Po narodení dcér som chodil na terapiu. Je dôležité, aby videli, že so svojimi stavmi niečo robím, vraví moderátor Veselovský

Známy český moderátor Martin Veselovský má dve takmer dospelé dcéry. V rozhovore otvorene hovorí depresívnych stavoch, s ktorými od ich narodenia bojoval, alebo o tom, prečo je podľa neho dôležité, aby počas puberty detí dobre fungoval partnerský vzťah.

„Zrazu bol koniec čítania pred spaním. Zavreté, zamknuté, hotovo. Je to ťažké, ale nedá sa s tým veľa robiť. V tej chvíli je dôležité, aby si rodičia stále rozumeli. Potom si spolu sadnete na terasu, dáte si pohárik a rozprávate sa o tom, ako príšerne vás tie deti štvú,“ hovorí moderátor.

Bolo pre vás niekedy náročné skĺbiť kariéru a rodinný život?

Niekedy áno. Časť našej redakcie, s ktorou som bol ešte v Českej televízii, si zo mňa robila žarty, pretože som v istom čase spával na zemi pod stolom. Vtedy som pracoval v Radiožurnále (program Českého rozhlasu – pozn. red.) aj v ČT, a aby som večer nebol úplne mŕtvy, potreboval som si na nejakú polhodinu pospať. Takže kolegovia boli vždy úplne ticho a ja som spal pod stolom na koberci.

Ale to bolo len jedno obdobie, keď bola mladšia dcéra úplne malá, bolo to pri nej so spánkom trošku komplikovanejšie. Ale inak si to u nás vlastne v súvislosti kariérou do nejakej miery odniesla moja žena.

Rozprávali ste sa o tom alebo prirodzene „vyplynulo“, že sa o deti bude primárne starať vaša manželka?

Viedli sme o tom debatu, ale vlastne to vyplynulo aj prirodzene. Dúfam, že keď to moja žena bude čítať, tak nebude mať výrazne iný názor, ale mám pocit, že si nedokázala úplne predstaviť, že by s dievčatami nebola, keď boli ešte malé.

A vy ste si to dokázali predstaviť?

Ja som si to predstaviť dokázal.

Nemali ste niekedy chuť ísť na rodičovskú dovolenku?

To som nikdy nemal. Myslím si, že takto o tom ani jeden z nás nepremýšľal.

A bolo pre vás v niečom ťažké tráviť čas v práci na úkor času s deťmi?

Ja som vlastne nikdy nemal prácu, v ktorej by som strávil väčšinu dňa, pretože do televízie aj do rádia som sa mohol pripravovať doma. Takmer nikdy sa nestalo, že by som odišiel ráno o pol ôsmej a domov by som sa vrátil o piatej. Maximálne som doma nebol v niektorý večer.

Ako sa vám zmenil život po narodení detí?

Už nič nebolo ako predtým. To je najvýstižnejšie. Nechcem znieť banálne, ale do svojich tridsiatich rokov som sa staral vlastne hlavne o seba a o to, aby mi bolo dobre. So ženou sme spolu boli už päť rokov a bol to úžasný život.

Vybavujem si ten moment, keď sme si domov z pôrodnice priniesli Rózu, našu staršiu dcéru. Ležala tam pred nami zabalená ako žemľa a my sme sa na ňu pozerali a hovorili sme si: „Aha, tá