Denník N

Poďme si hladkať čakry – prečo hokej dopadol inak, ako predpovedal veštec?

Slovenskí hokejisti po zápase s Bieloruskom. Foto - TASR
Slovenskí hokejisti po zápase s Bieloruskom. Foto – TASR

O tom, ako funguje svet, stále nevieme zďaleka všetko, ale vieme toho dosť na to, aby sme si boli istí, že paranormálne javy existujú iba v našich hlavách.

Je to zopár rokov, čo sme ako dobrovoľníci na fare neďaleko Olomouca narazili v miestnej knižnici na knihu podpísanú samotným Bobligom z Edelstadtu. Išlo o slávneho inkvizítora, ktorý v 17. storočí viedol čarodejnícke procesy na Morave.

Zodpovedný bol za viac ako 100 upálených. Tohto netvora môžete poznať aj vďaka filmu Kladivo na čarodejnice režiséra Otakara Vávru.

Na vysokej škole nám učitelia vtĺkali do hlavy, že z mentality stredoveku a raného novoveku nič nepochopíme, ak si neuvedomíme, že ľudia vtedy skutočne verili na čarodejnice. Verili, že sa zlietajú na Petrovy kameny (Jeseníky), že dokážu vyvolať chorobu alebo priniesť pohromu na domácnosť a očarovať kravy, aby nedojili.

Magické myslenie je stále hlboko v nás. Osvietenstvo tieto temnoty presvetlilo rozumom a prírodné vedy empirickými dôkazmi, ale náchylnosť na rôzne pseudovedy (vydáva sa za vedu, ale nie je ňou – napríklad homeopatia), pavedy (úplne nezmyselné disciplíny) a paravedy, ktoré pracujú s neexistujúcimi duchovnými energiami, pretrváva.

Dvorný jasnovidec

Slovenský „hokejový národ“ práve trúchli za zbabranými majstrovstvami, ktoré hráči pokazili po dvoch úvodných výhrach, hoci „dvorný jasnovidec“ Topiek Jozef Bukai (tak ho naozaj titulujú) sľuboval: „Na začiatku sa bude situácia vyvíjať negatívnejšie a veľmi zvláštne, no potom sa karta otočí.“ Dopadlo to presne naopak.

Nejde o jediný príklad toho, keď stredný prúd či bulvár ulahodil našim ľudovým intuíciám (folk psychology) a vystavil nás názorom šarlatánov alebo paravedcov. Internet je posiaty nielen stránkami, ktoré šíria nebezpečné myšlienky ohrozujúce základy, na ktorých stojí liberálna demokracia, ale urážajú aj rozum a empirické dôkazy v čase, keď lietame na cudzie planéty a editujeme genóm.

Reiki nefunguje

Ak podpora šarlatánov vychádza z úst vrcholných predstaviteľov štátu, je to o to horšie. Nepochopiteľného prešľapu sa dopustil aj poslanec zo SaS Martin Poliačik, ktorý minulý rok obhajoval na blogu Denníka N reiki nižšie citovanými slovami.

Dodajme, že reiki je pseudovedecká liečebná metóda, ktorá vychádza z existencie akejsi vitálnej energie, ktorá má prechádzať čakrami (centrá) alebo meridiánmi (dráhy).

Poznám uznávaného doktora, ktorý reiki energiu používa na ochranu detí pri komplikovaných operáciách srdca a verí v jej liečivú silu pri ich zotavovaní,“ napísal Poliačik.

„Mám kamarátku, ktorá ma dokázala z dokonale seknutého krku rozhýbať na kráčajúceho človeka v priebehu hodiny,“ dodal.

Ak by si pán Poliačik spravil domácu úlohu, zistil by, že reiki jednoducho nefunguje. O jediný prešľap poslanca, ktorý na sociálnej sieti pravidelne propaguje pseudovedeckú exotiku, zďaleka nejde (Stanislav Grof a spol.).

Potom, teda preto

Pochybný je vôbec spôsob, ako pán poslanec argumentuje. Obzvlášť od bývalého riaditeľa Slovenskej debatnej asociácie by sme očakávali, že sa nebude dopúšťať argumentačného faulu, ktorému sa po latinsky hovorí post hoc ergo propter hoc (potom, teda preto).

Spočíva v zámene následnosti dvoch javov s príčinnosťou. Z toho, že dva javy nasledujú po sebe, v tomto prípade reiki a vyliečenie, nijako nevyplýva, že by reiki viedlo k uzdraveniu. Pretože reiki nefunguje, ponúka sa ako vysvetlenie placebo, spontánna remisia (vymiznutie príznakov choroby) či prirodzené kolísanie symptómov.

Ak by sme na tento faul nebrali ohľad, potom by sme mohli napríklad tvrdiť, že jedenie chleba vedie ku krádežiam, pretože sa zlodej pred tým, než vykradol byt, najedol pečiva (po jedení nasledovala krádež). Následnosť dvoch javov skutočne neznamená príčinnosť.

Úplným extrémom je bývalá poslankyňa Helena Mezenská, ktorá – ako sa pred dvomi rokmi zverila – „využíva telepatiu a teleportáciu“. Nečudo, že si našla vďačné publikum na Slobodnom vysielači.

Zinedine Zidane

Naša myseľ je už raz taká, že do sveta zavádza najrôznejšie magické veci – nesmrteľné duše, záhrobia, anjelov alebo čakry. Aj ja som svojho času podľahol jednému bludu, na ktorý spomínam obzvlášť rád. Narodil som sa totiž v rovnaký deň ako svetoznámy futbalista Zinedine Zidane.

Mal som možno desať rokov, keď som si nahováral, že v ten deň sa určite rodia iba skvelí športovci, takže aj ja raz budem výborný tenista. Samozrejme, mýlil som sa. Každý z nás má rovnaký dátum narodenia s miliónmi ľudí, takže šanca, že sa narodíme v ten istý deň ako ľubovoľná športová, filmová alebo hudobná celebritka, je pomerne vysoká. Dôkazy ma z mojej samoľúbosti vyliečili.

Príbehy

Ľudská myseľ je neustále bombardovaná obrovským množstvom stimulov. Aby sa v nich vyznala, selektuje ich a splieta do uveriteľného príbehu o tom, kým sme a kam putujeme.

Svet okolo nás nie je súborom faktov, ale príbehom ohnutým tak, aby vyhovoval našej maličkosti (self-serving bias). Ak netrpíme depresiou, obyčajne v ňom vystupujeme ako „superhrdinovia“, ktorí vyčnievajú nad zvyšok populácie. Myslíme si, že sme lepší šoféri ako iní ľudia, že máme lepšie vodcovské schopnosti a tak donekonečna.

Ak tvorbu príbehov skombinujeme s našou tendenciou vkladať do sveta rôzne nadprirodzené činitele, je skoro „zázrak“, že tu máme vedu a vedcov, čiže ľudí profesionálne vyškolených na to, aby svojim neovereným intuíciám vzdorovali.

Sean Carroll si to rozdal v debate so známym teológom Williamom Laneom Craigom. Zdroj – YouTube

Sú iba v našich hlavách

Svetoznámy fyzik Sean Carroll z Caltechu v knihe The Big Picture, ktorá vyšla pred pár dňami, píše, že nie je v žiadnom prípade prejavom „elitárskej pýchy povýšeneckých vedcov“, ak odmietajú existenciu jasnovidectva, mimozmyslového vnímania či telekinézie.

Pre Wired sa Carroll vyjadril úplne presne. Píše, že dôvod, prečo rôzne paranormálne javy neexistujú, je, že „čo vieme o zákonoch fyziky, postačuje na to, aby sme vylúčili možnosť paranormálnych schopností“.

Fyzik má úplnú pravdu. O tom, ako funguje svet, stále nevieme zďaleka všetko, ale vieme toho dosť na to, aby sme si boli istí, že paranormálne javy existujú iba v našich hlavách. Inak by sa celá fyzika zrútila.

Forerov efekt

Veštci, astrológovia a rôzne ezoterické náuky parazitujú na nedokonalostiach našej mysle. Vezmite si klasický experiment Bertrama Forera z roku 1949. Študentom rozdal test osobnosti. Keď ho vyplnili, o týždeň im ho vrátil aj s výsledkami.

Vysokoškolákov presvedčil, že išlo o špecifické záznamy ich osobnosti. Na škále od 0 po 5 mali zaznačiť, do akej miery považujú záznamy za presné. Ľudia ich hodnotili vysoko, priemerná známka bola až 4,26. Fígeľ bol v tom, že výsledky boli falošné a pre každého účastníka ich autor spravil úplne rovnaké. Odpísal ich z horoskopu. Aj tak si ľudia mysleli, že verne zachytávajú ich jedinečnú osobnosť.

Prečo? Lebo v akejkoľvek spleti ľubovoľných informácií si dokážeme nájsť tie, o ktorých si myslíme, že sa vzťahujú práve na nás. Tie si zapamätáme, zvyšok rýchlo zabudneme. Tak funguje naša myseľ – svet vníma cez okuliare príbehov, magickosti a selektovanie faktov.

Odčarovanie sveta, v ktorom sa nedejú veľkolepé zázraky, tajuplnosti a napájanie sa na vyššie sily a bytosti, síce bolí, ale o to je život v takom svete, v pravdivom svete, poctivejší.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Človek

Pseudoveda

Veda

Teraz najčítanejšie