„Golemiáda“: odkaz protižidovských demonštrácií v Bratislave z apríla 1936

Autor je historik, Historický ústav SAV

Podobne ako minulý rok, aj pred 80 rokmi na Slovensku prebiehali oslavy Ľudovíta Štúra. Študenti z katolíckeho internátu Svoradov sa ich rozhodli spojiť s inými demonštráciami. 24. apríla 1936 vysokoškolská mládež rušila premiéru výpravného francúzskeho filmu Golem v bratislavských kinách Metropol a Tatra hlasným pokrikovaním, hádzaním delobuchov a rozlievaním smradľavej tekutiny.

Po predstavení a rozptýlení políciou sa časť študentov znovu zišla pred pamätnou tabuľou Ľudovíta Štúra, kde zaspievali štátnu hymnu a pieseň Hej, Slováci. Tieto udalosti sa opakovali aj večer 25. apríla, po speve pri Štúrovej tabuli sa však časť demonštrantov vydala Kapucínskou ulicou do Podhradia, búchala na dvere židovských obchodov a vykrikovala heslá ako „hanba Židom“. Nadránom podgurážení študenti v kaviarni Astória pokračovali v speve nacionalistických piesní, pričom nútili prítomných hostí vstať na znamenie úcty.

V nedeľu 26. apríla večer sa zhromaždili demonštranti, ktorých doplnili účastníci Štúrových osláv, vracajúci sa z Devína, a spolu tiahli pred Krajinský úrad, kde žiadali stiahnutie Golema z programu bratislavských kín. Tu sa im postavili na odpor komunisti a po rozptýlení políciou sa časť demonštrantov opäť vybrala do Podhradia, kde rozbíjali okná na židovských domoch a pouličné lampy. Nato niekoľko židovských mladíkov vyrazilo k internátu Svoradov, kde tiež vybili okno.

Posledné dejstvo sa odohralo 27. apríla, keď študenti lekárskej fakulty najskôr prinútili svojich židovských kolegov opustiť prednáškovú sieň. Následne sa pred Slovenským národným divadlom znova utvoril sprievod asi 300 demonštrantov, ktorí chceli ísť pred Krajinský úrad žiadať zákaz filmu Golem. Polícia demonštrantov síce vytlačila do priestorov radnice, ale nakoniec dosiahli svoje: produkčná firma A. B. Film súhlasila so stiahnutím filmu. Večer komunisti a odborári zorganizovali protidemonštrácie, na ktorých sa zúčastnilo až 2 000 ľudí, medzi nimi aj mnohí bratislavskí Židia, a polícia ich len s námahou udržiavala pod kontrolou.

Proti „židoboľševizmu“

Prečo výpravný historický veľkofilm vyvolal takúto neprimeranú reakciu? Slávny francúzsky režisér Julien Duvivier sa rozhodol predlohu Voskovca a Wericha, podľa ktorej mal pôvodne vzniknúť film, aktualizovať v súvislosti s nacistickou perzekúciou Židov. Z legendy o Golemovi, umelom človeku stvorenom pražským rabínom, vytvoril podobenstvo o prenasledovaní Židov a potrestaní ich utláčateľov.

Film sa preto u nedemokratických susedov Československa vôbec nepremietal, čo ľudáci využili na propagandu proti jeho uvádzaniu na Slovensku. V časopise radikálov Nástup mladej ľudáckej generácie sa demonštrácie prezentovali ako spontánne vyjadrenie rozhorčenia zo „židovskej nadvlády“, stotožňovanej s hospodárskym vykorisťovaním a politickým rozvratom. (Podobne ich motív v policajnom protokole vysvetľoval jeden z organizátorov, neskôr známy ľudácky politik a emigrant Jozef Kirschbaum.)

To však nebol jediný moment. Bezprostredne pred uvedením filmu Golem v bratislavských kinách šéfredaktor straníckych novín HSĽS, Slovák Karol Sidor, odštartoval agresívnu kampaň proti takzvanému „židoboľševizmu“. Jej podnetom mal byť úvodník v komunistickom Ľudovom denníku, pod ktorým bol podpísaný mladý komunista židovského pôvodu Eugen Klinger, ktorý sa nepriamo vyhrážal smrťou Andrejovi Hlinkovi.

Do debaty sa zapojil sám „vodca“ HSĽS, ktorý sa zastal demonštrantov a prilial olej do ohňa šírením konšpiračných teórií o sprisahaní židovských komunistov proti slovenským katolíkom: „Naša mládež postavila sa mužsky na obranu kresťanskej cti, dobrého slovenského mena a charakteru. Už-už sme sa nazdali, že pomery sú také otrávené, že pre boľševický nátlak nebudeme schopní akcie. […] Je pravda, že padúcnica boľševizmu je chytľavá a otravuje každého, menovite nižšie triedy. Tieto stoja pod tlakom a terorom semitských vodcov boľševizmu, ktorí ich štvú do triedneho boja proti spolurodákom a neraz i proti svojim dobrodincom.“

Kampaň HSĽS proti „židoboľševizmu“ neutíchla ani počas nasledujúceho roka, keď Sidor v zahraničnom výbore parlamentu napríklad žiadal vysťahovať slovenských Židov do sovietskej autonómnej oblasti Birobidžan. Komunisti na to reagovali protikampaňami, ktoré tiež miestami skĺzli do antisemitizmu. Ľudáci však nezostali len pri propagande, ale čoraz častejšie vystupovali s návrhmi na konkrétne „riešenie židovskej otázky“. Tie spočívali spočiatku vo volaní po bojkote židovských živnostníkov, advokátov či lekárov, no postupne už žiadali zaviesť takzvaný numerus clausus, ktorý by obmedzil zastúpenie Židov v jednotlivých profesiách v pomere k ich percentuálnemu podielu na celkovom obyvateľstve.

Fašistický model

Film Golem zostával ľudákom tŕňom v oku aj naďalej: stiahnutie z programu bratislavských kín neznamenalo jeho zákaz, po ktorom Slovák a iné ľudácke periodiká toľko volali. Film uvádzali kiná v menších mestách, no inde sa ľudákom podarilo jeho premietaniu zabrániť, hoci ďalšie násilné protesty už nie sú známe. Demonštrácie proti premietaniu filmu Golem v bratislavských kinách napriek tomu predznamenali fašizáciu slovenskej politiky a spoločnosti, ktorá prvýkrát vyvrcholila v lete roku 1938, keď bola založená polovojenská Hlinkova garda. Demonštranti, ktorí počas „Golemiády“ ešte vystupovali v civile, si už čoskoro navliekli uniformy.

Komunisti neboli jediní, kto demonštrácie proti filmu Golem označoval – hoci v súlade so svojou totalitnou ideológiou – za výraz fašizmu. Aj liberálne Lidové noviny v nich oprávnene videli ohlas „nacistického modelu“. Súčasníci si veľmi dobre pamätali, že násilné protesty proti americkému filmu Na západe nič nové z roku 1930 predstavovali veľmi účinný propagandistický nástroj, dláždiaci Hitlerovi cestu k moci.

Skutočnosť, že demokraticky zvolené režimy v Nemecku a Rakúsku ustúpili pred „cenzúrou ulice“ a film zakázali, po prvý raz naznačovala, že nacisti môžu za istých okolností vyvíjať účinný nátlak. Podobný scenár, aj keď v zmenených, nedemokratických podmienkach, sa napokon zopakoval aj na Slovensku: medzi jedno z prvých nariadení vlády autonómneho Slovenska pod vedením HSĽS na jeseň 1938 patril zákaz známych i menej známych „židovských“ a komunistických filmov. Neprekvapuje, že medzi nimi figuroval aj Golem.