Denník N

Astrofyzik Norbert Werner: Som presvedčený, že vo vesmíre je život veľmi rozšírený

Foto – archív N. W.
Foto – archív N. W.

Norbert Werner bol nedávno pri tom, ako najlepšie mozgy sveta diskutovali o vyslaní miniatúrnych kozmických lodí k 4,2 svetelného roka vzdialenej hviezde Alfa Centauri.

Teoretický fyzik Stephen Hawking a ruský miliardár Jurij Milner oznámili, že chcú vyslať sondu k najbližšej hviezde Alfa Centauri vzdialenej približne 4,2 svetelného roku. Cesta by mala sonde poháňanej laserom trvať 20 rokov. Donedávna nepredstaviteľná vec.

Bol som nadšený, keď som to počul. Vzápätí oznámili, že na Stanforde sa odohrá dvojdňová konferencia. Stretol som tam všetkých známych vedcov. Dokonca aj Franka Drakea, autora slávnej Drakeovej rovnice, ktorá umožňuje teoreticky vyrátať počet mimozemských civilizácií vo vesmíre. Diskutovalo sa o výzvach spojených s týmto projektom. Ten nápad spočíva v tom, že by sme na obežnú dráhu vyniesli najprv veľa veľmi malých kozmických lodí, ktoré by mali akési plachty. Tie by sa vo vesmíre otvorili a na plachty by sme potom žiarili zo Zeme silným laserom. To by kozmickej mini-lodi udelilo rýchlosť, ktorá zodpovedá asi 20 percentám rýchlosti svetla (asi 160 miliónov kilometrov za hodinu), čo by znamenalo, že by sa loď o 20 rokov mohla dostať k Alfe Centauri. Nejde o pristávanie, obeh. Ide len o to, preletieť popri Alfe Centauri a poslať na Zem dáta, obrázky.

Hovorí sa o kozmických lodiach veľkosti poštovej známky s hmotnosťou niekoľkých gramov. Kedy by sa tento projekt mohol realizovať?

Práve preto, že budú také malé, ich musí byť mnoho. Je veľmi pravdepodobné, že jedna alebo aj viac z nich sa zrazí so zrnkom prachu, čo by pri takejto obrovskej rýchlosti družicu úplne zlikvidovalo, alebo sa nejako inak zničí. Ten nápad je výborný, ale je tam množstvo technických problémov, ktoré bude potrebné vyriešiť. Aká by bola vhodná vlnová dĺžka toho lasera, ako to postaviť, ako miniaturizovať kozmickú loď tak, aby to fungovalo. Ako urobiť plachtu. Jurij Milner do toho chce investovať 100 miliónov dolárov. Počíta sa s tým, že by sme mohli byť pripravení o dvadsať rokov. Keď všetko pôjde podľa plánu, o dvadsať rokov lode vypustíme, ďalších dvadsať rokov bude trvať cesta na Alfu Centauri a päť rokov, kým sa k nám vráti signál.

Je to pri súčasnej úrovni znalostí a technických možností realizovateľné?

Ide tu, samozrejme, aj o nejaký predpoklad, ako sa budú technológie vyvíjať. Aj pre lasery existuje niečo ako Moorov zákon pre počítače, podľa ktorého je možné predpovedať napredovanie technológie. Šanca tu je a bolo by to veľmi vzrušujúce. Na konferencii boli najlepší vedci a povedal by som, že všetci boli opatrne optimistickí.

Profesor Stephen Hawking. foto - TASR/AP
Profesor Stephen Hawking. Foto – TASR/AP

Osem rokov pôsobíte na Stanforde. Ako ste sa tam dostali?

Prišiel som po dokončení doktorátu v Holandsku. Na konci som dostal grant od NASA, ktorý mi umožňoval vybrať si akékoľvek miesto v rámci USA, kde by som chcel najbližšie tri roky robiť výskum. Najprv som si vybral Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics v Bostone – tam bolo veľa ľudí, ktorí sa zaoberajú podobnou problematikou ako ja. Po návšteve Harvardu a neskôr aj Stanfordovej univerzity som sa však rozhodol pre Kaliforniu. Astronómia na Stanforde síce nemala až takú históriu, ale vznikol tu nový Ústav pre časticovú astrofyziku a kozmológiu, ktorý rástol; bolo vzrušujúce byť na mieste, kde sa rodí niečo nové.

Kedy ste sa vlastne rozhodli, že sa budete zaoberať astronómiou?

Astronómia ma zaujímala odmalička, ale existuje moment, na ktorý si pamätám. Pôvodne som totiž chcel byť pilot. Bol som šiestak na základnej škole a triednej učiteľke som rozprával o práve prebiehajúcej misii raketoplánu, o ktorej som počul v správach. Ona mi povedala, že raz zo mňa bude astrofyzik. A tiež, že na to, aby som bol astrofyzik, sa musím učiť matematiku a fyziku. Vtedy som si uvedomil, že to je dobrý nápad. Povedal som si, že astronómia ma veľmi baví a pilotom môžem byť aj tak. Vyštudoval som fyziku a nakoniec som si urobil aj pilotné skúšky, takže sa mi splnil aj tento sen.

Astrofyzik Norbert Werner (1981). Pochádza z Rožňavy, vyštudoval fyziku, astronómiu a astrofyziku na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V doktorandskom štúdiu pokračoval na Utrechtskej univerzite a v Holandskom ústave pre výskum vesmíru – SRON. Pôsobil tiež na Ústave Maxa Plancka pre astrofyziku v Mníchove v Nemecku. V roku 2008 získal grant NASA, ktorý sa každoročne podarí získať len piatim zo sto uchádzačov. Odvtedy pôsobí v Ústave časticovej astrofyziky a kozmológie (KIPAC) Stanfordovej univerzity v Kalifornii v USA. Je členom vedeckého tímu, ktorý pripravoval misiu japonsko-americkej družice Hitomi (ASTRO-H). Podieľal sa na objavoch horúceho plynu a tmavej hmoty vo vláknach spájajúcich kopy galaxií. Je autorom 68 recenzovaných článkov (vyše 2000 citácií).

Čítali ste v detstve science-fiction?

Nemôžem povedať, že by som zvlášť vyhľadával tento druh literatúry. Mám rád Carla Sagana a jeho knižku a televízny seriál Cosmos, ale to nie je sci-fi. Sagan však napísal aj vynikajúcu sci-fi knihu Kontakt. Tiež bola sfilmovaná. Je o nadviazaní kontaktu s mimozemskou civilizáciou. Je to výborný film.

Čo si myslíte o existencii mimozemského života?

Nepoznám žiadneho astrofyzika ani biológa, ktorý by si myslel, že život vznikol len na Zemi. Zem je stará 4,5 miliardy rokov. Najstaršie známky života, ktoré sme objavili, sú staré asi 3,8 miliardy rokov. Život na Zemi vznikol rýchlo, takže som presvedčený o tom, že existuje na mnohých miestach vo vesmíre. Je však pravda, že mnohobunkové živočíchy vznikli omnoho neskôr a technicky zdatný život a život schopný komunikácie rádiom na Zemi existuje len niečo málo vyše sto rokov. Z hľadiska inteligentného života je to preto trošku iné. Inteligentných,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie