Prečo sa Obama nemôže ospravedlniť za Hirošimu

Barack Obama bude prvým americkým prezidentom, ktorý navštívi Hirošimu, čo je vec, ktorá rozprúdila diskusie o tom, či by sa mal ospravedlniť za použitie jadrových zbraní, ktoré malo ukončiť druhú svetovú vojnu v Pacifiku. Biely dom hovorí, že tak neurobí. Hoci dôvod, prečo by to mal urobiť, je silný, dôvod, prečo nie, je silnejší.

Civilisti nie sú cieľ

Od roku 1945 si väčšina Američanov myslí, že prezident Harry Truman bombardoval Japonsko oprávnene. Väčšina podporovateľov tohto rozhodnutia si myslí, že bomby zachránili životy ďalších ľudí, pretože zlomili vôľu Japoncov bojovať ďalej. Ako dodávajú, alternatívou bola pozemná invázia, ktorá by priniesla viac preliatej spojeneckej i japonskej krvi.

Ale existujú aj iné názory, ktoré spochybňujú tvrdenie, že bomby boli nevyhnutné, aby Japonsko kapitulovalo. Oficiálna správa americkej vlády z roku 1946 došla k záveru, že sa „zdá jasné, že dokonca aj bez útokov jadrovými bombami mohla vzdušná prevaha nad Japonskom vyvinúť dostatočný tlak na bezpodmienečnú kapituláciu a predísť potrebe invázie.“

Základným presvedčením odporcov je však to, že úmyselne zabíjať civilistov je vždy zlé, a to aj vtedy, ak existuje nádej, že by toto zabíjanie malo požadovaný efekt.

Tento princíp je súčasťou jednej tradície západného myslenia o etike vojny. Táto tradícia nie je pacifistická: akceptuje, že vojna môže byť spravodlivá a že v spravodlivej vojne môže armáda plným právom podnikať kroky, o ktorých vie, že spôsobia aj smrť civilistov. Ale trvá aj na tom, že zabíjanie civilistov vrátane detí nemôže byť cieľom spravodlivej vojenskej operácie, a to ani vtedy, keď by to malo za následok zlomenie protivníkovej vôle.

Pred i po roku 1945 sa toho Američania do veľkej miery držali. Občas debatujeme, či používanie dronov nespôsobuje priveľa civilných obetí. Ale nemierime úmyselne na civilistov, kedykoľvek si myslíme, že výsledok by bol užitočný. Keď Donald Trump navrhol, že teroristov odstrašíme tak, že budeme zabíjať ich príbuzných, navrhoval veľmi kontroverznú zmenu doterajšej praxe.

Kedy áno, kedy nie

Zhodenie jadrových bômb na Japonsko je ťažké zaradiť do tejto úctyhodnej tradície. Nespochybňuje to základnú – spravodlivú podstatu spojeneckého boja a neznamená to, že bol Truman vojnovým zločincom či vrahom, čo sú pojmy, ktoré radi používajú jeho kritici. Znamená to však, že sa nerozhodol správne.

Mal by sa preto Obama ospravedlniť? Kolektívne či inštitucionálne opravedlnenia sú zradné. Často sa ospravedlňujú ľudia, ktorí danú vec nespôsobili, ľuďom, ktorí nie sú priamymi obeťami. Táto kritika zaznela napríklad vtedy, keď sa americký Kongres ospravedlnil za otroctvo a segregačné zákony.

Ale Kongres a celá americká vláda sú trvalé inštitúcie a ľudia, ktorí za ne nesú dočasnú zodpovednosť môžu správne posúdiť ich minulé nesprávne konanie. Kongres celkom iste nesie svoj diel hanby za otroctvo a útlak Afroameričanov.

Teda ak bolo zlé zhodiť jadrové bomby na civilné obyvateľstvo a zároveň je správne, že sa súčasní lídri ospravedlnili za minulé zlá, prečo by sa Obama nemal ospravedlniť za Hirošimu? Myslím si, že odpoveď je jednoduchá. Takmer všetci Američania považujú otroctvo a segregáciu za veľké morálne zlo. Naopak, väčšina Američanov sa na Hirošimu a Nagasaki takto nepozerá. Myslia si, že to bola ospravedlniteľná vec.

Obama sa preto nemôže legitímne ospravedlniť v mene amerického ľudu. Môže oľutovať stratu životov a zároveň byť ticho v otázke morálnej oprávnenosti bombardovania. Prípadné ospravedlnenie treba nechať na nejakého budúceho prezidenta a malo by prísť až vtedy, keď Spojené štáty dospejú v tejto veci k novému konsenzu.

© Bloomberg