Iveta Tanoczká
Výskumy ukazujú, že väčšina rodičov má medzi svojimi deťmi jedno obľúbené. „Rodič sa ľahšie naviaže na dieťa rovnakého pohlavia alebo na potomka s podobným temperamentom, ako má on sám. Máme tendenciu favorizovať deti, ktoré sa nám ľahšie vychovávajú a dokážeme s nimi jednoduchšie vychádzať,“ hovorí psychologička Jana Ashford.
Popieranie a mlčanie o favorizovaní jedného z detí môže podľa psychológa Martina Milera situáciu v rodine ešte zhoršiť. „Ak dieťa vie, čo sa deje, môže rodiča lepšie pochopiť. Samozrejme, že bude stále cítiť sklamanie, možno aj hnev či pocit nespravodlivosti, ale zároveň porozumie celej situácii. To je dôležité pre posun vpred a zmenu k lepšiemu,“ hovorí.
So psychologičkou Janou Ashford a psychológom Martinom Milerom v rozhovore preberáme aj to:
- ako vplýva pôrod a prvé dni po narodení dieťaťa na to, či sa stane obľúbencom rodičov;
- aký dosah má favorizovanie na psychiku menej i viac obľúbeného dieťaťa;
- nakoľko hrozí, že budú rodičia, ktorí v detstve zažili neférové zaobchádzanie, robiť rozdiely medzi svojimi deťmi;
- čo je spravodlivosť vo výchove;
- či a ako hovoriť o favorizovaní detí v rodine so súrodencami v dospelosti.
Výskumy ukazujú, že väčšina rodičov má medzi svojimi deťmi jedno obľúbené. Mal by sa za to rodič hanbiť alebo tento pocit vedome potláčať?
M. Miler: Človek sa môže zahanbiť, keď si uvedomí, že má k jednému zo svojich detí bližšie ako k ostatným. Pocit hanby je dobrý znak. Znamená to, že vnímame, že čosi nie je úplne optimálne a také, aké by sme chceli. Asi každý rodič má ambíciu správať sa k všetkým svojim deťom rovnako. Ak sa nám to nedarí, hanbou a uvedomením sa to nekončí. Ak vnímame, že jedno z detí favorizujeme alebo k nemu máme bližšie, treba s tým pracovať. Pocity určite nepotláčajte, nič to nerieši.
Mama dvoch detí z anglického Kentu Joanna pre BBC povedala, že keď sa jej narodil druhý syn, hneď vedela, že bude jej obľúbencom. Pripisovala to aj zdravotným ťažkostiam prvého syna, pre ktoré s ním nemohla byť prvé hodiny po jeho narodení. Okolnosti pôrodu a narodenia sú podľa výskumov jedným z dôvodov, pre ktoré matky skryto alebo otvorene favorizujú jedno dieťa pred druhým. Prečo?
J. Ashford: Pôrod a prvé týždne po ňom sú pre matku i pre dieťa prelomovou skúsenosťou. Všetko, čo sa v tomto období udeje, môže do veľkej miery ovplyvniť spôsob nadväzovania a rozvoja vzájomného vzťahu. Zdravotné ťažkosti dieťaťa po narodení môžu spôsobiť, že sa naň rodič veľmi upne, je úzkostlivejší, prípadne až hyperprotektívny, venuje mu veľa pozornosti, starostlivosti. Môže však nastúpiť aj druhý mechanizmus, pri ktorom sa rodič na nevedomej úrovni od dieťaťa so zhoršeným zdravotným stavom emočne čiastočne odpojí. Chce sa tým podvedome chrániť pred bolesťou alebo nebodaj stratou dieťaťa. Joanna sa zrejme od svojho dieťaťa po pôrode do určitej miery emočne vzdialila a odďaľovanie neskôr pokračovalo.
Aké ďalšie faktory majú vplyv na to, že rodič väčšmi inklinuje k jednému spomedzi svojich detí?
J. Ashford: Okrem ochorení a iných významných životných zážitkov hrá rolu viacero vecí. Rodič sa ľahšie naviaže na dieťa rovnakého pohlavia alebo na potomka s podobným temperamentom, ako má on sám. Máme tendenciu favorizovať deti, ktoré sa nám ľahšie vychovávajú a dokážeme s nimi jednoduchšie vychádzať. Deti, ktoré sú úspešné alebo šikovné, a, naopak, aj tie, ktoré sú choré či znevýhodnené, bývajú v rodinách častejšie favorizované.
Emočná blízkosť a chuť tráviť viac času s jedným dieťaťom ako s ostatnými sa však nerovná hlbšej láske. Rodič môže v určitom období jedno z detí favorizovať z dôvodu, že dieťa
V redakcii
