Poslanci sú pobúrení, až keď sa niečo stane
Keď vypukne škandál, je ľahké tváriť sa odhodlane. Medzitým však väčšina parlamentu ukazuje nezáujem.
Škandalózne správanie byrokratov v triede plnej malých detí rozhýbalo politikov aj úrady. Všetci sa tvária rovnako pobúrene a zväčša postupujú chvályhodne razantne, čo dáva nádej, že aspoň v prípade malého Marca sa už tupé a neľudské zaobchádzanie s najmenšími nebude opakovať.
No prinajmenšom väčšina poslancov parlamentu a niektorí ministri si zároveň zaslúžia pokarhanie za pokrytectvo. Je totiž veľmi ľahké tváriť sa akčne v prípadoch, ako je tento, ale skutočný vzťah k ochrane práv kohokoľvek treba dokazovať dlhodobo. A keď sa bavíme o tejto podmienke, tak parlament zlyháva.
Neplatí to o tých spomedzi poslankýň (a poslancov), čo včera vyzývali k činom a zároveň v utorok sedeli v pléne, keď sa im s výročnou správou prihovárala ombudsmanka Dubovcová. No tých je výrazná menšina, z čoho vyplýva, že parlament túto udalosť druhý rok po sebe ignoroval.
Problém je už to, že sa politici opäť neúctivo zachovali k Jane Dubovcovej, ktorá sa vytrvalo snaží vybudovať funkčnú a dôveryhodnú inštitúciu. Ešte omnoho horšie však je vedomie, že tým dávajú najavo svoj nezáujem o celú tému ochrany práv na Slovensku. To im síce aj nabudúce dá právo tváriť sa pobúrene, keď sa z novín zas dozvedia, ako niečo nefunguje, ale o čosi to tiež znižuje šancu, že dôjde k systémovej náprave.
Platí to aj o ministroch, ako je napríklad Ján Richter zo Smeru. Všetka česť za to, ako reagoval po prevalení prípadu, ale je jedným z tých, čo Dubovcovú dlhodobo bojkotujú len preto, že niekedy hovorí veci, ktoré vláde nie sú príjemné. Iste, len vypočutie ombudsmanky zázraky nespôsobí, ale väčšina politikov nie je ochotná urobiť ani toľko.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
