Zlý deň pre Putina aj Orbána. V Rumunsku vyhral prozápadný kandidát, jeho súper na druhý raz uznal porážku

Písalo sa o nich ako o najdôležitejších rumunských voľbách od pádu komunistického režimu Nicolae Ceausesca z roku 1989.

Očakávania boli o to väčšie, že 19-miliónová krajina si volila prezidenta až na druhý pokus. Výsledky pôvodných volieb, ktoré sa konali vlani v decembri, ústavný súd pre zásahy Ruska anuloval.

Následne zároveň zakázal v opakovaných voľbách kandidovať krajne pravicovému víťazovi prvého kola Calinovi Georgescovi, čo mnohí vrátane slovenského premiéra Roberta Fica a amerického viceprezidenta J. D. Vancea kritizovali ako nedemokratické.

Štafetu po Georgescovi napokon prevzal ďalší radikálny politik George Simion, ktorý sľuboval zastavenie vojenskej pomoci Ukrajine a upravenie vzťahov Bukurešti vo vzťahu k Európskej úniI aj NATO.

Prieskumy pôvodne ukazovali, že zvíťazí, lenže novým rumunským prezidentom sa stane jeho proeurópsky protikandidát Nicušor Dan. Naznačili to už exit polly zverejnené krátko po zatvorení volebných miestností. Podľa exit pollu pre TVR1 získal Dan 54,9 percenta, kým Simion 45,1 percenta. Iný exit poll pre inštitút CURS ukázal 54,1 percenta pre Dana a 45,9 percenta pre Simiona.

Napokon celkové výsledky viac-menej kopírovali exit polly. Dan po spočítaní 99,9 percenta okrskov získal 53,7 percenta, kým Simion 46,3 percenta.

Dan následne povedal, že Rumunsko chce „zásadnú zmenu“. „Od zajtra všetci spolu začneme na prestavbe Rumunska,“ skonštatoval vo svojom prejave. Dodal, že treba bojovať „za jedno Rumunsko, nie za dve Rumunská“.

„Zlý deň pre Putina, Orbána, Fica a zrejme aj pre J. D. Vancea. Ukrajina si zhlboka vydýchla,“ skonštatoval reportér Wall Street Journal Yaroslav Trofimov.

Z rumunských volebných miestností, ktoré sa zatvorili o 20. hodine slovenského času, počas dňa hlásili mimoriadne vysokú volebnú účasť, ktorá napokon dosiahla úroveň 65 percent. Simion medzitým spochybnil volebný proces, keď bez dôkazov naznačil, že Dan získal hlasy aj od zosnulých Rumunov.

Krajne pravicový kandidát nielenže odmietol výsledky z exit pollov, ale medzičasom sa aj vyhlásil za prezidenta. „Som nový prezident a vrátim moc späť Rumunom,“ cituje ho BBC. Zdôraznil, že podľa jeho vlastných odhadov vedie o 400-tisíc hlasov, čo bolo v rozpore s výsledkami.

Napokon však Simion predsa uznal porážku. „Bolo mi cťou reprezentovať naše hnutie v tejto bitke. Prehrali sme bitku, ale neprehrali sme a nikdy neprehráme našu vojnu,“ povedal.

Politológ: Rumunsko ostáva spoľahlivým partnerom

„Toto je skvelý okamih pre rumunskú demokraciu, po mesiacoch chaosu sa ukázala ako ešte odolnejšia,“ opisuje pre Denník N rumunský politológ Costin Ciobanu.

Výsledky volieb označuje za jeden z „najväčších zvratov“ v modernej politickej histórii Rumunska. Zdôrazňuje, že kľúčová bola vysoká mobilizácia tak doma, ako aj v zahraničí. „Voliči si vybrali umiernenú cestu namiesto radikálnej a pomstychtivej alternatívy,“ pokračuje expert.

Krajne pravicový kandidát Simion podľa neho medzi prvým a druhým kolom vystrašil mnohých voličov, keď spochybňoval rumunskú demokraciu, prípadne hovoril o výraznom znižovaní počtu štátnych zamestnancov. Mnohých Rumunov vydesil aj kritickými výrokmi na adresu Európskej únie, ktorá je v krajine populárna.

„Tento výsledok potvrdzuje silné rumunské euroatlantické ukotvenie. Napriek nedávnemu napätiu a výzvam krajina ostáva spoľahlivým partnerom v EÚ a NATO,“ dodáva Ciobanu.

Na Danovi si voliči vážili autenticitu 

Nicušor Dan postúpil do druhého kola len veľmi tesne – v tom prvom získal len o zhruba jeden percentuálny bod viac než kandidát vládnej koalície Crin Antonescu, ktorý skončil tretí.

Prezentoval sa ako mainstreamový kandidát, ktorý na rozdiel od Simiona bude udržiavať dobré vzťahy s krajinami západnej Európy. Krátko pred voľbami napríklad telefonoval s Emmanuelom Macronom, ktorý vyhlásil, že pre Paríž je nesmierne dôležité mať v Bukurešti „proeurópskeho partnera“.

Danovi – dvojnásobnému starostovi Bukurešti, ktorý vo vlaňajších voľbách v hlavnom meste získal 48 percent hlasov – spočiatku vyčítali chýbajúcu charizmu. Postupne sa však zlepšil v televíznych debatách a stal sa hlasom tých Rumunov, ktorí si želajú prozápadné smerovanie svojej krajiny. Opakoval, že v aktuálnej situácii si Rumunsko „nemôže dovoliť experimentovať“.

Dan v kampani takisto povedal, že podporuje členstvo Ukrajiny aj Moldavska v Európskej únii. Pri otázkach na Trumpa vravel, že chce udržiavať „strategické vzťahy“ so Spojenými štátmi vrátane udržania amerických vojakov v Rumunsku (s čím súhlasil aj Simion).

Ako popisuje portál Balkan Insight, voliči si na ňom najviac vážili autenticitu a skromný životný štýl. Napríklad aj to, že s partnerkou a dvomi deťmi býva v trojizbovom prenajatom byte v menej rozvinutej bukureštskej štvrti a dcéru často peši odprevádza do školy.

Jeho výhodou bolo aj to, že kandidoval ako nezávislý kandidát, keďže mnohí Rumuni sú unavení z „tradičných“ politických strán.

Spočiatku sa pritom jeho víťazstvo javilo ako pomerne nepravdepodobné, v jednom prieskume pred dvomi týždňami zaostával až o desať percentuálnych bodov. Na poslednú chvíľu sa mu však podarilo zmobilizovať Rumunov a krátko pred voľbami už dokonca iný prieskum ukazoval, že tesne nad Simionom vyhrával.

Dan, ktorý pred vstupom do politiky získal titul z parížskej Sorbonny, bol kedysi občianskym aktivistom, ktorý kampaňoval za búranie sovietskych pamätníkov.

Má zakázaný vstup na Ukrajinu

Danov protikandidát Simion vstúpil na rumunskú politickú scénu pred šiestimi rokmi a mal povesť násilného futbalového chuligána, ktorého museli zo štadiónov opakovane vyviesť policajti. Preslávil sa ako zástanca zjednotenia s Moldavskom a dokonca volal aj po zabratí niektorých ukrajinských území v záujme obnovenia Veľkého Rumunska.

Ako Moldavsko, tak aj Ukrajina mu opakovane zakázali vstúpiť na svoje územie.

V čase covidu popularita jeho strany vzrástla vďaka kritike protipandemických opatrení, ktoré zavádzala vláda. Rumunsko v Európskej únii spolu s Bulharskom a so Slovenskom patrilo medzi krajiny s najnižšou mierou zaočkovania.

Simion sa zároveň naučil efektívne využiť sociálne siete, len na TikToku ho sleduje viac než jeden a pol milióna ľudí. V posledných týždňoch kampane publikoval desiatky videí.

Hoci Rumunsko v posledných rokoch výrazne zbohatlo a medzičasom je jeho HDP v prepočte na obyvateľa podľa kúpnej sily vyššie ako na Slovensku či v Grécku, stal sa kandidátom tých Rumunov, ktorí sú naďalej frustrovaní zo smerovania svojej krajiny. Ako popisuje denník The Guardian, mal napríklad výraznú podporu marginalizovanej rómskej komunity, ktorá je v Rumunsku najväčšia v Európe.

Takisto je mimoriadne obľúbený na vidieku s vysokou nezamestnanosťou, hoci ani zďaleka neplatí, že by ho volili iba Rumuni z rurálnych oblastí. V prvom kole získal zhruba 25 percent aj medzi voličmi v Bukurešti.

Mimoriadne dôležitou voličskou skupinou pre Simiona boli krajania v zahraničí – medzi Rumunmi v Taliansku, Španielsku či Nemecku získal v prvom kole vyše 70 percent hlasov.

Jeho vzorom je talianska premiérka

Simion sľuboval, že bude robiť „suverénnu“ zahraničnú politiku, z ktorej budú profitovať bežní Rumuni. Ako píše portál Politico, zástupcov Európskej únie jeho predvolebné sľuby znepokojili. Mnohí v Bruseli sa obávali, že sa z neho môže stať nový Robert Fico či Viktor Orbán. Rumunský prezident má silnejšie postavenie v zahraničnej politike ako ten slovenský.

Práve Orbán pritom Simiona pred voľbami otvorene podporil, čím pobúril maďarskú menšinu žijúcu v Rumunsku, po čom svoje vyhlásenia korigoval. Maďarská menšinová strana UMDR vo voľbách kampaňovala za Nicušora Dana.

Veľkú pozornosť upútala Simionova roztržka s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, ktorý otvorene vyhlásil, že jeho víťazstvo by malo „zničujúci“ vplyv na susedné Moldavsko. Simion ho následne obvinil z „diktátorských“ tendencií a vyčítal mu, že zasahuje do rumunských vnútorných záležitostí.

Okrem toho vravel, že Macron sa nielenže „správa diktátorsky“, ale zároveň sa vzhľadom na jeho politiku z Francúzska stane „nový kalifát“.

V kampani takisto avizoval, že ukončí vojenskú pomoc Ukrajine, čo vzhľadom na strategickú polohu Rumunska môže mať nezanedbateľný vplyv. Ako pripomína BBC, cez túto čiernomorskú krajinu sa Kyjivu dováža veľké množstvo munície a Rumuni navyše Ukrajincom vlani odovzdali dva systémy protivzdušnej obrany Patriot.

Rumunský prezident má v otázkach zahraničnej a bezpečnostnej politiky pomerne rozsiahle právomoci. Okrem iného zastupuje Rumunsko na samitoch EÚ, kde môže vetovať rozhodnutia Európskej rady.

Simion sa však v posledných týždňoch snažil ubezpečiť Brusel, že Európskej únii nebude spôsobovať problémy. Napríklad novinárom opakoval, že nie je „euroskeptik“, ale „eurorealista“. Takisto tvrdil, že jeho vzorom nie je Orbán, ale konzervatívna talianska premiérka Giorgia Meloni, ktorá podporuje Ukrajinu, a zdôrazňoval, že si nevie predstaviť obnovenie dobrých vzťahov s Ruskom.

Zároveň je však známy ako fanúšik amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa podľa neho ako jeden z mála politikov vyznačuje schopnosťou „hovoriť pravdu“.

Vysoká podpora pre EÚ

Bez ohľadu na výsledok sa potvrdzuje, že Rumunsko je polarizovanou krajinou. Naznačili to nielen prezidentské, ale aj minuloročné parlamentné voľby, v ktorých síce vyhrali prozápadné strany, ale Simionova krajne pravicová strana dosiahla rekordný výsledok.

V krajine sa za posledné roky rýchlo zvyšuje počet tých, ktorí považujú NATO za agresívnu organizáciu – kým pred piatimi rokmi si to myslelo zhruba 29 percent Rumunov, momentálne ich už podľa aktuálneho prieskumu Globsecu je takmer 40 percent.

Na druhej strane však z dát vyplýva, že v Rumunsku je naďalej mimoriadne vysoká podpora smerovania na Západ. Prieskum Globsecu ukázal, že členstvo v EÚ podporuje až 91 percent Rumunov, hoci až 56 percent respondentov tvrdí, že krajina by mala mať na medzinárodnej scéne väčšie slovo.

V Rumunsku je podľa prieskumu zároveň celospoločenská zhoda na potrebe zvyšovať výdavky na obranu – podporuje ich až 86 percent ľudí.