Denník N

Keby stretol baletku, bol by možno baletkou, ale stretol neonacistu

Američan Christian Picciolini mal štrnásť rokov, keď sa dostal k neonacistom a hnutiu Skinheads. Pred vyše dvadsiatimi rokmi ich opustil a odvtedy rozpráva svoj príbeh smutnej „slávy“ všade tam, kde je extrémizmus na vzostupe. Po celom svete, v Európe, na Slovensku, aj v Banskej Bystrici, sídelnom meste Mariana Kotlebu.

Je to dospelý muž, ktorý hajloval, nosil hákové kríže a White Power bolo jeho životné krédo. Dnes chce poraziť nenávisť šírením myšlienok nenásilia. Hovorí, že šťastní ľudia nehádžu bomby a nevraždia v kostoloch černochov.

Keď Američan Christian Picciolini stretol v Chicagu na ulici prvý raz svojho mentora, mal štrnásť rokov. Nepochádzal z rozbitej rodiny, rodičia neboli narkomani, ani alkoholici. Rodina nebola dôvod, aby sa pripojil ku gangu.

Z ulice ku Konečnému riešeniu

„Keď som mal štrnásť rokov, bol som ako väčšina tínedžerov. Pochádzal som z dobrej rodiny, hral som futbal, naháňal som dievčatá, ale nebol som veľmi úspešný, lebo som mal nízke sebavedomie, nevedel som, kto som,“ hovorí muž v čiernej košeli, so zrednutými vlasmi a bradou na plnej tvári. Ničím nepripomína bývalého skinheda.

Prvé stretnutie s Clarkom Martellom, ktorý ho medzi skinhedov priviedol, opisuje ako scénu z filmu. Christopher stál na ulici, fajčil joint, zrazu pristúpil k nemu človek, vybral mu ho z úst, rozšliapol ho a pozrel sa mu do očí. „Nevieš, že práve toto chcú Židia a kapitalisti, aby vás udržali nakrátko?“ povedal.

Mladík nevedel, kto sú Židia a kapitalisti, ale jasne si spomína, že to bol prvý dospelý, ktorého zaujímali jeho problémy a chcel ich riešiť.

„Otec mi hovorieval len: nerob to alebo ono, to, čo robíš, je hlúpe. Tento človek mi povedal niečo, čomu som veľmi nerozumel, ale zaujímal sa o mňa.“

Picciolini so smiechom dodáva, že keby v tom čase boli oproti cez ulicu primabaleríny, pravdepodobne by sa ňou stal aj on: no on narazil práve na neonacistického vodcu a akceptoval ho.

Picciolini v Banskej Bystrici. foto N - Daniel Vražda
Picciolini v Banskej Bystrici. Foto N – Daniel Vražda

Imponovali mu vyholené hlavy, vysoké topánky, hudba, pri ktorej zabúdal na pocity, že je stratený. Dnes uvažuje nad tým, kde sa v ňom vzali nenávisť a rasizmus, hoci nepoznal žiadnych Židov a nerozprával sa nikdy s černochmi.

„Rasizmus som nemal v sebe. Pochádzam z prisťahovaleckej rodiny, ktorá sama bola obeťou predsudkov. Rasizmu ma naučili v hnutí a ja som ho učil ďalších… Černosi, Židia, gejovia, všetci boli vinní za nezamestnanosť, drogy, kriminalitu. Nenávidel som ostatných, pretože som nenávidel seba.“

Picciolini postupne stúpal v hierarchii chicagských skínov, až sa ocitol na špici miestnej skupiny. Založil kapelu s príznačným názvom Konečné riešenie (Final Solution) a ako prvá neonacistická skupina z USA koncertovali v Nemecku pred štyrmi tisíckami skínov.

Pomohli mu deti

Vie, že urobil veľa zla a vecí, na ktoré nie je pyšný, ale až pri jednej z mnohých uličných bitiek prvý raz pocítil, že v jeho svete niečo nie je v poriadku.

„Kopal som do černocha na zemi. Bol taký krvavý, že už sotva pripomínal živú bytosť. Otvoril jedno oko, a keď som sa naňho pozrel, napadlo mi, že tam mohol ležať môj brat, otec, alebo matka, že aj on má možno mamu… Vtedy do mňa vstúpila na chvíľu jeho bolesť.“

Definitívne opustil hnutie až potom, keď sa mu narodili deti. Rozpráva o tom, ako pochopil, že nenávisť k iným, ideológia, ktorú vyznával, a láska k vlastným deťom nejako nepatria k sebe.

Romantickú predstavu o „obrátení“ spresnil: „Nebola to zmena cez noc. Taká, že v jedno ráno vstaneš z postele, hajluješ a v druhé ráno zrazu… aaaa… mier a láska. Nie je to také ľahké, trvalo to veľa rokov.“

Ideológia je rovnaká, zmenili len taktiku

Picciolini dnes chodí po svete a rozpráva svoj príbeh, v stredu ho prerozprával v Banskej Bystrici. Založil aj skupinu Life after Hate, aby pomáhal ľuďom, ktorí ako on opustili hnutie. Svoj život opísal v knihe Romantic Violence: Memoirs of an American Skinhead. Upozorňuje mladých na nebezpečenstvo radikalizmu. Tvrdí, že extrémisti nemenia ideológiu, ale metódy a rétoriku.

„Naučili sa, že nemôžu nosiť hákové kríže a nemôžu byť takí násilní.“ Ich rétorika sa približuje mainstreamu, vedia, že musí byť stráviteľnejšia. „Namiesto ‚zabite Žida‘ hovoria ‚nevpustíme do krajiny utečencov‘, ale je to rovnaká správa. Už nevyzerajú ako pred bránou Dachau, ale ako ľudia v tejto miestnosti, ako ja alebo ty. Je ich viac, len ich nevidíme.“

Extrémisti podľa Piccioliniho klamú, keď sľubujú lepší život. Taktiku a lži pozná veľmi dobre, pretože to sám robil osem rokov. Tvrdí, že za jednoduchými riešeniami, zabalenými do nacionalizmu, je len nenávisť.

Nebezpečie napravo od Kotlebu

Radovan Bránik sa dlhodobo venuje extrémistickej scéne na Slovensku a v Banskej Bystrici sedel vedľa Piccioliniho. Hovorí, že mnohých prívržencov nemožno ani označiť s čistým svedomím za neonacistov, pretože ani nechápu, aká je to ideológia.

Radovan Bránik a Christian Picciolini počas debaty. foto N - Daniel Vražda.
Radovan Bránik a Christian Picciolini počas debaty. Foto N – Daniel Vražda

„Nepoznám na Slovensku človeka, ktorý by bol schopný podobnej konverzie ako kolega [Picciolini]. Takto to zatiaľ nefunguje. Skôr si myslím, že pomaly, ale nezadržateľne narastá potenciál ľudí, ktorí sú vtiahnuteľní do skutočného extrémizmu,“ povedal.

Bránika často podozrievajú, že znižuje spoločenskú nebezpečnosť Mariana Kotlebu tým, že poukazuje na existenciu ešte horších. „Nie, on je skutočne svojím presvedčením naozajstný fašista a má silné rasistické tendencie. Je však zároveň pravdou, že je politik, oportunista schopný istého kompromisu s mocou. Vo funkcii župana je v podstate úradníkom.“

Bránik však upozorňuje na inú skupinu extrémistov, ktorí existujú a fungujú v priestore napravo od Kotlebu a sú to ľudia, ktorých si nekúpite peniazmi a nepresvedčíte ich argumentmi.

„Problém je, že si chceme myslieť, že voľba Kotlebu ukázala extrémizmus na Slovensku. Ukázala zatiaľ len veľmi silnú prítomnosť nespokojnosti a bájneho, takzvaného protestného voliča.“

Podľa Bránika skutoční presvedčení a idealistickí neonacisti a fašisti ešte stále čakajú. „Ešte stále tu existuje niečo, čo sme si nevedeli ani predstaviť. Je to priestor napravo od Kotlebu. Je tu a začína sa nanovo formovať. Zvolením Mariana Kotlebu a prísahou na ústavu sa stal z neho v ich očiach zradca a skončil. Situácia sa bude ešte zhoršovať,“ prognózoval.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie