Timothy Garton Ash
Autor je profesor európskych štúdií na Oxfordskej univerzite a autor knihy Domoviny
Jedna báseň, ktorú nám zanechal pochmúrny kanadský spevák Leonard Cohen, sa končí slovami: „Ó, a ešte jedna vec / ktorá sa vám nebude páčiť / čo príde po Amerike“.
V čase pripomienky 80. výročia konca druhej svetovej vojny v Európe prináša každý deň ďalšie dôkazy o tom, že pozoruhodne dlhotrvajúci medzinárodný poriadok pod vedením USA sa skončil. A všetci sa snažia vymyslieť, čo by ho mohlo nahradiť. Bude to nový multipolárny poriadok? Sféry vplyvu? Celosvetová verzia „európskeho koncertu“ z 19. storočia? Zďaleka najpravdepodobnejšou odpoveďou je však dlhodobé a nebezpečné obdobie globálneho chaosu.
Búra, čo zostalo
Samozrejme, zlatý vek univerzálneho liberálneho medzinárodného poriadku nikdy neexistoval. Ale na veľkých plochách sveta – v Európe, Ázii a Oceánii – existoval bezpečnostný a ekonomický poriadok vedený „liberálnym leviatanom“, ako nazval princetonský vedec John Ikenberry USA po roku 1945. Tento poriadok, ktorý dosiahol svoj vrchol začiatkom tohto storočia, už nejaký čas upadá, čiastočne vplyvom „vzostupu zvyšku“ sveta, ktorý uľahčila globalizácia vedená samotnými USA, a čiastočne pre vlastné arogantné sebapoškodzovanie Ameriky.
Prezident Donald Trump teraz s bezprecedentnou rýchlosťou a bezohľadnosťou búra aj to, čo zo stavby ešte zostalo. Aj v takom nepravdepodobnom prípade, že americká demokracia vyjde zo štyri roky trvajúcej Trumpovej revolúcie bez ujmy, pokiaľ ide o vzťahy medzi USA a ich spojencami, „už nikdy nenastane radostné a sebavedomé ráno“ (citujem knihu Roberta Browninga Stratený líder).
