Denník N

Niekde robíme chybu, naše deti sú rozmaznané

N - Vladimír Šimíček
N – Vladimír Šimíček

Nevedia pozdraviť, poďakovať a jediný trest, ktorého sa boja, je, že prídu o iPad. Aj keď sa im určia hranice, ak ich prekročia, nič sa nestane. Takto hovoria o deťoch psychologička, lekárka aj učiteľka, ktorých sme sa pýtali na najčastejšie chyby, aké robia rodičia pri výchove.

„Prvý deň sa mi všetky deti v triede predstavili. Na druhý deň hovorím: Sofi, mohla by si, prosím ťa… a ona na mňa pozerá neskutočným pohľadom. Zľakla som sa, že som si pomýlila meno, ale ukázalo sa, že som jej len nepovedala Sofinka,“ rozpráva učiteľka prvého stupňa na základnej škole Jana Filipková. Učiteľkami sú jej mama aj sestra.

„Vikinho brata zase všetci volali Kubíček. Dlho som si myslela, že je to priezvisko,“ smeje sa. Hovorí, že také rozmaznané deti ešte nikdy nemala. Deti sú podľa nej už takí miláčikovia, že ani nevedia, ako sa volajú.

„Výchova bez hraníc,“ spomenie ako prvú chybu lekárka z bratislavského Starého Mesta Anna Popracová. „Rodičia povedia, že deti sú zlé, ale deti, ktoré nemajú hranice, majú v hlavičke chaos a sú nešťastné.“

Rodičia sú podľa lekárky pri dodržiavaní pravidiel nedôslední. Stáva sa jej, že dieťa rozhádže hračky po ambulancii, a keď ho upozorní, aby si upratalo, matka povie, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie