Denník N

Čo sa deje v Bugárovej a Procházkovej hlave?

Foto N – Tomáš Benedikovič

Správanie predsedov Mosta-Híd a Siete je dnes podobne zaslepené, aká bola ich kritika po vstupe do vlády.

Zážitok z posledných volieb je silný, aj po dvoch mesiacoch je to trauma. Obvinenia zo zrady, urážky a agresivita už trochu ustali, ale jazvu stále cítiť. Je to tak aj preto, že dvaja z koaličných partnerov stále nedokázali dobre vysvetliť, prečo považujú donedávna nepriateľov zo Smeru a SNS zrazu za priateľov a prijateľných partnerov.

Bez emócií a s trochou porozumenia sa dá pochopiť, že považovali vládu za lepšie riešenie ako predčasné voľby. Dá sa pochopiť aj nedôvera k Borisovi Kollárovi a nepochybne aj k Igorovi Matovičovi a Richardovi Sulíkovi. To však neznamená, že sa im podarilo svoje rozhodnutie vysvetliť a vlastných voličov presvedčiť, že to bolo dobré riešenie.

Ani po dvoch mesiacoch to nejde, lebo otočka, ktorú vtedy v priebehu jedného víkendu predviedli, bola šokujúca, brutálne rýchla a nedôveryhodná. A rozpačité sú aj prvé týždne vládnutia. Áno, ovplyvnili ich aj zdravotné problémy Roberta Fica a čiastočne Andreja Danka, ale zvláštnosti by tu boli aj bez bezmocného čakania na premiéra. Most-Híd nepodporil hlasovanie o dvojakom občianstve. Lepší príklad strachu z vlastných priorít, ktoré by mohli ohroziť novonadobudnutú jednotu s nacionalistami, neuvidíme dlho. A rovnako neuvidíme lepší príklad súdružskej nadpráce, ako keď Most spoločne so Sieťou zablokovali verejné vypočutie šéfa daniarov Františka Imreczeho v poslaneckom výbore.

Napriek tomu to nie je to najzaujímavejšie. To sa odohráva priamo v hlavách Bélu Bugára a Radoslava Procházku. Z ich verejných vyjadrení je zrejmé, že sú vo fáze, keď sa snažia sami seba presvedčiť, že nič iné ako vládu so Smerom a s SNS nemohli urobiť.

Sulík, Kollár, Galko aj Matovič im na to dávajú množstvo príležitostí. Napriek tomu sa ťažko dá uveriť, že Béla Bugár je hotový z Andreja Danka a vidí v ňom priateľa. Je to podobné, ako keď George Bush presviedčal svet, že sa pozrel Putinovi do očí a uveril mu. Ale nech sa páči, bodaj by sa Bugár na rozdiel od Busha nemýlil. Pre Slovensko by bol kultivovaný, priateľský a slušný šéf národniarov novou skúsenosťou a dobrou správou.

Vážnejšie je to pri snahe nevidieť problémy pri Robertovi Ficovi, Robertovi Kaliňákovi a ich Smere. Bugár, Procházka a ich ľudia mali pravdu, keď pohoršene odmietali slovné útoky a masovú vulgaritu, ktorá sa na nich liala prvé týždne po voľbách. Mali pravdu v tom, že politici aj voliči sa ich nesnažili pochopiť a robili z nich väčších démonov, než akými sú v skutočnosti. Presne to isté však teraz robia oni, keď sú schopní presviedčať samých seba aj nás, že Kaliňák je prijateľný a Galko nie. A dôvod? Lebo Galko je zlý človek, ako hovorí Bugár v rozhovore pre naše noviny.

Je to podobne slepé a nebezpečné ako nenávisť, ktorú vyvolal ich koaličný kotrmelec. Na konci je totiž rovnaké zákopové delenie na dobrých a zlých a v tomto prípade ešte k tomu iba preto, že sa spolu dostali do vlády. Iné vysvetlenie sa totiž nedá nájsť. A to ani dva mesiace po voľbách.

Teraz najčítanejšie