Vladimír Baláž
Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV
Spojené štáty americké zažívajú nesporne zaujímavé časy. Donaldovi Trumpovi nemožno uprieť zmysel pre šou a dramatické vystúpenia. Jeho osoba fascinuje nielen médiá, ale aj finančné trhy. Najprv zaujali výroky o megaclách a ako tieto clá nahradia dane z príjmu. Takisto o tom, ako cudzie krajiny budú bozkávať súkromné partie prezidentovho tela. A nakoniec aj výroky typu „odvolávam, čo som odvolal, a potvrdzujem, čo som potvrdil“.
Investori sa postupne začali zbavovať amerických dlhopisov. Dolár od začiatku roka stratil voči ostatným svetovým menám deväť percent svojej hodnoty. Nakoniec 16. mája agentúra Moody’s znížila rating amerických vládnych dlhopisov na úroveň Fínska.
Všade vo svete sa vyskytujú úvahy, že USA strácajú svoju výnimočnosť a dolár prestane byť svetovou rezervnou menou. Naozaj to hrozí? Čitateľov môžeme upokojiť, určite sa to raz stane. Akurát nevieme kedy.
Veľké pohyby devízových kurzov sú pravidlom, nie výnimkou. Boli časy, keď bol dolár voči ostatným menám silne nadhodnotený, a boli aj časy, keď to bolo naopak. Na súčasnom poklese hodnoty dolára má iste svoju zásluhu aj trochu nekonvenčné správanie amerického prezidenta. Ale ak sa pozrieme na dlhodobý vývoj kurzu, vidíme, že dolár bol niekoľko rokov silne nadhodnotený. Teraz sa vracia na úroveň 50-ročného priemeru. Čiže nič neobvyklé.
Staré porekadlo hovorí, že kým sa rozvediem so súčasnou ženou, opýtam sa, či tá nová bude lepšia. Správa je taká, že lepšiu rezervnú menu ako dolár zatiaľ nemáme. Svetová rezervná mena musí byť ako nevesta, ktorá má byť zároveň pekná, múdra, bohatá, verná a „v kolektíve obľúbená“. To je veľa požiadaviek naraz.
Tou hlavnou podmienkou je, aby mena patrila nejakej veľkej, podľa možnosti najväčšej ekonomike sveta. Tým sú vynechané obľúbené bezpečné prístavy typu švajčiarsky frank. Ale vylučuje to aj kandidátov ako Rusko, Japonsko a India. Ich ekonomiky sú na svetovú dominanciu jednoducho príliš malé. Samozrejmosťou je aj stabilné makroekonomické prostredie, konvertibilná mena a významný podiel na globálnom obchode. A tak zostávajú len dvaja kandidáti: Čína a eurozóna.
Opatrná Čína?
Ďalšou podmienkou je, že krajina musí mať veľmi pestrý trh s finančnými produktami. Je to, ako keď idete na nedeľný nákup. V malej samoobsluhe nájdete možno sto položiek, v hypermarkete všetky. Z tohto hľadiska je americký finančný trh omnoho pestrejší a má oveľa väčší obrat ako ten čínsky alebo európsky. Európska únia a na ňu naviazaná eurozóna sú zatiaľ len konfederáciou štátov bez spoločnej makroekonomickej politiky. Nie, kým sa Európska únia nepremení na Spojené štáty európske, euro sa svetovou rezervnou menou nestane.
Prečo sa teda nestal svetovou rezervnou menou čínsky jüan? Rezervná mena vyžaduje veľkú zásobu vládnych dlhopisov a pokladničných poukážok. Americká federálna vláda vyrába omnoho väčšie deficity, a tým produkuje aj omnoho viac dlhových nástrojov než čínska. Čínska vláda je pri zadlžovaní opatrnejšia. Nie je to prednosť Číny? Ako sa to vezme.
