Denník N

Známy moderátor sa vysmial tomu, ako médiá robia z vedy klebety

„Vo vede to nefunguje tak, že si z nej vyberiete časti, ktoré vám vyhovujú, a ospravedlníte nimi svoje názory. To je náboženstvo,“ vraví moderátor populárnej šou.

Veda nemôže byť zábava, povedal pred pár rokmi brniansky filozof Marek Picha. Veda, to sú grafy, definície a more nezáživných dát. Ak chcete príbehy, musíte ísť do kina alebo na pivo, hovoril.

Otázka je, čo s tým, ak je vašou úlohou popularizovať vedu. Lebo vtedy sa ocitáte medzi Charybdou a Skyllou nezáživného textu a uletených príbehov. Ako to robiť?

Pred príbehmi, ktoré vedu redukujú na klebety počas fajčiarskej prestávky, nedávno vo svojej šou varoval aj známy komik a moderátor John Oliver.

„Káva dnes je ako Boh zo Starého zákona: buď vás zachráni, alebo zabije; podľa toho, ako veľmi veríte v jej zázračné schopnosti,“ povedal. „Takže si v jednej chvíli, keď si vypočujete všetky tie neuveriteľné informácie, začnete hovoriť: Je veda iba kopa nezmyslov?“

Science a Nature ako BMW

Podľa Bo-Christera Björka a jeho kolegov publikovalo v roku 2006 až 23 750 vedeckých časopisov milión tristopäťdesiattisíc článkov. Je ich tak veľa, že ani sami vedci nestíhajú sledovať, čo všetko vznikne v ich úzko špecializovanom odbore. Medzi rokmi 1996 až 2011 vydalo 15 miliónov ľudí 25 miliónov článkov, píše sa v časopise BMJ.

Ako sa môže v tejto spleti takmer nekonečného zástupu štúdií – ktoré si nezriedka odporujú – zorientovať obyčajný človek? Existuje niekoľko užitočných návodov, hovorí o nich aj Oliver. Po prvé, nie je vedecký časopis ako vedecký časopis.

Je to rovnaké ako s autami či inými vecami – automobilom je lacná Dacia aj najdrahšie BMW, hoci sa všetci zhodneme, že medzi nimi existuje veľký rozdiel. Vedecké časopisy nemajú cenovku, známkou ich kvality – hoci diskutovanou – je takzvaný „impakt faktor“. Vyjadruje kvalitu žurnálu.

Určite nespravíte chybu, ak si zalistujete v Science, Nature, Lancet, PNAS, Behavioral and Brain Sciences alebo Psychological Science. Je to, ako voziť sa v najluxusnejšom aute.

Publikuj alebo zomri

Vedcom nie je čo závidieť, ich akademický život sa točí okolo hesla „publikuj alebo zomri“ (publish or perish). Počet publikácií v najlepších časopisoch je uchopiteľným kritériom, ako sa dá hodnotiť výkon vedca. Ak bádateľ nepublikuje, jeho dni na vedeckej inštitúcii sú zrátané.

Ak musí vedec či vedkyňa publikovať stále, kvalita ich práce ide zákonite dole. Myslí si to aj Daniel Sarewitz z Arizonskej štátnej univerzity. S odstupom niekoľkých dní od Oliverovej šou mu v Nature vyšiel článok, v ktorom argumentuje, že „veda musí spomaliť“.

Autor upozorňuje, že obzvlášť v oblasti výživy, výchovy alebo ekonómie platí, že v nich ľubovoľný názor môžete zaštítiť recenzovanou štúdiou, a obhájiť tak prakticky akúkoľvek pozíciu, hoci bizarnú. „K nárastu kvality povedie pokles vedeckej výkonnosti. Mohli by sme začať tým, že budeme publikovať stále menej,“ uvádza Sarewitz.

Pokrivená veda

Oliver správne upozornil, že výskum je často skreslený. Jedným z dôvodov je to, čomu sa odborne hovorí „publikačná chyba“ (publication bias). Uverejniť výskum, že „v evolučnej teórii je všetko po starom“, nie je dostatočne sexy.

Zistenia, keď autori neobjavia nič nové alebo iba poprú starší výskum, často skončia len v šuplíkoch. Výsledkom je pokrivená veda, ktorá budí dojem, že nejaká teória je platná, hoci iný výskum ju mnohokrát vyvrátil. Lenže sa nenašiel nikto, kto by ho vydal.

Samostatnou kapitolou sú prehnané závery, ktoré médiá zo štúdií niekedy vyrobia. Nemusíme hneď za všetkým hľadať konšpirácie, ide o kombináciu snahy univerzity a médií správu preložiť do ľudskej reči a zrozumiteľne ju podať. Niekedy dôjde jednoducho k chybe.

Mliekom proti otrasom mozgu

A niekedy je výskum proste zlý. Naposledy si radosť cudzích ľudí zo zlyhania zlizla Marylandská univerzita, ktorá minulý mesiac vydala tlačovú správu, že určitá špecifická značka čokoládového mlieka zlepšuje kognitívne a motorické testy u stredoškolských športovcov. Škola informovala, že keď študenti nápoj pili, vykazovali nižší výskyt symptómov spojených s otrasom mozgu.

Neskôr sa ukázalo, že vo výskume to bolo „celé zle“. Minimálny počet účastníkov, žiadna kontrolná skupina a konflikt záujmov boli len časťou z veľkého množstva výčitiek, ktoré univerzitu zavalili. Tá tlačovú správu stiahla a vrátila peniaze na financovanie výskumu.

Iba korelácia

Nejde o jediné signály, ktoré by mali čitateľov upozorniť, aby nepreháňali závery výskumu. Oliver obzvlášť spomína, aby sme si neplietli koreláciu s kauzalitou. Korelácia znamená vzájomný výskyt dvoch javov.

Vedci napríklad pozorujú, že ľudia, ktorí sú šťastní, majú zároveň veľa priateľov. Tieto dva javy sa vyskytujú spolu. Ale ktorý z nich je príčinou toho druhého, nevieme.

Problémom mnohých štúdií je, že ak v nich pracujete s mnohými premennými, štatisticky významnú koreláciu dostanete skoro vždy. Oliver spomína stránku FiveThirtyEight, ktorá informovala o prieskume na 54 ľuďoch. Autori sledovali množstvo premenných, po umnej manipulácii s nimi dostali štatisticky významnú koreláciu (vzťahy) medzi „pitím ľadového čaju a predstavou, že ‚Crash‘  si nezaslúžil vyhrať cenu za najlepší film, alebo medzi jedením surových paradajok a judaizmom“.

Veda nie je náboženstvo

Oliver dôrazne upozorňuje, že pri informovaní o vedeckých štúdiách musia médiá „poskytovať zdroje a kontext, alebo štúdiu nespomínať vôbec“. V žiadnom prípade nejde o málo. Ak to médiá nebudú robiť, skončí sa to tým, že si ľudia vedecké zistenia pomýlia s kolotočmi, kde si vyberiete atrakciu podľa vlastnej ľubovôle, hovorí Oliver.

Výsledkom sú pomýlení ľudia, ktorí popierajú vplyv ľudských aktivít na globálne otepľovanie alebo si myslia, že očkovanie spôsobuje autizmus. Hoci v oboch prípadoch má vedecká komunita úplne jasno – človek je zodpovedný za globálne otepľovanie a očkovanie autizmus nespôsobuje.

„Vo vede to nefunguje tak, že si z nej vyberiete časti, ktoré vám vyhovujú, a ospravedlníte nimi svoje názory. To je náboženstvo,“ vraví moderátor.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Človek

Pseudoveda

Veda

Teraz najčítanejšie