Natália Žáková
Denník N opäť vyráža na cesty po Slovensku, tentokrát do Skalice. Na týždeň sa tam sťahuje časť redakcie, prinesieme odtiaľ desiatky textov, zorganizujeme tam verejné diskusie. Prejdite na samostatnú stránku Denník N v Skalici, kde nájdete všetky články, možnosť odoberať upozornenia na nové články e-mailom či zoznam dátumov verejných akcií.
Keď sa ocitnete na Námestí slobody v centre Skalice, vašu pozornosť automaticky pritiahne jednoposchodová budova. Je súčasťou radovej zástavby, no zaujme výraznou farebnosťou, ozdobnými prvkami a figurálnou mozaikou s historizujúcimi motívmi z českých a slovenských dejín.
Ako z rozprávky, píše vo svojom online hodnotení Peter, ktorý miesto navštívil pred niekoľkými rokmi.
Dnešný Dom kultúry, pôvodne nazývaný Spolkový dom, zohral v dejinách mesta dôležitú úlohu predovšetkým v období národného obrodenia, no výnimočný je aj z iného dôvodu. Jeho autorom je významný slovenský architekt Dušan Jurkovič.
Päť najznámejších stavieb
- Jurkovičov dom v Luhačoviciach (1902)
- Spolkový dom (v súčasnosti Dom kultúry) v Skalici (1905)
- Jurkovičova vila v Brne (1906)
- Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle (1928)
- Jurkovičova tepláreň v Bratislave (1942)
„Pre Jurkoviča to v období maďarizácie bola prvá a zároveň jediná stavba väčšieho rozsahu, ktorú na Slovensku vytvoril,“ hovorí Viera Drahošová, dlhoročná riaditeľka Záhorského múzea v Skalici, ktorá minulý rok odišla do dôchodku a dlhé roky sa venuje Dušanovi Jurkovičovi a jeho rodine.
So Skalicou však architekta spája oveľa viac ako len ďalšia zákazka.
Jurkovičovci boli v Skalici doma
Dušan Jurkovič sa narodil v roku 1867 v obci Turá Lúka, ktorá je dnes mestskou časťou Myjavy. Hoci vyrastal v neďalekej Brezovej pod Bradlom, kde je aj pochovaný, neskôr sa veľká časť jeho rodiny presťahovala práve do Skalice. Ako prvá do mesta prišla jeho sestra Emília, ktorá sa v roku 1883 vydala za miestneho evanjelického kňaza Michala Boora.
