Napunk
Zoltán Szalay
V kruhu Maďarov žijúcich v Rumunsku vyvolal veľké rozhorčenie prejav maďarského premiéra Viktora Orbána v meste Tihany, v ktorom sa zastal extrémistického kandidáta na prezidenta Rumunska Georgeho Simiona. Simion odvtedy robí kampaň v Sedmohradsku aj pomocou letákov, na ktorých je spoločná fotka Orbána a rumunského politika, ktorý sa preslávil okrem iného aj svojimi protimaďarskými akciami.
V Rumunsku žije miliónová maďarská komunita, ktorej hlasy budú veľmi dôležité v prezidentských voľbách, ale z ktorých státisíce majú aj maďarské občianstvo a ich hlasy viackrát pomohli Viktorovi Orbánovi získať ústavnú väčšinu v maďarskom parlamente.
Druhé kolo prezidentských volieb v Rumunsku sa koná v nedeľu. Súperom extrémistického Georgeho Simiona je primátor Bukurešti Nicușor Dan, ktorého podporuje aj strana miestnej maďarskej menšiny UDMR.
Bývalý predseda maďarskej strany Béla Markó, ktorý v minulosti dvakrát zastával pozíciu vicepremiéra Rumunska, si myslí, že sa mýlia tí, ktorí veria, že Maďarsko ochráni Maďarov žijúcich v Sedmohradsku, ak sa stane prezidentom Simion. Podľa Markóa budú v prípade, ak zvíťazí extrémistický kandidát, ohrození nielen Maďari v Sedmohradsku, ale celé Rumunsko.
V rozhovore s Bélom Markóom sa dočítate,
- ako v Rumunsku zosilnel extrémizmus a protimaďarskosť;
- či môže byť extrémistický kandidát úspešný medzi Maďarmi;
- aké dôsledky môže mať prejav Viktora Orbána v Tihanyi;
- čo môže rozhodnúť druhé kolo prezidentských volieb.
Podľa niektorých názorov Rumunsko za uplynulých 35 rokov nestálo pred takouto ťažkou skúškou ako teraz pred víkendovými prezidentskými voľbami. Súhlasíte?
V istom zmysle áno. Za uplynulých 35 rokov ešte nikdy nebola takáto vyostrená konfrontácia európsky orientovaných politických strán a protieurópskych politikov a strán. Čo sa týka napätia medzi našou maďarskou komunitou a rumunskou väčšinou, boli tu ťažké situácie. Napríklad hneď po revolúcii v roku 1990, keď došlo v meste Târgu Mureș k pokusu o pogrom a krvavý stret (v marci 1990 tu protestovali príslušníci maďarskej menšiny za národnostné školstvo, keď ich napadli rumunskí nacionalisti, konflikt si vyžiadal päť mŕtvych a stovky zranených – pozn. red.). Ak by sa to vtedy nepodarilo zastaviť, mohlo to viesť hoci aj k občianskej vojne.
Z hľadiska celej rumunskej spoločnosti sme mali ešte niekoľko ťažkých volieb. Napríklad, keď sa v roku 2000 stretli v druhom kole prezidentských volieb krajne pravicový kandidát Corneliu Vadim Tudor, predseda Strany veľkého Rumunska, a postkomunistický – reformkomunistický Ion Iliescu, ktorý už bol prezidentom v 90. rokoch. Rumunská spoločnosť vtedy prejavila veľkú súdržnosť a hlasovala za Iona Iliesca a odmietla extrémistický nacionalizmus.
Teraz nejde len o to, kto je vhodný kandidát, z koho by bol na základe pripravenosti a skúseností lepší prezident – ale ak by sme vychádzali z tohto, vhodným kandidátom by bol aj tak Nicușor Dan, ktorého podporujeme my. Ide aj o to, či sa zastaví proces európskej integrácie krajiny. Pretože podľa môjho názoru sa integrácia neskončila tým, že Rumunsko vstúpilo do Európskej únie.
Ako mohol extrémizmus v rumunskej spoločnosti takto zosilnieť?
Prekvapilo to nielen mňa, ale myslím, že nás všetkých. Možno, že sme boli nepozorní. Ja sám som viackrát použil prirovnanie, že kým v Maďarsku sa spochybnilo európske smerovanie a vládna politika v Maďarsku hlása nastavenie proti Bruselu a izoláciu, pričom podľa môjho názoru ide o falošnú suverenitu, naproti tomu v Rumunsku ideme spoľahlivo ďalej na európskej ceste, aj keď s mnohými prekážkami a problémami. A potom zo dňa na deň vysvitne, že to tak nie je.
A ako sa to mohlo stať? Na jednej strane je očividné, že,
