Nina Chruščova
Autorka je americko-ruská politologička
Dvojhlavý orol z ruskému erbu má mnoho významov: od označenia historického spojenia s Byzantskou ríšou až po uznanie vplyvu východných a západných regiónov tejto obrovskej krajiny. Po nedávnom stretnutí predstaviteľov Ruska a Ukrajiny v Istanbule a po následnom telefonickom rozhovore ruského prezidenta Vladimira Putina s jeho americkým náprotivkom Donaldom Trumpom je dvojhlavý orol aj pripomienkou dvoch myslí jednej krajiny, ktoré ju ťahajú opačnými smermi a potenciálne ju môžu rozdeliť.
Putin si konečne zabezpečil prevahu vo vojne na Ukrajine. Ruské jednotky smerujú (pravda, pomaly) k úplnému ovládnutiu regiónov, ktoré Rusko vyhlásilo za svoje už v septembri 2022, teda Doneckej, Chersonskej, Luhanskej a Zaporižskej oblasti. Rusko postupuje napriek bezprecedentným sankciám a miliardám dolárov západnej podpory pre Ukrajinu. Putin tak vyslal jasný odkaz Západu a všetkým prípadným vyzývateľom: Rusko nikdy nepodceňujte!
Žiť dnes, nie zajtra
Na prvých priamych rokovaniach medzi oboma stranami od začiatku vojny, ktoré sa konali minulý týždeň v Istanbule, ruská delegácia zverejnila zoznam tvrdých požiadaviek, ktoré Ukrajina určite neprijme, a pohrozila, že „bude viesť vojnu navždy“. Nezabúdajte, poznamenal vedúci delegácie, že Rusko v osemnástom storočí bojovalo so Švédskom 21 rokov. Keď sa rokovania skončili už po niekoľkých hodinách, ruský akciový trh klesol, čo bol od investorov jasný odkaz.
Putin 19. mája v podstate potvrdil požiadavky svojej delegácie v dvojhodinovom rozhovore s Trumpom. No kým prezidenti ešte rokovali, investori optimisticky očakávali nádejný výsledok a predpovedali dolár na úrovni 78 rubľov (donedávna to bolo vyše 100).
Väčšina bežných Rusov si želá ukončenie vojny. Hoci len málokto by sa odvážil riskovať zatknutie tým, že by otvorene volal po mieri, nezávislé centrum Levada uvádza, že približne dve tretiny obyvateľov si nemyslia, že by vojenské akcie mali pokračovať, pričom 48 percent ľudí zaradilo vojnu medzi svoje najhoršie obavy. A 47 percent Rusov sa domnieva, že vojna na Ukrajine spôsobila viac škody ako úžitku.
Roky vojny a sankcií zmenili život v Rusku k horšiemu. Kedysi mali ľudia úspory, dnes míňajú všetko, čo majú, a dokonca si berú pôžičky. Podľa prieskumnej spoločnosti Romir minula priemerná ruská domácnosť na potraviny a tovar dennej spotreby v období od 5. do 11. mája 8 098 rubľov (100 dolárov). V porovnaní so 6 080 rubľami v rovnakom týždni roku 2023 je to o tretinu viac. Tento nárast poukazuje nielen na vysokú infláciu, ktorou Rusko trpí od začiatku vojny, ale aj na neistotu ohľadom budúcnosti. Ľudia sa tak boja toho, čo bude zajtra, že sa snažia žiť čo najlepšie už dnes.
