Vladimír Baláž
Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV
Vo všetkých vyspelých krajinách sveta klesá pôrodnosť. V niektorých však rýchlejšie a hlbšie ako v ostatných. Prečo je to tak? Novú odpoveď poskytuje „ťažká váha“ v ekonomickej vede. Claudia Goldin z Harvardovej univerzity je len treťou ženou, ktorá dostala Nobelovu cenu za ekonómiu (v roku 2023).
Goldin porovnávala v nedávnej práci (2004) ekonomický rast a vývoj pôrodnosti v dvoch skupinách krajín. Do prvej skupiny patrili najmä vyspelé krajiny s „modernou“ spoločnosťou, ako sú USA, Veľká Británia, Nemecko, Francúzsko, Švédsko a Dánsko. „Modernou“ spoločnosťou je podľa nej tá, kde muž a žena vykonávajú približne rovnakú časť neplatených domácich prác, ako je napríklad čistenie, pranie, upratovanie a varenie. Špeciálnou kategóriou je starostlivosť o deti a/alebo starnúcich rodičov.
V druhej skupine boli krajiny s prevahou „tradičnej“ rodiny, ako napríklad Grécko, Portugalsko, Španielsko, Taliansko, Japonsko a Južná Kórea. Všimnime si, že krajiny nie sú triedené podľa technologickej vyspelosti. Japonsko či Južná Kórea napríklad patria k technologickej špičke. Čo sa však týka spoločenských noriem, ako sú napríklad úloha muža a ženy, uplatňujú tradičné hodnoty. Žena má, samozrejme, vysokoškolské vzdelanie, ale jej miesto je koniec-koncov hlavne pri hrncoch a deťoch.
V obidvoch skupinách krajín došlo za posledných sto rokov k výraznému poklesu pôrodnosti. V roku 1920 mala napríklad jedna kórejská žena počas života v priemere šesť detí, japonská päť a portugalská, španielska a grécka štyri. V USA, Dánsku, vo Francúzsku, v Nemecku a Británii to boli len tri deti.
Očakávali by sme teda, že v USA či Nemecku bude plodnosť nižšia ako v Japonsku, Kórei či Grécku. Ale nie je to tak. Súčasná japonská žena porodí počas života v priemere len 1,2 a kórejská dokonca len 0,75 dieťaťa, kým nemecká porodí 1,6, americká 1,7 a francúzska dokonca 1,8 dieťaťa. Inak povedané, pokles pôrodnosti bol v druhej skupine „tradičných“ krajín podstatne rýchlejší a hlbší ako v skupine krajín s „modernou“ spoločnosťou. To sa zdá zvláštne, pretože tradičné hodnoty okrem iného zahŕňajú aj veľkú rodinu s mnohými deťmi.
Celkový pokles plodnosti mal, samozrejme, mnoho príčin, ako napríklad nárast vzdelania žien, dostupnosť antikoncepcie, ale paradoxne aj pokles detskej úmrtnosti. Čím viac detí prežilo, tým menej ich bolo treba na zachovanie rodu. Ale tieto príčiny pôsobili vo všetkých krajinách. Prečo potom niekde pôrodnosť poklesla omnoho viac ako v iných?
Goldin vysvetľuje tento rozdiel odlišnou deľbou práce medzi mužmi a ženami v tradičnej verzus modernej spoločnosti.
