Ivan Štulajter
Autor je bývalý poradca predsedu vlády
Vláda Roberta Fica nevie alebo nechce rozlíšiť spojencov Slovenska od jeho nepriateľov. Darmo všetky ekonomické, sociálne, politické i kultúrne ukazovatele priam kričia, že krajina sa má obracať k demokraciám, vláda sa obracia k nepriateľom. Správa sa k nim priateľsky a k priateľom ako k nepriateľom. Účasťou Roberta Fica na oslavách konca 2. svetovej vojny v Moskve sa jeho vláda odcudzila Európskej únii, spoločenstvu, ktoré je pre slobodu a prosperitu obyvateľov na Slovensku životne dôležité. Odmietnutím takzvanej pandemickej dohody Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa Ficova vláda odcudzí aj svetu.
Ale, a to treba zdôrazniť, nie je to stratené. Podľa jej záverečných ustanovení „pandemická dohoda WHO bude otvorená na pristúpenie od dňa nasledujúceho po dni, keď bude táto dohoda uzavretá na podpis“. Opozícia, ktorá slovenskú vládu kritizuje za odmietnutie dohody, tak má ďalší bod do spoločného „vládneho“ programu. Pristúpenie.
No a keď hovoríme o možnosti pristúpenia k dohode, treba povedať, že je možné aj odstúpenie. Opäť citát z dohody: „Kedykoľvek po uplynutí dvoch rokov odo dňa, keď Pandemická dohoda WHO nadobudla platnosť pre zmluvnú stranu, môže táto zmluvná strana odstúpiť od tejto dohody písomným oznámením depozitárovi.“ Takže čisto teoreticky, keby Ficova vláda pristupovala k dohode vecne a nie ideologicky, mohla zmluvu schváliť a následne od nej odstúpiť, keby sa v praxi ukázalo, že nejakým spôsobom neslúži verejnému záujmu. Lenže – čisto prakticky – v prípade pandemickej dohody (dokument A78/10) ide o výhradne ideologický postoj.
Vládu Roberta Fica totiž ovládol duch splnomocnenca Petra Kotlára. Nie je to síce totálne ovládnutie, lebo Hlas sa akože vzoprel, ale vo výsledku hlasovania sa to neodrazilo. Vláda dohodu odmietla. Ono je to totiž tak, že aj Hlas, alebo aspoň jeho predseda Šutaj Eštok, potrebuje v
