Denník N

V divadle, vo filme, v klube, vo vlaku, v časopise, v kníhkupectve. Tam všade sme dali silu fašistom

Ilustrácia – Vizár
Ilustrácia – Vizár

S fašistami sa nerozpráva. Na pive, v parlamente, v divadle, v klube ani na filmovačke. Mnohí umelci v tom úplne jasno nemajú. Žiaľ, aj to spoluvytvára úspech neonacistov na Slovensku.

To, že sú neonacisti v parlamente, je v prvom rade výsledkom slobodného rozhodnutia ich voličov. Nikto iný za to nemôže tak ako tí, ktorí im hodili svoj hlas.

Som presvedčený, že žiaden z pomenovávaných dôvodov tejto voľby nie je jej ospravedlnením – ani jeden nedostatok súčasnosti nenesie v sebe ani zlomok hrôzy, ktorú priniesli svetu fašisti, keď mali moc.

Frustrácia? Fašisti ju len zhoršia: stačí si spomenúť na Európu po ich riešeniach. Protest? Fašisti vám ho zatrhnú a vieme o tom z minulosti rovnako – aj pre protestujúcich zriaďovali koncentračné tábory. Poriadok? Nikto nedokáže viac vystupňovať problémy medzi komunitami ako totalitné režimy. Únava z korupcie? Fašisti boli s komunistami v nej veľmajstri, do korupcie začlenili aj myšlienky. Systém? Fašisti mali systematicky riešené aj vraždenie. Voliť zlo ako riešenie na problémy je nepochopiteľné.

Stačí primálo energie na to, aby každý vedel, s čím má dočinenia. Nech ostatní chybili akokoľvek, nech vieme o zlyhaniach ľudí v demokracii hrozné veci (svedčí to o jej sile – fašisti kritiku a iné názory riešia guľkou do hlavy), najväčšiu chybu urobili konkrétni ľudia, ktorí dostali kotlebovcov do parlamentu.

Násilie, ktoré reprezentanti ĽSNS tak zbožňujú, si nevyberá. Nie Rómovia, utečenci či Židia, ako sa upokojujú tí „frustrovaní“ voliči, hľadajúci nejakú vhodnú obeť ako náplasť na svoje smútky – všetci bez rozdielu sme ohrození, tak ako nedávno Marek z Vrbového, ktorého zabil neonacista s vlastným neonacistickým dieťaťom. Toto voliť, lebo nemám všetko, čo chcem, je katastrofa.

Socialisti, konzervatívci, liberáli

Prvé miesto na pomyselnom rebríčku zlyhaní obsadilo vyše dvestotisíc našich spoluobčanov. Hneď na druhom mieste sa núkajú politici. Od úspechu Kotlebu vieme napríklad to, že na ministerstve vnútra majú priamo v kancelárii ministra experta na boj s extrémizmom, ktorý je, zdá sa, hlavne majster v nevšímaní ako hlavnom kvalitatívnom predpoklade na vysoký post na smeráckych ministerstvách. Opakujem to, ale za dôležitý spúšťač nárastu extrémizmu považujem prípad Hedvigy Malinovej, v ktorom Robert Kaliňák s premiérom chránili náckov voči ich obeti – a žiadny štátny odborník na extrémizmus si tento extrém nevšimol.

Po tomto požehnaní nazi-skinheadov od Fica s Kaliňákom posvätil Ján Čarnogurský fašistickú Slovenskú pospolitosť, keď s ňou pochodoval Bratislavou v roku 2008 a na otázku redaktora SME odpovedal, že mu je jedno, kto pochod organizuje – hlavne, že ide o podľa neho dobrú vec (šlo o Kosovo). To sme nevedeli, že o rok sa s Kotlebom neváhal spájať v boji za svoje „liberálne“ hodnoty Sulík. Nemá zmysel pokračovať. Politika je len obrazom toho, čo sa deje v ostatných oblastiach.

Optimistický úvod

Ako je to s umením? Áno, máme tu skvelých ľudí, ako sú napríklad Parákov, ktorí majú na každom albume prečiarknutý hákový kríž, Whiskyho so Slobodkou či Rozpor, skvelého aktívneho maliara Tomáša Raffu, rozhnevaného Ruda Sikoru či momentálne vynikajúcu výstavu v Kunsthalle. Dôležitú úlohu zohrávajú aj ľudia pôsobiaci vo svojich kluboch po Slovensku, v komunitách, mimo veľkej pozornosti. Vďaka za to. Žiaľ, existuje aj veľa iných príkladov.

S fašistami v divadle

Keď nedávno stopol Kotleba v Brezne divadelnú hru, bola z toho kucapaca. Ak by to nebol neurobil, akcia s príznačným názvom Deň tých najlepších naplánovaná na výročie vzniku fašistického Slovenského štátu pod jeho patronátom by bola dopadla ako pekná selanka, kde umelci zahrajú divadielko, učitelia a učiteľky si preberú ocenenie za to, že z detí pomáhajú vychovať voličov ĽSNS, a apolitická Kristína by vodcu dojala piesňou o najkrajších horehronských stromoch. Ochotní ochotníci by si dali s vodcom pohár vínka a všetci by boli spokojní. S fašistami by sa nezáväzne pozhovárali a šli by domov.

S fašistami vo filme

Keď televízia Markíza obsadila najslávnejšieho slovenského

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie