nezačnú byť depresívne, a takisto či posttraumatickou stresovou poruchou nebudeme trpieť aj my.

Jedna z blízkych susediek chladnokrvne povedala, že