Denník N

Aké chyby urobili úradníci pri odvlečení prváka zo školy a nerobia to tak častejšie?

Záber z videa, na ktorom úradníci berú zo školy v Brehoch sedemročného Marca. Reprofoto – Denník N
Záber z videa, na ktorom úradníci berú zo školy v Brehoch sedemročného Marca. Reprofoto – Denník N

Postup pri odoberaní malého chlapca zo starostlivosti starej mamy ľudí pobúril oprávnene. Súdny úradník aj sociálna pracovníčka mali postupovať inak.

Prípad prváka Marca, ktorého pred spolužiakmi napriek jeho plaču a kriku odovzdali nasilu matke, sa nemusel vôbec stať, pokiaľ by úradníci boli dodržiavali štandardné postupy a pravidlá.

Vyšší súdny úradník sa podľa videa, ktoré sám nakrútil, riadne nepredstavil, nič chlapcovi nevysvetlil, poúčal učiteľku a riaditeľku školy a vyhrážal sa im. Nakoniec v spolupráci s matkou a sociálnou pracovníčkou vyniesli Marca z budovy školy v Brehoch.

Bežne by k odobratiu dieťaťa mali pristúpiť až v krajnom prípade a až po viacerých upozorneniach. Má sa to udiať v pokoji a po dohode a podobný zásah by mal podľa expertov opodstatnenie iba v prípade, že je dieťa ohrozené.

Čo všetko urobili úradníci zle?

Ako mali postupovať úradníci v prípade Marco
autorka: Martina Pažitková

1. Nič chlapcovi nevysvetlili a mali

„Vychádzajme z toho, že dieťa má tie isté práva ako dospelý. Teda pri výkone rozhodnutia, ktoré voči nemu smeruje, malo byť poučené, čo sa deje, prečo a ako,“ opisuje, ako sa má štát k dieťaťu v podobnej chvíli zachovať, Ida Želinská – sociálna poradkyňa a bývalá riaditeľka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava.

Súdny úradník mal teda povedať, kto je a čo robí. Tento sa ani len poriadne nepredstavil, prikazoval učiteľkám a hrozil im aj väzením.

2. Nemali ho brať z triedy plnej detí

Podľa Želinskej je navyše neprípustné, aby dieťa brali z triedy plnej malých detí. „To nebol ad-hoc úkon robený v ohrození života a zdravia, keď môžeme formálne záležitosti hodiť za hlavu. Bolo to súdom pripravované,“ vraví Želinská.

V ideálnom svete by sa takáto vec podľa nej mala odohrať v riaditeľni, v prítomnosti obľúbenej učiteľky, školskej psychologičky.

„Dieťa nie je igelitka – je to občan, vysvetľuje sa a vysvetľuje sa a vysvetľuje sa, prečo je to preň dobré.“

3. Kolízna opatrovníčka má dieťa brániť

Želinskej sa nepáči ani postup kolíznej opatrovníčky, ktorá bola na mieste. „Je to zástupca dieťaťa v súdnom konaní. Ani vy ho nevidíte na tej nahrávke? Mal stáť vedľa svojho klienta – dieťaťa, vysvetľovať a hovoriť mu, čo urobí, aby súd zmenil rozhodnutie, lebo tento chlapec mal na rozsudok evidentne iný názor.“

Reakcia úradu práce a sociálnych vecí pritom znie: „(Kuratela) nerozhoduje o podmienkach a okolnostiach výkonu rozhodnutia súdu. Celý výkon rozhodnutia je v gescii súdu.“

Sociálna poradkyňa mala v skutočnosti podľa Želinskej Marcovi sľúbiť, že sa odvolá, garantovať, že nájde spôsob, aby mohol mať kontakt s blízkymi ľuďmi, alebo vysvetliť prečo nie.

Na rozdiel od dospelého však dieťa nemôže svojho advokáta – tetu z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny – vyhodiť pre neschopnosť.

4. Školu mali upozorniť vopred

Poslankyňa SaS Natália Blahová, ktorá dlhodobo sleduje postupy úradov k deťom v ťažkej situácii, hovorí, že podľa vyhlášky upravujúcej podobné prípady mali školu deň vopred informovať, že po chlapca prídu, a postup s ňou koordinovať.

V tomto prípade riaditeľku školy vopred neupozornili; Krajský súd v Banskej Bystrici to vysvetľuje tak, že by mohla odobratie dieťaťa zmariť.

„Vedia, že to má prebiehať šetrne.“ Úradníci majú zároveň prihliadať na názor dieťaťa, ktoré sa odovzdaniu matke bránilo.

5. Na prvom mieste má byť dieťa

Postup sa nepáči ani ombudsmanke Jane Dubovcovej. Denníku N zdôraznila, že sa nevyjadruje k prípadu z titulu svojej funkcie, ale ako bývalá dlhoročná sudkyňa. „Keď štátne orgány – a súdy osobitne – vykonávajú rozhodnutie štátu, vždy ho majú vykonávať takým spôsobom, aby dosiahli svoj cieľ. Ale majú to robiť spôsobom, aby neporušovali ďalšie práva a aby ten výkon dokázali uskutočniť primeraným spôsobom.“

Dubovcová si myslí, že úradníci mali určite aj iné možnosti, ako vykonať rozhodnutie – boli by pre dieťa prijateľnejšie. Úrady vrátane súdov sú podľa nej povinné zo zákona postupovať tak, aby zohľadňovali najlepší záujem dieťaťa. Niekdajšia sudkyňa Dubovcová hovorí, že na podobné výkony rozhodnutí možno ani netreba osobitný manuál. Zo svojej súdnej praxe si nepamätá, že by sa podobné výkony rozhodnutí uskutočňovali priamo v školách pred žiakmi.

Želinská: Toto sa deje často

Najhoršie podľa Idy Želinskej je, že toto nie je prvé odoberanie dieťaťa, ktoré vidí. „Tie ostatné deti nemali za sebou médiá a verejnú mienku. Ale stále je to rovnako zlé.“

Deti sú podľa nej na Slovensku proste subjektom práva a nie sú v ponímaní dospelých – administratívnych autorít – jeho nositeľmi.

Ministerstvo spravodlivosti nemá presné údaje o tom, v koľkých prípadoch vyšší súdni úradníci odoberali dieťa jeho opatrovníkom či rodičom. Vedia len, že vlani súdy riešili 711 prípadov odobratia detí; nie je jasné, v koľkých prípadoch súd vydal takýto príkaz a v koľkých potom aj dieťa naozaj odobrali.

Aj poslankyňa SaS Blahová si myslí, že nejde o jediný podobný prípad. Má indície o ďalších podobných úradných výkonoch a chce počas poslaneckého prieskumu skúmať videozáznamy odoberaní iných detí, ktoré musia úradníci povinne robiť. „Obávam sa, že toto je štandardný postup.“

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Odoberanie detí

Slovensko

Teraz najčítanejšie