V roku 2013 spoluzakladala tanečný súbor Kumšt, s ktorým sa v roku 2017 dostala do semifinále televíznej súťaže Zem spieva. V druhej sérii dostala ponuku moderovať scény v zákulisí a pred pár dňami sa opäť objavila na pódiu ako moderátorka. Na Námestí SNP v Bratislave uvádzala zhromaždenie Folklór na podporu umenia, z ktorého sa stal hudobno-tanečný happening, a je jednou z iniciátoriek vyhlásenia zástupcov folklórnej scény kritizujúceho vedenie ministerstva kultúry.
Lucia Nogová v rozhovore vysvetľuje:
- kedy sa nosí kroj;
- prečo folkloristi protestujú, keď dostali granty;
- ako vznikla pesnička Počujte, vážená Martina;
- čo plánujú iniciátori vyhlásenia zástupcov folklórnej scény ďalej.
Keď príde na diskusie o folklóre a o tradičnej kultúre, mnohým ľuďom sa tieto výrazy miešajú. Začnime tým, v čom je vlastne medzi nimi rozdiel.
Keď myslíte oslovenie folkloristi, ktorým často pomenovávajú všetkých, ktorí sa folklóru venujú, tak folkloristi sú ľudia, ktorí to robia profesionálne, ktorí to študujú. Ja osobne som amatérka, aj keď sa tomu venujem odmalička. Tancovala som v detskom súbore, neskôr vo vysokoškolskom súbore, teraz vediem dospelácky súbor Kumšt v Bratislave.
Súbor Kumšt funguje na báze občianskeho združenia s tým, že ste sa dali dokopy ako partia po vysokej škole, alebo aký to bol model?
Väčšina z nás, ktorí sme Kumšt zakladali, chodila do vysokoškolského súboru v Bratislave, a keď sme skončili, tak sme sa začali stretávať, lebo sme nemali čo robiť. Nebolo to s cieľom založenia nejakého folklórneho súboru, ale začali pribúdať tieto aktivity, volali nás aj na vystúpenia. Tak sme založili občianske združenie a fungujeme už dvanásty rok ako súbor.
Na rozhovor ste prišli v kroji. Predpokladám, že v ňom nechodíte celý deň.
Ale jasné, chodím – aj do roboty, aj na ihrisko s deťmi, úplne normálka (smiech). To je asi predstava niektorých ľudí, ktorí hovoria, že keď folklorista nie je v kroji, tak sa to neráta.
Samozrejme, je to oblečenie na špeciálne príležitosti. Mnoho krojov sú originály, nevyťahujú sa bežne. To sa šanuje, o to sa treba špeciálne starať. To nie je vec dennodenného nosenia. Ani futbalisti nechodia stále vo futbalovom drese a v kopačkách. My sme ľudia 21. storočia, žijeme normálne životy, väčšina z nás pracuje v rôznych odvetviach.
Keď je folklór pre väčšinu z vás hobby, čo privedie sedemsto ľudí protestovať na Námestie SNP? Navyše keď nominanti ministerky vo Fonde na podporu umenia na rozdiel od iných projektov žiadnemu folklórnemu festivalu nedali nulu ani neznížili grant, iba navyšovali podporu?
Tak si to asi väčšina ľudí vysvetľuje. My sme neprotestovali preto, že žiadame o peniaze. Žiadame, aby tu bolo demokratické prostredie, aby sa nastavil systém, aby o kultúre rozhodovali odborníci. Teraz sme nebojovali len za folklór, preto sa aj ten protest volal Folklór na podporu umenia.
Nechceme, aby bol folklór protežovaný, toho už bolo dosť. Vrhá to naň zlé svetlo. Ľudia si myslia: Jasné, že vy ste folkloristi, veď vám dali peniaze, vám to môže byť jedno. Ale nám ide o to, aby kultúra prosperovala celá.
Ide o to, aby mal Fond na podporu umenia nejaký systém a fungoval demokraticky. To znamená, že keď sa uchádzam o podporu, tak viem, že zvediem nejaký boj s inými projektmi a v konečnom dôsledku je dobré, že nie všetci dostanú podporu, pretože to nejde. Nie vždy je všetko skvelé a úžasné, nie všetko sa dá podporiť. My sa aj tým zlepšujeme a rastieme, keď dostaneme spätnú väzbu od nejakého odborníka, ktorý nám povie, že na tomto ešte popracujte, teraz podporu nedostanete.
Nášmu súboru sa to stalo v minulosti viackrát. Paradoxom je, že naše občianske združenie malo viackrát zamietnuté žiadosti o podporu a teraz, v poslednej výzve, ktorú schvaľovala nová rada FPU, sme grant dostali.
Po novele zákona o Fonde na podporu umenia o grantoch rozhoduje Rada, v ktorej majú väčšinu nominanti ministerky kultúry. Hoci uzávierka žiadostí pre program Tradičná kultúra a folklorizmus bola v polovici novembra, výsledky boli v dôsledku nečinnosti členov Rady zverejnené až na začiatku mája. Aj toto je jeden z dôvodov vášho protestu?
Určite. Toto prebudilo aj
Oliver Rehák



































