Čas síce hrá v neprospech Rusov, ale stále ho majú viac ako Ukrajinci, zhodli sa v diskusii Na štyri strany ekonóm a bývalý minister Ivan Mikloš, reportérka Petra Procházková z českého Deníka N, komentátor Roman Pataj a bývalý veľvyslanec vo Veľkej Británii Róbert Ondrejcsák.
Robert Fico nedávno chválil režimy, v ktorých vládne jedna strana. Čo by takýto výrok vyvolal v Česku?
Petra Procházková: Úprimne povedané, nič extra. My to máme tiež trochu tak, akurát ešte nie v premiérskej funkcii. Ale všetkého do času, na jeseň máme voľby. Aj nás možno čakajú ťažšie časy. Premýšľala som aj nad tým, čo u nás vyvolávajú výroky vášho premiéra, ale prišla som k záveru, že ťažko povedať. Objaví sa kritika a politici dávajú najavo, že je trochu bezpečnostným rizikom a že je veľmi vážne, čo hovorí a robí. Ale na druhej strane – ja bývam na dedine. Obyčajní ľudia, ak si vôbec všimnú jeho existenciu, ho berú niečo ako Šimka a Grossmanna. Ako zábavu. Ja rozumiem, že je to pre vás bolestivé počuť, lebo pre vás majú jeho výroky fatálne následky. Ale u nás – možno ten Šimek a Grossmann.
Niekedy sa zdá, akoby ani u nás už veľké pohoršenie takýto výrok nevyvolal. Je to tak?
Roman Pataj: Nemyslím si. Je pravda, že na Slovensku sa takmer každý deň deje niečo nové, čo nás šokuje, a možno z toho vzniká dojem, že sme si na to zvykli, ale nemyslím si to. Tento výrok Roberta Fica je preňho typický v tom, aký je zákerný. Na jednej strane vyjadril obdiv k diktatúram, zabrnkal na nostalgickú strunu svojich voličov – aha, ja som ten, čo vám sľubuje návrat k obdobiu, keď sa vám žilo dobre, keď tu bola vláda jednej strany –, ale zároveň na konci toho citátu povedal čosi o demokracii. Naznačil, že jemu nejde
Dušan Mikušovič








































